Úvodná stránka › Aktuality › Kniha o tajnej službe MI5 (6.10.2009)

Kniha o tajnej službe MI5 (6.10.2009)

Prezrádza príliš veľa?

Československá ŠtB mala v 60. rokoch dvoch agentov medzi labouristickými poslancami a jeden z nich bol dokonca námestníkom ministra. Aj posledným špiónom zo sovietskeho bloku odhaleným v Británii bol Čechoslovák Václav Jelínek alias Erwin van Haarlem. Píše sa o tom v práve vydanej „autorizovanej histórii“ britskej kontrarozviedky MI5.

Knihu napísal historik Christopher Andrew, ktorý je renomovaným britským historikom a autorom napríklad knihy Mitrochinov archív o sovietskych tajných službách. MI5 mu dala podľa jeho slov prakticky neobmedzený prístup do svojich archívov. Knihu dopĺňajú unikátne fotografie.

Na poslanca Johna Stonehousa upozornil v júli 1969 americkú tajnú službu po svojom úteku na Západ československý špión Josef Frolík, ktorý si však nebol stopercentne istý. Keď po informácii od Američanov britská kontrarozviedka Stonehousa konfrontovala, jeho presvedčivé vystupovanie pri vypočúvaní ich priviedlo k záveru, že podozrenie je falošné. Nebola to však pravda a desať rokov potom iný agent ŠtB, ktorý utiekol na Západ, poskytol presvedčivejšie informácie, že Stonehouse bol naozaj českým agentom. Stonehouse bol v labouristickej vláde Harolda Wilsona námestníkom ministra letectva, či ministra pôšt a telekomunikácií. Ak by tieto informácie mali v roku 1969, Harold Wilson by čelil väčšiemu škandálu, ako bola aféra Profumo. Minister obrany Profumo musel odstúpiť v roku 1963 kvôli milenke, ktorá sa stretávala so sovietskym špiónom. Škandál otriasol vtedajšou konzervatívnou vládou.

Prípad poslanca Willa Owena, o ktorom tiež informoval Frolík, bol jednoznačnejší. Poslanec, ktorého československé tajné služby získali už v roku 1954, bol zlákaný predovšetkým hmotných ziskom. Podľa Frolíka ho zaujímalo iba 500 libier mesačne a žiadal – napriek zjavnému riziku – pravidelné bezplatné dovolenky v Československu. Owena napokon vypočúvali v januári 1970 a priznal sa, že dostával zaplatené od Československa za informácie. Robil to údajne pod tlakom a tvrdil, že nepredal nič dôležité. Neskôr rezignoval na poslanecké miesto. Podľa Frolíka však posunul ŠtB závažné informácie o britskej armáde na starom kontinente. MI5

Britská tajná služba bola dlho menej podozrievavá voči Čechoslovákom ako Rusom, a preto sa agentom ŠtB darilo. Pre Sovietov bola veľkou ranou v roku 1971 operácia FOOT, počas ktorej vypovedali z ostrovov desiatky sovietskych špiónov. Ďalšie komunistické krajiny na naliehanie Moskvy zintenzívnili spravodajskú činnosť v Británii.

Posledným veľkým špionážnym prípadom 80. rokov v Británii bol Holanďan Erwin Van Haarlem, ktorého Briti zatkli v roku 1988. Vo chvíli zatýkania mal Van Haarlem v ušiach slúchadlá a prijímal v kuchyni kódované inštrukcie z Prahy. Šokovaný priznal, že je Čech a požiadal Britov, aby informovali české veľvyslanectvo. Ukázal aj mydlo, v ktorom boli ukryté komunikačné šifry. Van Haarlem bol totiž československý špión Václav Jelínek, ktorý vystupoval pod prevzatou identitou skutočného Erwina van Haarlema. Odsúdili ho na desať rokov väzenia a pri vypočúvaní vo väzení vraj prejavoval príznaky stihomamu.

Zdroj a foto: Bloomberg, Guardian, ČTK, BBC News