bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Ako nezomrieť a zostať zdravý?!

Takýchto kníh nevychádza veľa. A je to škoda, pretože by ste mohli objaviť potraviny, o ktorých je vedecky dokázané, že chránia pred chorobami. A pomáhajú zvrátiť ich priebeh.

„Dr. Michael Greger je človek s hlavou plnou informácií  a so srdcom na správnom mieste! Túto knihu som si kúpil hneď po jej vydaní v angličtine a som nesmierne rád, že bude k dispozícii aj v češtine – vrelo Vám ju odporúčam! Bude to čítanie, ktoré mnohých poučí a niektorých asi šokuje,“ tvrdí známy výživový poradca MUDr. Igor Bukovský, PhD.

Vyskytuje sa vo vašej rodine rakovina prostaty?
Odložte pohár mlieka a pridajte do vášho jedálnička ľanové semienka.
Máte vysoký krvný tlak?
Ibištekový čaj účinkuje lepšie ako liek proti hypertenzii, a to bez vedľajších negatívnych účinkov.

S knihou Ako nezomrieť objavíte liečivé potraviny – či už medzi strukovinami, ovocím a zeleninou, medzi orechmi, bylinkami a koreninami, bobuľovinami, aj celozrnnými obilninami.

Takmer 500-stranová kniha vás zoznámi s prelomovými vedeckými štúdiami, ktoré dokazujú, že potraviny rastlinného pôvodu môžu výrazne ovplyvniť vaše zdravie. Pri čítaní tejto knihy začnete robiť zmeny vo svojom jedálničku. Jednoducho budete musieť, pretože tu nejde len o predpoklady, dohady a „myslím si“. Ide o reálne výskumy, dôkazy, fakty, ktoré vás proste musia presvedčiť. Ide o kontrolované štúdie, lekárske výskumy, ktoré sú nespochybniteľné.

 „Ako nezomrieť je jedna z najdôležitejších kníh o zdraví, ktorá bola kedy napísaná,“ tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Whole Foods Market John Mackey. „Máme genetický potenciál žiť bez príznakov ochorení a s potrebnou vitalitou až do sto rokov. Kniha je ako presná vedecká navigácia, ktorou by sme sa mali riadiť na našej ceste životom.“

Dr. Igor Bukovský sa s autorom stretol osobne a jeho prednáška naňho urobila nesmierne pozitívny dojem. Presne ako kniha Ako nezomrieť. „Prejav doktora Gregera je navyše nielen vzdelávací, ale aj zábavný,“ dodáva Bukovský.

 „Pre väčšinu našich hlavných zabijakov platí, že z 80 až 90% tu hrajú rolu negenetické faktory, ako je práve strava,“ píše Michael Greger. To, že ste sa narodili napríklad so zlými génmi ešte neznamená, že sa tieto gény automaticky zaktivujú. Svojou voľbou životného štýlu a stravovaním ich môžete „vypnúť“.

Kniha Ako nezomrieť je rozdelená na dve časti.
Prečo jesť zdravo. A ako jesť zdravo.
V prvej časti autor rozoberá úlohu, ktorú môže strava zohrávať pri prevencii, liečbe a zvrátení priebehu ochorení.
V druhej časti sa zameriava na praktické aspekty zdravého stravovania. Ako a kedy najlepšie konzumovať tú ktorú potraviny. V čom nám môže pomôcť.
Greger ponúka tipy a konkrétne rady pre nakupovanie a plánovanie jedálnička, aby ste našli čo najjednoduchšiu cestu k zdravému stravovaniu. Vy aj vaša rodina.

Prečítajte si úryvok z knihy Ako nezomrieť:

