bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk


Súťaž s knihou Jeden deň

 „Kniha roka. Úžasná kniha.“ nadchýnajú sa čitatelia. „Naozaj očarujúce čítanie.“ píše britský The Observer. „Ťažko nájdete výraznejšiu, sladšiu a pútavejšiu romantickú komédiu ako príbeh Dexa a Em.“ dodáva The Independent.

Súťaž s knihou Jeden deň

Jeden deň od Davida Nichollsa patrí už niekoľko dní k najpredávanejším knihám na Slovensku a vo svete sa stal bestsellerom, po ktorom siahli aj filmári. Snímka s Anne Hathawayovou a Jimom Sturgessom láme rekordy...a vy sa o tom všetkom môžete presvedčiť. Štartujeme súťaž s knihou Jeden deň, v ktorej odmeníme piatich balíčkom Jeden deň: 2x vstupenka na film Jeden deň kdekoľvek na Slovensku + tričko Jeden deň + Darčeková sada Mary Kay.

 Stačí pár viet...

Jeden deňRomán Jeden deň

rozpráva príbeh Dextera a Emmy počas dvadsiatich rokov, ktorí sa stretávajú, pomáhajú si, ale aj ubližujú a znova sa zbližujú...aby nakoniec pochopili, že najšťastnejší sú, keď sú spolu. Lenže niekedy môže najdôležitejšie rozhodnutie nášho života prísť príliš neskoro...

Dexter a Emma sa zoznámili na vysokej škole a napriek vzájomnej príťažlivosti sa rozhodli, že zostanú len priateľmi. Prirástli si k srdcu, skvele si rozumeli a už nikdy nedokázali toho druhého dostať z hlavy. Namiesto spoločného života či chodenia sa každý rok stretnú, aby si pokecali, zaspomínali a pocítili, že medzi nimi je predsa len čosi viac ako priateľstvo...

David Nicholls napísal nádherný príbeh, ktorý však nie je iba klasickou lovestory. Šikovne ponára čitateľa do ľudských pocitov, pohráva si s osamelosťou, láskou i priateľstvom. Skvele vystihol životy dvadsiatnikov, tridsiatnikov a štyridsiatnikov.

„Veľkolepé, pútavé, vtipné a fantasticky čítavé,“ napísal o knihe britský spisovateľ Nick Hornby. Áno, priateľstvo je niekedy menej ako láska. A naozaj si niekedy aj tie najzákladnejšie veci uvedomíme, keď je už príliš neskoro...

Prečítajte si úryvok z knihy Jeden deň.

Jeden deň - filmČo treba urobiť?

Zaujíma nás, ako je to s vami aj priateľstvami, či láskami zo školy. Vysokej, strednej, alebo aj základnej. Pretrvali vaše priateľstvá so spolužiakmi aj roky a desiatky či stovky kilometrov? Stretávate sa aj po rokoch? Alebo ste mali dokonca školskú lásku, s ktorou sa dodnes stretávate? Dokážu spolužiacke priateľstvá a lásky vôbec prežiť?

Sme zvedaví na váš názor, vaše príbehy, spomienky a skúsenosti. Napíšte pod tento článok svoj príbeh a možno práve vám pošleme balíček Jeden deň.

tričkoBalíček Jeden deň

V balíčku nájdete:

VIP vstupenku pre dve osoby do kina kdekoľvek na Slovensku na film Jeden deň.
Biele tričko s nápisom Jeden deň.
Mary Kay darčekovú sadu, ktorá obsahuje coconut lime telové mlieko, sprchový gél a telový sprej.

To všetko pre piatich z vás, ktorých príbehy nás oslovia, či zaujmú.
Čakáme na vaše príbehy do 2.novembra.

 

VYHODNOTENIE SÚŤAŽE

Stalo sa v JEDEN DEŇ.... nádherné príbehy ste nám poslali, takmer 40 kúskov, ktoré nás nabili energiou, potešili nás, inšpirovali. Či už sa skončili šťastne alebo menej vydarene, no z každého sa dá poučiť.

