Československý Absurdistan (14.1.2010)

Asi stovka hostí si na krste knihy Hačava prišla na svoje. Nechýbali zábavné historky z vojenčiny v podaní Rasťa Piška, moderátora večera Števa Skrúcaného aj krstného otca Petra Marcina. Atmosféru spomienok na vojenskú službu umocnili samotní protagonisti – vojenské uniformy mali všetci počínajúc autorom, cez moderátora, hudobného hosťa večera skupinu Jednofázové kvasenie až po riaditeľku vydavateľstva Ikar Valériu Malíkovú. „Knižku si prečítal aj môj manžel a tak sa do nej zažral, že som mala od neho na päť dní pokoj,“ usmieva sa riaditeľka.

Čo to vlastne znamená Hačava? Dedinka s týmto názvom je na Gemeri, druhá Hačava je pri Košiciach, napriek tomu táto Hačava je na Šumave. Ten kraj vojaci pohraničnej stráže nazývali Hačava - prečo, to nikto nevie, krúti hlavou Rasťo Piško. „S odstupom času si myslím, že nešlo o geografické označenie, ale o akúsi "šifru", ktorou vojaci pohraničnej stráže pomenúvali dobu, atmosféru a podmienky, v ktorých museli vykonávať základnú vojenskú službu. Dalo by sa povedať, že "Hačava" znamenala to, čo sa inde nazýva Absurdistan."

Vojaci Pohraničnej stráže boli považovaní za elitu komunistických ozbrojených síl. Dnes sa o nich hovorí ako o bezohľadných žoldnieroch zvrátenej ideológie. Čo však skutočne cítili, čo si mysleli a čo naozaj prežívali? Na to sa snaží Piško odpovedať vo svojom debutovom románe. „Neboli sme žiadna vyberaná elita a už tobôž nie žoldnieri. Boli sme obyčajní osemnásťroční chlapci, ktorí narukovali k pohraničnej stráži na základe troch jednoduchých kritérií, mali sme dobrý posudok, neboli sme trestaní a nemali sme príbuzných v kapitalistickej cudzine.“

Podľa Piška sa doteraz písali iba príbehy o tom, ako sa ľudia pokúšali dostať na západ, a v ktorých pohraničníci vystupujú ako zlosynovia a bezohľadní zabijaci. Cítil potrebu napraviť to a vysvetliť, že to tak z veľkej časti nebolo. Chcel napísať svieže dielko, plné humoru a vtipných situácií. „Keď som začal písať Hačavu, uvedomil som si, že až taká sranda to nebola. A tak som sa pokúsil vytvoriť príbeh, v ktorom by sa humor striedal s vážnymi, možno až tragickými momentmi. Tak, aby sa v ňom objavila aj láska, priateľstvo, ale aj podlosť a nenávisť. Skrátka všetko to, čo k životu, a to nielen vojenskému, patrí,“ dodáva autor novinky Rasťo Piško.

Krstným otcom knihy Hačava mal byť Ján Budaj, ten však pre povinnosti nemohol prísť a tak sa náhradným krstným otcom stal Peter Marcin. „Ja som bol neštandardný vojak ako skoro všetci herci, pretože som bol vo Vojenskom umeleckom súbore, čo bolo príjemné ale aj strata času.“ S kolegom si preto nacvičili divadlo, aj s jeho priateľkou herečkou ako civilnou osobou a s tým predstavením potom chodili po posádkach po celom bývalom Československu.

Na záver vydareného krstu nechýbalo „štýlové vojenské“ občerstvenie. Konzervy, lekvárové šišky, zemiakový šalát, cibuľa, paštéty, rezne či fašírky. „Tieto konzervy sú trošku iné ako vtedy, v 80. rokoch. Som presvedčený, že určite sú zdravšie, lebo tamtie mali neraz dátum spotreby o 50 rokov a viac... A máte tu aj rezne, ktoré sme jedávali pravidelne každú nedeľu. Takže neskôr sa už rátalo, koľko ešte rezňov zostáva do konca vojenčiny,“ vysvetlil s úsmevom Rasťo Piško tesne predtým, ako sa na neho vrhli novinári a fotografi.