Ľudia nezomierajú na starobu. Výskumy viac než 42 000 pitiev storočných ľudí ukázali, že všetci títo ľudia podľahli nejakej chorobe. Napriek tomu, že až do svojej smrti vyzerali relatívne zdraví a ich lekári to potvrdili, nikto z nich „nezomrel na starobu“. Až donedávna sa vysoký vek ako taký považoval za chorobu, no ľudia nezomierajú na starnutie. Zomierajú na choroby, najčastejšie na infarkt.
Väčšine úmrtí v USA by sa dalo predísť a spravidla ich spôsobuje to, čo jeme. Naša strava je hlavnou príčinou zdravotných porúch a predčasnej smrti. Preto by strava mala byť jedným z hlavných predmetov výuky na lekárskych fakultách, však?
Žiaľ, nie je to tak. Podľa najnovšieho prieskumu v Spojených štátoch iba 25 % lekárskych škôl ponúka jeden kurz o výžive v porovnaní s 37 % pred niekoľkými rokmi. Zatiaľ čo ľudia väčšinou zjavne považujú lekárov za „veľmi dôveryhodný“ zdroj informácií o zdravej výžive, šiesti zo siedmich promovaných lekárov, ktorí sa zapojili do prieskumu, sa ako lekári necítili dostatočne vzdelaní na to, aby svojich pacientov poučili o správnom stravovaní. Jeden prieskum ukázal, že ľudia z ulice niekedy vedia o výžive viac než ich lekári, a dospel k záveru, že „lekári by mali o správnej výžive vedieť viac ako ich pacienti, avšak výsledky ukazujú, že to nemusí byť vždy pravda“.
Aby sa táto situácia napravila, Kalifornský zákonodarný zbor vydal vyhlášku, podľa ktorej musia v priebehu nasledujúcich štyroch rokov všetci lekári absolvovať minimálne dvanásť hodín vzdelávacích kurzov v oblasti zdravej výživy.
Možno vás prekvapí, že proti tejto vyhláške ostro vystúpila Kalifornská asociácia lekárov, práve tak ako aj ostatné dôležité lekárske inštitúcie vrátane Kalifornskej akadémie rodinných lekárov. Vyhláška bola upravená a z pôvodných nariadených dvanástich hodín zostalo po štyroch rokoch sedem hodín a nakoniec nula.
Kalifornský lekársky výbor však presadil inú požiadavku na vzdelanie: dvanásť hodín kurzov zachádzania s bolesťou a starostlivosti o nevyliečiteľne chorých na konci života. Tento nepomer medzi prevenciou a zmierňovaním utrpenia môže byť metaforou modernej medicíny. Jablká nepotrebujete – stačí jeden doktor denne.
Už v roku 1903 Thomas Edison predpovedal, že „doktor budúcnosti nebude predpisovať svojim pacientom lieky, ale bude viesť pacienta k tomu, aby pochopil príčinu svojej choroby a dokázal sa preventívne pomocou správnej výživy starať o svoju ľudskú schránku“. Je to smutné, ale stačí pár minúť sledovať reklamu na lieky, v ktorej nabádajú diváka, aby sa „informoval u svojho lekára“ na ten alebo onen liek, a pochopíme, že Edisonova predpoveď sa nenaplnila.
Výskum tisícky pacientov, ktorí navštívili lekára v ordinácii, preukázal, že praktický lekár strávi s pacientom rozhovorom o výžive priemerne desať sekúnd. Žijeme však v 21. storočí! Môžeme predsa jesť, čo nám hrdlo ráči a keď sa dostavia ťažkosti, jednoducho si zoberieme pilulku. Väčšina pacientov a, žiaľ, aj mojich kolegov, rozmýšľa podobne. Za rok prekročila celosvetová suma výdavkov za lieky na predpis hranicu miliardy dolárov, asi jednu tretinu z toho predstavuje americký trh. Prečo míňame toľko peňazí na lieky? Mnohí ľudia sú presvedčení, že smrť máme naprogramovanú v génoch. Vysoký krvný tlak v päťdesiatpäťke, infarkt v šesťdesiatke, rakovina v sedemdesiatke a tak ďalej....
Ale pri prevažnej väčšine príčin úmrtí veda dokazuje, že gény majú na svedomí najviac 10 – 20 % z tohto rizika. V tejto knihe sa napríklad dozviete, že počet obetí infarktov či najbežnejších druhov rakoviny sa medzi rôznymi populáciami na zemeguli líši niekedy aj stonásobne. V prípadoch, keď sa ľudia presťahujú z nízko rizikových krajín do oblastí s vysokým rizikom, počet ochorení sa takmer vždy prikloní k novému prostrediu. Nové stravovacie návyky prinášajú nové ochorenia. Ak sa teda šesťdesiatročný Američan žijúci v San Franciscu, ktorý má asi 5 % šancu dostať v horizonte piatich rokov infarkt, presťahuje do Japonska a začne sa stravovať a žiť ako Japonci, riziko klesne na jedno percento. Američania japonského pôvodu majú v štyridsiatke také isté riziko infarktu ako Japonci v šesťdesiatke. Prispôsobenie bežnému americkému životnému štýlu pridalo ich srdcu celých dvadsať rokov.

Milan Buno, literárny publicista

 

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.