Želáme vám čo najviac pekných „poškolských“ priateľstiev, známostí a lások. Ak ste ešte nečítali najnovší bestseller Jeden deň, určite tak urobte čo najskôr. Jedna z najlepších kníh, aké ste tento rok čítali. Ťáááážko sa nám vyberali piati, ktorých by sme odmenili balíčkami Jeden deň, no museli sme.  Tak veríme, že ak aj nie ste v nasledujúcej päťke, zachováte nám priazeň a šťastie sa na vás usmeje v niektorej z ďalších súťaží. Bude ich ešte dosť, to sa nebojte:-)

Balíčky Jeden deň pošleme (2 vstupenky na film Jeden deň kdekoľvek na Slovensku + tričko Jeden deň a kozmetickú tašku Mary Kay):

Katarína Schulcziová
Lelef
Lenka Plachá
Lenka Kozempelová
Tomáš Palúch

Výhercom blahoželáme, užite si výhry a hlavne – dočítania!
Bux.sk

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Komentáre

(28. októbra 2011 v 16:38)
Jasne, moje priatelstva s niektorymi kamoskami zo zakladnej, stredne a ci aj vysokej pretrvavaju dodnes. Nerozdelili nas ani kilometre. Ak sa uz nemozeme osobne stretnut, vymiename si aspon maily s fotkami nasich deti, pripadne chatujeme cez Facebook:-). Vdaka Bohu za techniku:).
(28. októbra 2011 v 16:39)
s mojou najlepšou kamarátkou sa poznám už 25 rokov.Spoznali sme sa v tretej triede základnej školy a nidy ..ani jediný raz ma nezradila..Prekonali sme spolu dobré aj zlé...a stále je to ozaj veľmi pekné..Martina je maminka 3 detičiek a nemala to v živote príliš jednoduché..Keď mal jej synček 2 rôčky jej manžel havaroval na motorke..a ostal čiastočne ochrnutý na jednu ruku..ale ona to zvládla..žije pre svoju rodinu a ja ju preto obdivujem..Stali sme sa jedna druhej ozaj veľkou oporou..a myslím,že aj bútľavou vŕbou..Nikdy ma nezradila a verím,že už to takto aj ostane :-)
(28. októbra 2011 v 16:42)
Ahojte, ja mam zial zlu skusenost so spoluziackymi priatelstvami. Na zaciatku je to vsetko pekne, euforicke:) a po skole sme este chvilku v kontakte a potom uz ma kazdy to svoje. Chyba je urcite na oboch stranach, neviem to vysvetlit, aj ja citim zodpovednost za to vsetko:( vzdy, ked sa stretneme, nahodne, tak si povieme, ze 'si volame, vidime sa' a zial, je to len fraza.. Na vyske som mala skvely kolektiv.. najlepsi z doterajsich.. bolo vela zabavy, srandy, akcii, zurok, lasky tajne, aj realne;) aj na promociach sme si slubili, ze ved predsa toto bude o inom, budeme v kontakte.. ale dopadlo to rovnako.. mrzi ma to velmi.. Hadam si coskoro najdem zamestnanie a tam bude tiez skvely..novyy..kolektiv:) Drzte palce:)
(28. októbra 2011 v 16:53)
Môj príbeh ktorý sa stal je naozaj ako JEDEN DEŇ. Stalo sa to JEDEN DEŇ. Svojho priateľa som poznala od malička, ale nikdy sme sa nemali do reči. Vždy sme sa len pozdravili a šli ďalej. Bývame na tom istom sídlisku, on býva hneď vedľa panelák a ku mne to mal 2 minúty. Chodili sme na tú istú školu aj na základnú, aj strednú. A teraz prichádza ten JEDEN DEŇ. Hrozne moc som chcela hru The Sims 2 . Bola som prihlásená na pokeci a pozerala si chlapcov, ktorí sa mi páčia a ktorému by som napísala. Bol tam aj on a ja si hovorím: Bože toho poznám, musím mu napísať. Tak som mu napísala, spýtala som sa ho či nemá tu hru a on, že áno. Bola som veľmi rada. Prišiel a nainštaloval mi ju. To bol ten JEDEN DEŇ. Od tohto dňa sa všetko začalo, padli sme si do oka a začali sme spolu chodiť. Trvalo to až 4 a pol roka. Vlastne nás dala do kopy hra Sims. Po týchto rokoch chodenia nastal konečne JEDEN DEŇ keď som sa s ním rozišla a vôbec to neľutujem. Momentálne som sama a čakám na svojho princa. :-) čakám kedy nastane ďalší JEDEN DEŇ a zmení môj život. :-)
