Úvodná stránka › Aktuality › Ľudská komédia (18.8.2010)

Ľudská komédia (18.8.2010)

Výročie úmrtia Honoré de Balzaca

Chalupka, Botto, Kukučín. A tiež Dickens, Dostojevskij, Shakespeare či Balzac. Len zopár mien, ktoré dodnes patria k povinnej literatúre v základných a stredných školách. A často mená, ktorých knihy sme brali do rúk s nechuťou či aspoň s nezáujmom. Jedným z „menej neobľúbených“ bol francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac, zakladateľ realistického románu. Dnes uplynulo presne 160 rokov od jeho úmrtia.

Balzac mal síce sedliacky pôvod, ale vždy túžil dostať sa do vyššej spoločnosti. A to bol aj jeden zo základov jeho tvorby. Vyštudoval právo a pracoval v advokátskych kanceláriách. V roku 1819 oznámil, že by chcel byť spisovateľom a odsťahoval sa do Paríža. Ako novinár začal zverejňovať svoje prvé eseje. Celý život sa snažil dostať do aristokratickej spoločnosti, z tejto snahy vyplynuli aj jeho neustále finančné ťažkosti. Bol nútený písať veľmi intenzívne, aby zaplatil svoje dlhy.

Čitateľom zanechal stovku kníh, v ktorých opísal množstvo postáv z rôznych spoločenských vrstiev. Najrozsiahlejší je románový cyklus Ľudská komédia (La Comédie humaine), ktorý tvorí 97 poviedok a románov. Je to svojrázna panoráma francúzskej spoločnosti, v ktorej nájdeme rojalistov, predstaviteľov občianskeho hnutia, dobrodruhov, karieristov, deklasovaných príslušníkov úradníctva, advokátov, skorumpované typy, novinárov i prostitútky

Balzac bol spisovateľom s fantastickou energiou, jeden z tých, ktorý na začiatku 19. storočia považoval literatúru za profesionálnu výzvu zbavenú mystifikácie a chorobných pseudoromantických prvkov. Svojou tvorbou urýchlil v druhej polovici 19. storočia vývoj európskej literatúry. K najznámejším dielam možno zaradiť román Otec Goriot, Stratené ilúzie, či Lesk a bieda kurtizán, kde popisuje prostredie vznešenej francúzskej spoločnosti a parížskeho podsvetia. Toto dielo vyznieva ako ostrá kritika francúzskej buržoázie. Šagrénova koža je zasa román s rozprávkovo fantastickými prvkami. Niektoré Balzacove diela (najmä poviedky inšpirované poetikou stredovekého spisovateľa Rabelaisea) boli považované za nemravné čítanie.

Balzac sa oženil až pár mesiacov pred smrťou, s Ewelinou Hanskou. Bol však ťažko chorý, jeho vážny stav sa rýchlo zhoršoval až napokon 18.augusta 1850 zomrel v Paríži. V deň jeho smrti ho navštívil Victor Hugo, ktorý mal tiež príhovor na jeho pohrebe. Balzac je pochovaný na najznámejšom parížskom cintoríne Père Lachaise.