Zomrel J.D.Salinger (29.1.2010)

Dielo Kto chytá v žite s nezabudnuteľnou postavou rebelujúceho tínedžera Holdena Caulfielda vzniklo v roku 1951 v napätom období Studenej vojny. Vo svojej dobe vzbudila knihy kontroverziu najmä kvôli vulgarizmom a naturalisticky opisovanej sexualite mladistvých. Zároveň zaujala citlivým ponorom do života dospievajúcich, čiernym humorom, bezprostrednosťou.

Témou diel J. D. Salingera sa stali pocity odcudzenia, nevinnosti či skúmanie dosahov vojny. Salinger od roku 1965 nepublikoval žiadne dielo a od roku 1974 sa takmer úplne stiahol z verejného života, keď médiám poskytol svoj posledný rozhovor.

J.D.Salinger sa narodil 1.januára 1919 ako syn prosperujúceho obchodníka s košér šunkou a jeho írskej manželky. Vyrastal v luxuse newyorskej Park Avenue. Spolužiakom na vojenskej akadémii Valley Forge, kde nakoniec zakotvil, pripadal náladový, jedovatý a uštipačný. „Dosť neobľúbené indivíduum s vodnatou tvárou,“ spomínal jeden z nich. Práve na tejto škole začal podľa vlastných spomienok „spisovať prvé poviedky v noci pod perinou pod svetlom baterky“.

Obrat v jeho vnímaní priniesla druhá svetová vojna. Nervovo sa zrútil. Vo vtedajších listoch hovoril zatrpknuto o vojne a o plytvaní životom. Oženil sa s Franúczskou Sylviou, ktorú poznal sotva pár týždňov. Odišiel s ňou domov, ona sa však po ôsmich mesiacoch vrátila do Francúzska a žiadala o rozvod. V jeho ďalších poviedkach už namiesto jedovatosti zaznieval skôr krehký a stiesnený tón.

Na románe o Holdenovi Caufieldovi začal pracovať v roku 1949, kedy sa zamkol v zatuchnutom podnájme na Tretej ulici, doloval zo seba tú knihu a objednával si k tomu sendviče a fazuľu. Keď v roku 1951 román vyšiel, Salinger upadol do stavu podráždeného nepokoja. V zime roku 1952 odišiel do Nového Anglicka, kde sa usadil v chalupe bez zariadenia, elektriny a bez tečúcej vody. Priestor, samota, ticho – to boli stále sa vracajúce prvky snov Holdena Caulfeilda aj samotného Salingera.

O tri roky už bol jeho dom pevnosťou, ktorú dobýjali tímy novinárov. Tradovalo sa o ňom, že vstáva o piatej a v malom betónovom bunkri s priehľadnou strechou pri písacom stroji trávi 15-hodinový pracovný deň. V roku 1961 vydal druhý a posledný súbor poviedok Franny a Zooey o rodine Glassovcov, čo sú excentrickí mladí ľudia obdarení zvláštnym nadaním a záľubami. Okrem toho napísal 35 poviedok, z ktorých väčšina vyšla iba v časopisoch. Pred niekoľkými rokmi vyvolal závan vzrušenia jeho malý vydavateľ, keď oznámil, že rokuje so Salingerom o vydaní prvej knižnej verzie jeho poslednej publikovanej poviedky Hapworth 16, ale po veľkej vlne záujmu spisovateľ od tohto plánu radšej ustúpil.

Zdroj: Reuters, AP, ČTK