(28. októbra 2011 v 16:54)
Podla mna mozu priatelstva a lasky vydrzat cely zivot....,ale vacsinou to je tak ze sa nam cesty rozdelia a kazdy ide tou svojou..... Mna napriklad so spoluziakmi so strednej spojil Facebook, a som rada ,ze sme mohli urobit stretko po 13 rokoch....(bolo super ,aj ked vsetci neprisli) Ja osobne sa nestretavam pravidelne so ziadnou kamoskou zo skoly....,ale par sms si posielame, a cez fb vidim ako "ziju" niektori kamosi....
(28. októbra 2011 v 16:56)
Ja mam zatial skusenost mozno podobnu tomu o com je prave v knihe jeden den (len dufam ze nie s takym koncom :( )pred 4 rokmi som sa zoznamila len nahodne s jednym kamaratom. po case som zistila ze je mojím druhým ja v muzskom podani. vtedy sme spolu boli 4 mesiace nikto nevedel co to vlastne mame za vstah ale nakoniec sme zostali priatelmi. piseme si a prblizne raz do roka sa vzdy stretneme na nejakom predlzenom víkende, vzhladom ze kazdy sme z ineho statu a praca a skola nam nedovoluje castejsie...
(28. októbra 2011 v 16:59)
moja skusenost nieje velmi dobra zo zakladnej sa stretavam len s jednou kamaratkou aj to asi preto ze sme najlepsie priatelku uz od plienok:) na strednej to uz bolo lepsie ale stretavali sme sa len urcity cas a potom to nieako opadlo kazdy sa prestahoval kade tade a uz nebol cas na "starych znamch". aspon nato je dobra socialna siet na nete :) aspon tu si sem tam popiseme. skolske lasky boli,ale skoncili spolu so skoncenim skoly. takze ja uz len budem cakat ako to bude v praci mozno aspon tam sa zrodia kamaradstva na dlhsie :)
(28. októbra 2011 v 17:06)
moja skúsenosť je taká, že čím sme starší tým dlhšie priateľstvá vydržia, zo základnej školy sa občas (náhodne) stretnem s jednou dvomi kamarátkami, zo strednej školy sa pravidelne stretávam s ľuďmi s ktorými si rozumiem no a teraz som na Vysokej škole, máme výborný kolektív a ja len dúfam že po skončení budeme pravidelne v kontakte :D
(28. októbra 2011 v 17:10)
So strednej skoly sa stretavam so spolusediacou stale. Ostatni nemaju cas a niektori zaujem. Ku priatelstve a laske. Mam kamarata, s kt si tak rozumieme, ze sa berieme ako surodenci. Spaja nas to co sme prezili ale nemyslim si, ze by sa to niekedy zmenilo. A laska - s priatelom sme sa dali dokopy v podstate za jeden den, bez nejakych konkretnych slov. Bol to prvy chalan, kt ma zaujal a zhodou okolnosti v pondelok mame 7 rocne vyrocie, co sme spolu :)
(28. októbra 2011 v 17:12)
Moje kamarátstva zo školy bohužiaľ nevydržali, ešte pár rokov po škole áno, ale potom prišla práca, rodina, málo času... ak sa teraz stretneme, je to skôr náhoda, ako zámer :-)
(28. októbra 2011 v 17:18)
Hovorí sa, že ak považujeme človeka za ozajstného priateľa, mali by sme si s ním rozumieť aj po dlhom čase odlúčenia. S mojou kamarátkou Natáliou sa môžem stretnúť každý deň niekoľko dní po sebe, alebo aj nevidieť ju pol roka, nič to z nášho priateľstva neuberie. Pokračujeme v rozhovore akoby sa len pred chvíľou skončil, hoci s novým účesom, novým frajerom, novými skúsenosťami, zamestnaním alebo záľubami... Život plynie ďalej, ľudia okolo nás sa menia, no tí ktorí nás poznajú najlepšie s nami prinajmenšom v myšlienkach stále zostávajú.
(28. októbra 2011 v 17:24)
