bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Cesta k najtemnejšej noci druhej svetovej vojny

Keďže vojenské letectvo bolo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch ešte stále len v plienkach, taktická škola bola plná mladých ambicióznych ľudí. Cez víkendy sa opíjali, lietali na bojových lietadlách len tak pre zábavu a pretekali sa na autách. Ich mottom bolo: Proficimus more irretenti – Napredujeme nezaťažení tradíciami. Vedúcim osobnostiam školy začali časom hovoriť „bombardovacia mafia“. Nebolo to myslené ako kompliment – bola to éra Al Caponeho, Luckyho Luciana a pouličných prestreliek –, ale nálepka vyvrheľov týmto pilotom celkom vyhovovala. A tak im prischla.

Práve vyšla zaujímavá kniha Bombardovacia mafia od svetoznámeho Malcolma Gladwella. Ako viete, ten má na konte niekoľko bestsellerov, napríklad Výnimoční, Dávid a Goliáš, alebo Bod zlomu.

V časoch pred druhou svetovou vojnou väčšina vojenských mysliteľov nepovažovala lietadlá za dôležitý prvok ozbrojených síl. Vnímali ho len ako doplnok k pechote. Ale istá malá skupina idealistických stratégov, ktorá si hovorila „bombardovacia mafia“, si položila otázku: „Čo ak by sme dokázali paralyzovať nepriateľa a zároveň výrazne znížiť počty obetí presne cieleným bombardovaním?“

V ostrom protiklade s touto stratégiou stálo bombardovanie Tokia, najsmrteľnejší nálet druhej svetovej vojny, ktorému velil generál Curtis LeMay. Jeho krutý pragmatizmus a taktika spálenej zeme si vyžiadali tisíce nevinných obetí z radov civilného obyvateľstva. Na druhej strane odvrátili plánovanú inváziu amerických vojsk do Japonska, ktorá by zrejme zanechala väčšiu spúšť.
V Bombardovacej mafii sa Gladwell pýta: „Stálo to za to?“

Možno by všetko dopadlo inak, keby LeMayov predchodca generál Haywood Hansell zotrval vo svojej funkcii veliteľa bombardovacieho letectva na Guame. Hansell bol presvedčený zástanca presného bombardovania, ale z pomyselného ringu o veliteľský post vyšiel napokon ako víťaz Curtis LeMay, ktorý sa krátko nato postaral o najtemnejšiu noc v dejinách druhej svetovej vojny.

„Táto kniha vznikla z mojej vlastnej posadnutosti, ale zároveň je príbehom o posadnutosti druhých, o jednej z najväčších posadnutostí dvadsiateho storočia,“ vysvetľuje Malcolm Gldwell. „Keď sa pozriem na všetko, čo som dosiaľ napísal alebo čomu som sa za celé tie roky venoval v rámci svojej bádateľskej činnosti, zisťujem, že ma opakovane priťahujú fanatici. Mám ich rád.“

Malcolm Gladwell

Je autorom šiestich bestsellerov podľa New York Times, ako sú Výnimoční (IKAR 2009), Čo videl pes a iné príbehy (IKAR 2011), Bod zlomu (IKAR 2013), Dávid a Goliáš (IKAR 2014), Ako sa vyznať v cudzích ľuďoch (IKAR 2020).
Kniha Bombardovacia mafia mala svoju predlohu v niekoľkých epizódach autorovho podcastu Revizionistické dejiny (Revisionist History); produkčný tím, ktorý stojí za touto šou, sa podieľal aj na vzniku audioknihy. Gladwell je zároveň spoluzakladateľom a prezidentom spoločnosti Pushkin Industries, ktorá sa venuje tvorbe audiokníh a podcastov.

Bombový zameriavač je niečo, čo sa dnes, vo veku radarov a GPS, už nepoužíva, ale v minulom storočí to bol veľmi dôležitý prístroj. Dovoľte mi to trochu priblížiť, aby ste to pochopili správne.
Predstavte si, že ste na začiatku dvadsiateho storočia a máte spísať zoznam povedzme desiatich najvážnejších technologických problémov, ktoré bude treba vyriešiť v priebehu nasledujúcich päťdesiatich rokov. Čo by bolo na vašom zozname? Niektoré položky sú jasné. Svet zúfalo potreboval vakcíny proti detským chorobám – osýpkam, príušniciam. Takisto potreboval kvalitnejšie poľnohospodárske hnojivá, aby sa zabránilo hladomorom. Veľká časť sveta by mohla byť oveľa produktívnejšia, keby mala vhodné a cenovo dostupné klimatizačné zariadenia. Rodiny robotníkov by ocenili praktický automobil, ktorý by si mohli dovoliť. A takto by som mohol pokračovať.
Ale určite by v tom zozname nechýbal jeden vojenský problém – existuje spôsob, ako zhadzovať bomby z lietadla presnejšie?

Pýtate sa, prečo je tento problém uvedený na rovnakom zozname ako vakcíny, hnojivá a klimatizácia? Pretože na začiatku minulého storočia sa svetom prehnala prvá svetová vojna, ktorá si vyžiadala tridsaťsedem miliónov mŕtvych a zranených. Tridsaťsedem miliónov. Len v bitke na rieke Somme zahynulo viac ako milión vojakov, v jednej jedinej bitke, ktorá navyše nemala žiadny výrazný vplyv na priebeh vojny.

Milan Buno, knižný publicista

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.