„To sme chlapi fakt také svine?!“

Kniha rozpráva o dvoch ženách, priateľkách. Kristína je tvrdá a nekompromisná. Zlatica zasa submisívna a nechá sa unášať životom ako zrnko vo vetre. Dve ženy na prvý pohľad rozdielne, no obidve platia priveľkú daň za chybné rozhodnutie z mladosti... „Písanie tejto knihy mi pomohlo vyčistiť si hlavu, zrelaxovať,“ hovorí autorka Edita Nemcová, inak riaditeľka Prognostického ústavu SAV. „Bola to určitá forma terapie a akýsi neškodný únik od bežných problémov života, ktoré som musela riešiť. V tejto knihe som sa preniesla do úplne iného sveta.“

Editu chytila múza v Chorvátsku na dovolenke, keď sedela v reštaurácii pri mori. „A poznáte to. Zrazu máte v hlave presne to, ako by mal vyzerať prológ a prvé riadky. No a z vlastnej skúsenosti viem, že keď si to nezapíšem, možno si to zapamätám v hrubých obrysoch, ale stačí, že vypadne pár slovíčok a už to nie je ono.“ A tak vzala reštauračné servítky a začala na ne písať svoj príbeh.

Kniha Všetko mohlo byť inak zaujala už mnohých čitateľov, napríklad Marcelu Leiferovú, ktorá zaspievala aj na krste, moderátorku Petru Bernasovskú, či spomínaného Jozefa Banáša, ktorý si pochvaľuje: „Je napísaná presne tak, ako to mám rád a ako píšem sám. Na konci každej kapitoly som zvedavý, čo bude ďalej.“

Krstným otcom bol bývalý predseda Slovenskej akadémie vied, profesor Štefan Luby, ktorému sa zasa páčili situácie, keď muži tasia päste a ženy to elegantne vedia svojimi ostrými jazykmi vybaviť. Na pokrstenie knihy a uvedenie do života priniesol soľ. „My v SAV napríklad encyklopédie Beliana, ktoré sú pomenované podľa Mateja Bela z Očovej, krstíme akože vodou z Očovej. Naberie sa samozrejme z najbližšieho vodovodu,“ usmieva sa krstný otec a dodáva, že táto soľ je však pravá, z Nemecka. Je to hrubá soľ života.

A tak ňou uviedli do života knihu Všetko mohlo byť inak, aby sa dostala k mnohým čitateľom a oslovila ich svojím príbehom i odkazom...že všetko síce mohlo byť inak. Ale napokon je aj tak všetko, ako má byť.

Milan Buno
Foto: Ramon Leško