S priateľstvami je to ako s kvetmi. Keď sa o ne dlhšiu dobu nestaráte, zvädnú. Môžete ich síce sem-tam poliať, ale bez väčšej starostlivosti zimu neprežijú. A to je aj príbeh mojich priateľstiev. Ako roky ubiehali, dostávalo sa ku mne stále menej a menej informácií zo života kamarátov, až napokon úplne zmizli. Niekedy sa cez facebook dozviem, že sa niekto vydal, skúsil šťastie na inom kontinente, porodil prekrásne dievčatko, ale je to, ako keby som sa dívala na ich život z okna na desiatom poschodí. Už to nie je ono. Len s dvoma kamarátkami, s ktorými som drela 4 roky lavice strednej školy, teraz zdieľame aj izbu na intráku. Nedokážem povedať, čo sa s nami stane po skončení výšky, či zostaneme v spojení alebo sa postupne navzájom odcudzíme, no bola by som naozaj veľmi rada, ak by sa „zima“ tentoraz nedostavila.
(28. októbra 2011 v 17:28)
Bola to moja školská láska. Dokonca sme spolu sedávali v jednej lavici. On odišiel študovať do Ostravy, ja do Žiliny. Nasledovala vojenská služba v meste vzdialenom 400 km. Neexistoval Facebok ani mobilné telefóny, naša komunikácia bola celé roky obmedzená iba na listy :-). Už 27 rokov sme manželia a teraz po rokoch, keď deti vyrástli tak som pochopila, že vždy bol, teraz je a verím, že ešte dlho bude môj najlepší priateľ :-).
(28. októbra 2011 v 17:52)
Priateľstvá a lásky z mladosti môžu vydržať dlhé roky, nie je to však ani moj prípad. Mala som kamarátky v škole, avšak postupne vzťahy ochladli a nestretávame sa.Ked mám pravdu povedať, je to možno aj moja vina, jednoducho ma prestalo zaujímať ako sa komu darí, pretože som začala riešiť vlastné problémy. Po skole prisla práca- žralok času, neskôr manžel a rodina. Jediný voľný čas co mám venujem rodine...nejako mi to už pripadá, že mať volný cas na kamarátky je poriadny luxus. Niekedy ked spomínam a pozerám fotky je mi to aj trochu ľúto. skúsim ich vyhľadať cez FB, zorganizujeme si stretávku a možno "oprášime" naše priateľstvá. Ved povedať si budeme mať čo vždy....
(28. októbra 2011 v 18:26)
Mam kamaratku, ktora podla mojej prichadzajucej chodze vie ze sa cosi deje. Tak je to aj so mnou. Spojila nas vysoka skola, preskalali sme spolu diskoteky, prekecali dni o chalanoch, presedeli roky spolu nad knihami, skriptami, tahali sa z financnych problemov............... a teraz sme od seba 1000 km no ked sa stretneme aspon 2 krat za rok pokracujeme kde sme skoncili. Takych priatelov nam zivot pripletie do cesty myslim ze iba raz.
(28. októbra 2011 v 18:56)
Ja mám priateľku ešte zo základnej školy, kamarátime sa vyše 20 rokov. Je to moja naj kamarátka, s ktorou sme prežívali prvé lasky, sklamania a riešili sme situacie ked sme si jedna alebo druhá nevedeli dať rady. Mnohokrát sme si v zivote pomohli, môžme sa na seba spolahnuť. Síce sme zažili odbobia kedy sa naše názory rozchádzali a hádali sme sa,ale všetko prehramelo,pretože to pravé priateľstvo len tak nič nezlomí. Teraz už obe dávno máme rodiny, ale zo zásady sa stretávame len my dve, niekde na káve ked je cas ,aby sme sa mohli nerušene porozprávať.... preto z vlastnej skúsenosti verím na priateľstvo,ktoré vydrží roky.je dobré mať pri sebe niekoho , kto vie, čím sme si v živote prešli, ktorý chápe ,prečo konáme ako konáme, chápe ako myslíme a tým dokáže predvídať ako sa zachováme.niekoho, kto nás má rád aj napriek tomu, že sme urobili zopár chýb a komu mozme doverovať a zveriť sa mu. človek bez lásky a priateľov je veľmi chudobný...
(28. októbra 2011 v 19:07)
Ja si osobne myslím, že keby sme veľmi chceli tak tie priateľstvá by mohli pokojne prežiť vysokú a ďalej by sme sa mohli stretávať. No nie každý je aktívny a vzťah môže opadnúť čo sa stáva vo väčšine prípadov. Ja som však z tých, ktorý na svojich priateľoch nedajú dopustiť. A preto sa so svojími kamarátkami stretávam doteraz a práve ja som bola tá, ktorá nás vždy držala pokope. Myslím, že teraz sme všetky tri šťastné a že si jedna druhej môžme navzájom pomáhať a spomínať na staré dobré časy. Myslím, že láska zo strednej prežiť nemôže aj keď som už videla zopár takých prípadov, ktorým to vydržalo (jedna známa je so svojím priateľom už 14 rokov a to im drží už od strednej!). Takže tým so chcela povedať, že keby sme chceli tak tá láska aj priateľstvá zo strednej môžu byť niekedy na celý život ale to my sami by sme museli chcieť. Ale zase nikdy neviete kedy sa vám váš bývalý spolužiak pripletie do cesty a vy sa doňho zamilujete.
(28. októbra 2011 v 19:29)
Mam vela kamaratov hlavne zo strednej a vysokej skoly, zo zakladnej skoly nejake zvlast vrucne vztahy nemam, no so spoluziakmi z strdnej skoly sa dodnes pravidelne stretavame, s niektorymi castejsie lebo s jednou kamaratkou som aj kolegyna a co je na skolach najlepsie, ze nam davaju naozaj dobrych kamaratov, tak mne okrem vzdelania, dala vysoka skola aj manzela, mojho draheho uz 10 rocneho najlepsieho manzela, s ktorym sme spolu uz 7 rokov a mame dve krasne dcerky:-)
(28. októbra 2011 v 20:04)
Ahojte priateľky zo školy tie naj stými mam kontakt vždy. S kamoškou zo strednej sa pravidelne navštevujeme poznajú sa aj naše deti boli sme spolu trikrát dokonca aj v práci, a boli to super spoločné roky. A zo spolužiakmi zo strednej nemusela som biť snimi naj kamoška ale vždy sa pozdravíme a porozprávame čo ma kto nové je to hlavne na ľudoch a ich povahách.
(28. októbra 2011 v 20:11)
Spominam si na lásky zo základnej školy a je to už pekných par rôčkov no boli to skôr platonicke lasky. Neostali sme v kontakte a teraz po rokoch ked sme mali po dlhej dobe stretnutie som dufala , že tu svoju tajnu lasku uvidim ako vyzera ako sa zmenil zmužnel ale bohužial na stretnutie neprišiel takže som bola trocha sklamana.Ale zopar takych dobrych školskych kamaratov mam pretrváva to kamaratstvo aj dodnes.
(28. októbra 2011 v 20:19)
Zo strednej školy mám priateľku, s ktorou sa stretávam a som s ňou v kontakte dodnes napriek tomu, že bývame každá na inom konci republiky. Počas štyroch rokov na strednej sme toho spolu preskákali dosť - prvé bozky s chalanmi, prvé sklamania, sedenie nad knihami, diskotéky, vyvádzanie na internáte :). Po jej i mojej svadbe aj rozvody nás oboch, nové partnerstvá, narodenie detí... Stretávame sa aspoň 2-3x do roka u mňa, či u nej. ...tešíme sa na seba! Mám ju veľmi rada a myslím, že vie o všetkých mojich radostiach i starostiach. Nechcem o ňu prísť a verím, že sa budeme stretávať aj ako babky - dôchodkyne a budeme rozoberať životy našich detí, neviest, či zaťov :). Teším sa na to.
(28. októbra 2011 v 20:48)
priateľstvá zo základnej školy žiaľ u mňa pretrvali do dnes, napriek tomu, že ani neboli z mojej triedy. Ale z inej triedy mám doteraz 4 najlepšie priateľky. Obdobie strednej školy prešlo tak rýchlo, že som to ani nestihla zaregistrovať. Až na vysokej škole sa to rozbiehalo, aj čo sa týka lások, ktoré však tak ako prišli, aj odišli a striedali sa. Mám jednu dobrú kamarátku z výšky, s ktorou sa sem tam stretneme pri káve a pokecáme. Ale priateľstvom to rozhodne nenazývam. Takže ja najradšej spomínam na detské časy - tých priateľov mi už nič na svete nenahradí..sú mi ako súrodenci...
(28. októbra 2011 v 20:53)
Možno mi nebudete veriť, poviete že táram... ale je to tak . V živote som mala veľa kamarátok, podľa toho kde som žila alebo s kým som pracovala. Mala som aj dobrú priateľku, s ktorou sme mali veľmi dobrý vzťah , ktorý sa prenášal aj do oboch našich rodín.Ale dnes, po takmer štyridsiatich rokoch manželstva prehlasujem, že najlepší priateľ, ktorého som v živote stretla - je môj manžel. Je to pre vás neprijateľné, alebo nemožné? Ja tvrdím, že je to reálne. I napriek tomu, že žijeme v manželskom zväzku, prijala som jeho meno, atď... Ono i to manželstvo prechádza rôznymi etapami vývoja a zmien, prejde veľa rokov a z prvotných milencov sa stávajú postupne manželia, to nezačne hneď po vypovedaní slova "áno", i to má svoj čas - obdobie, keď sa učíme v tom zväzku žiť, keď prejdeme všetkými fázami zmien, príde obdobie, keď síce manželstvo zotrváva i naďalej, ale po celoživotnej skúške, keď sa dvaja navzájom rozlišní ľudia na začiatku rozhodli spolu žiť, aj spolu vydržali a rokmi sa rozlišnosti pováh trochu zrezali - prispôsobili sa jeden druhému, tak potom ten manželský vzťah dostáva podobu i akéhosi priateľstva. A ja tvrdím, že nikto na svete mi tak nepomohol ako môj najlepší priateľ - manžel.
(28. októbra 2011 v 20:58)
ja som nemal stastie v laske, nemal som rodinu, preto som si nesmierne vazil a stale vazim priatelstvo a na nedostatok priatelov sa nemozem stazovat, pracoval som v tazkom priemysle, kde vacsina kolegov boli ženy a aj medzi nimi mam dodnes vela vybornych kamaratok, uz som 5 rokov tisicky kilometrov vzdialeny, ale priatelov neubuda, hoci sa uz nemozeme osobne stretavat, takze mam vela kamaratov a niekolko naozaj vybornych, na ktorych sa mozem kedykolvek a v akejkolvek situacii uplne spolahnut, no kedysi som si myslel, ze ich je este ovela viac, ale poznáte to..prídu problémy, a zrazu človek zistí, komu a za čo stojíme. takže kamarátov mám, priateľov tiež, a dúfam, že to tak aj ostane. Neviem si predstaviť život samotára, to musí byť strašne prázdne...
(28. októbra 2011 v 21:23)
No na túto tému asi bolo popísane milion príbehov a každý z nás ma tej svoj príbeh. Zo základnej školy tých kamarátok nemám až tak vela ale zase na kamaratky zo strednej školy nedám dopustiť. Naše priatelstav pretrvali roky a aj teraz s detmi a s manželmi sa stretávame a pokecáme. Chceme aby sa aj naše deti kamarátili a máme si stále čo povedať. Proste ako sa to povei "sme si sadli"
(28. októbra 2011 v 22:43)
Moja kamarátka chodila na strednú školu, kde mala spolužiačky a spolužiakov. Je veľa ľudí, ktorí môžu povedať takúto vetu, ale málo kto zažil to, čo moja kamarátka... Ona chodila na tú strednú a po jej absolvovaní sa o tri roky stretla s jedným spolužiakom, bola to úplná náhoda a dali sa dokopy. Dnes sú manželia, majú krásne dvojičky, ktoré majú tri roky. Na strednej boli len spolužiaci a dnes je to úplne iné. Dokonca na strednej zažili, že jej terajší muž chodil s jednou zo spolužiačok. A ďalšia ich spolužiačka zo strednej je krstnou mamou ich detí:) Aj toto dokáže stredná škola :)
(29. októbra 2011 v 13:41)
moja naj priateľka je moja manželka. vzali sme sa po krátkom vzťahu, boli sme mladí a zamilovaní a sme spolu už xx rokov a stále je to super. aj my sme ako všetci mali obdobia kedy to nebolo ružové-ale hádky sú niekedy korením manželstva a konflikty dokážu aj utužiť. kamarátov som vždy mal len takých bežných, v práci alebo známych zo života,ale nikdy som nemal nikoho takého blízkeho ako svoju ženu. Môžem sa zdoveriť,posťažovať ale aj zabaviť a zasmiať....takže na priateľstvo ako také neverím, verím na lásku a srdcu blízkych ľudí, možno na osud,ktorý to zariadil aby sme sa stratli...
(29. októbra 2011 v 14:27)
ja verím na priateľstvo a lásku na celý život /teda aspon na nejaké to desaťročie/. síce som ešte takú dobrú priateľku nemala,ale ešte som mladá a dúfam, že osud mi do cesty priveje nielen Pána Božského,ale aj iné spriaznené duše. Myslím, že je fajn, mať pri sebe ludí, ktorý vás majú radi aj ked vedia aká v skutočnosti ste, pred ktorými nemusíte hrať divadlo ako svele sa máte a môžte im povedať pravdu do očí a oni namiesto toho, aby hlasno za sebou zabuchli dvere minimálne popremýšlaju či naozaj nemáte pravdu.knihu Jeden deň som ešte nečítala, nevidela som ani film, takže idem si prečítať ten úryvok ... :)
(29. októbra 2011 v 20:36)
Ja verím, že priateľstvo je veľmi dôležité. Som ten tip človeka ktorý si nájde priateľov dosť ťažko, lebo som dosť nedôverčivá. Ale keď som prišla na strednú školu, zoznámila som sa z jednou super babou ktorá je mi až do dnes najlepšia priateľka. A to už celých 10 rokov, v dobrom aj zlom. Viete je jedno príslovie ktoré sa mi strašne páči od Goetheho "Svet je prázdny, ak sa dívame len na hory, rieky a mestá. Len čo spoznáme niekoho, s kým si rozumieme, s kým pôjdeme trebárs i mlčky životom, celá zem sa premení na rozkvitnutú záhradu." Ja som tú záhradu spoznala v nej, v mojej najlepšej priateľke Kataríne. Sedeli sme spolu v prvej lavici, a cez prestávky sme sa rozprávali. Trávili sme spolu skoro všetok čas, čo sme boli v škole. Pamätám sa ako sme sa spolu smiali, a ako sa so mnou podelila o svoju desiatu. Boli to skrátka úžasné dni. Ale mi sme pomaly vyrástli zo školských lavíc, ale naše priateľstvo stále pretrváva. Stalo sa síce že sme sa na niečom s času na čas pohádali, ale vždy sa to potom vyriešilo. Ďakujem jej naozaj za veľa, vždy stála pri mne v dobrom aj v tom zlom. Aj na čítanie kníh ma ona naviedla. Do roku 2010 som na knihách nevidela nič zaujímavé, ale ona to zmenila, dala mi prečítať tie správne knihy :) a odvtedy som prečítala už 176. kníh. Ak som smutná stačí keď jej zavolám a hneď mám lepšiu náladu. Stretávať sa nemôžeme príliš často lebo bývame ďaleko od seba, ale aspoň 1 za 2 týždne si zvykneme dať stretávku. Neviem čo by som bez nej robila. Ona je pre mňa ten človek ktorý ma drží nad vodou a je mi oporou. A preto si nesmierne cením naše priateľstvo. A dúfam, že pretrvá ešte naozaj dlho, a keď zostarneme a budeme 85 ročné babičky vždy si budeme vedieť čo povedať, a hovoriť bez slov. Ešte raz veľká vďaka Katka že ťa mám. :D
(29. októbra 2011 v 21:05)
Náš príbeh je zamotaný. Spoznali sme sa ešte počas štúdia na základnej škole. Od začiatku sme si prirástli k srdcu a stali sa z nás najlepší kamaráti. Po niekoľkých rokoch sa mi priznal, že ma ľúbi. Ja som to tak necítila. Napriek tomu ma neopustil a prežil so mnou niekolko nie velmi šťastných rokov. Ja som sa trápila v nešťastnom vzťahu a on sa trápil so mnou. Vydržal so mnou viac, ako hociktorý iný človek na svete. On je jediný, komu by som zverila svoj život. Je mojím ochrancom a bútľavou vŕbou. Po rokoch som prišla na to, že ho mám aj ja rada oveľa viac ako kamaráta. Náš vzťah sa teraz dostal do inej, krajšej roviny. Stal sa mojím životným partnerom aj najlepším priateľom.
(30. októbra 2011 v 19:50)
Spolužiacke priateľstvá prežiť dokážu, som o tom presvedčená a je to tak aj v mojom prípade. Keďže som sa z mesta, kde sme štduovali, neodsťahovala, je to jednoduchšie a s 2 priateľkami sa stretávame naďalej. Jedna je nablízku, som rada, že ju mám a druhá po strdnej odišla na rok do Austrálie- nakoniec sa z toho vykľuli 2 roky, znášala som to ťažko, že odchádza, bolo mi smutno, ale potom som sa vydala a počas jej pobytu v zahraničí sa mi narodila prvá dcéra. Bolo mi ľúto, že ju nemôže hneď vidieť, ale ked mala asi 8 mesiacov, vrátila sa a vôbec sa nezmenila. Rozprávali sme sa akoby sme sa nevdieli týždeň, nie 2 roky, mám ju naozaj veľmi rada a pomohla by som jej v akejkoľvek situácii.Niekedy nezáleží na vzdialenosti, ale na intenzívnosti citov. Viažu nás k sebe spomienky na spoločnú minulosť a máme sa na čom smiať.
(30. októbra 2011 v 22:23)
Ja sa na túto knihu veľmi teším a myslím, že ma nebude potrebné prehovárať ani na film. Veľmi mi to totiž pripomína môj vlastný príbeh. Mala som jedného výborného priateľa, s ktorým som si vždy rozumela a naozaj vždy som sa na neho mohla spoľahnúť. Často sme „prekecali“ pri káve alebo pivku celé hodiny. On bol do mňa zamilovaný, ale ja som ho brala len ako kamaráta. Mala som 20 a čakala na svojho vysnívaného vysokého, modrookého blonďáka. On bol pravý opak, nižší ako ja a i keď teraz to vidím úplne inak, vtedy som ho svojimi príliš mladými očami nepovažovala práve za ideál mužskej krásy. Mala som ho ale rada, tak sme sa stretávali – 9 či 10 rokov. A potom, jeden večer, keď som si u neho opäť raz vylievala srdce prečo len s tými chlapmi nemám v živote šťastie, tak mi povedal: „Musíš hľadať, inak to nejde. Ten pravý na teba určite niekde čaká. A možno zistíš, že som to ja“. I keď som vedela, že ma ľúbi, takto priamo sa nikdy nevyjadril, tak som vlastne nemala dôvod sa nad tým hlbšie zamýšľať. Vtedy som to však urobila a neľutujem. Dnes je z neho môj manžel, ktorý je zároveň výborný priateľ s ktorým si rozumiem a naozaj vždy sa na neho môžem spoľahnúť.
(31. októbra 2011 v 0:29)
Ľudia sa menia, pribúdajú im životné skúsenosti, nový okruh známych, priateľov, či už so zmenou práce, alebo životných udalosti. Keď sa žene narodí dieťa, razantne sa zmení aj okruh ľudí, s ktorými sa vídava. Nie všetci chápu jej aktuálne záujmy a témy na rozhovory. Takisto sa deje pri iných životných udalostiach. Máloktoré priateľstva prežijú školské časy, a ak, tak sú to skutočne priateľstva, ktoré stoja za to. Ja osobne mám veľmi široký okruh známych po celom Slovensku, pomerne veľa kamarátov, ale iba pár priateľov. A sú to kvalitné priateľstva, pretože v nich nezáleží na tom koľko času spolu strávime, či sme spolu dennodenne. Niekedy sa vidíme raz za dva mesiace, inokedy aj každý deň. Títo moji priatelia chápu, že v určitých obdobiach to proste nejde, vídať sa častejšie, a tak isto aj ja chápem ich životne "cykly". A som vďačná za to, že ich mám, pretože keď mám potrebu s niekým hovoriť, niekomu sa "vyplakať na pleci", alebo sa s niekym iba zasmiať, tak zdvihnem telefón, a som si istá, že mi nedajú košom... ak teda práve neprežívajú niečo zaujímavejšie, prípadne ak nemajú chuť na moje "sťažovanie" sa na život :)))
(31. októbra 2011 v 8:50)
Stretla som ho v JEDEN DEŇ na Hlavnom námestí v Bratislave. Po 12 rokoch od gymnázia. Peter stál pri fontáne a na niekoho čakal. Oslovila som ho, vyobjímali sme sa a chvíľu zaspomínali na spoločné dranie školských lavíc. Čakal na kamoša, tak sme sa dohodli, že sa stretneme cez týždeň, vymenili sme si kontakty. Stretli sme sa o dva dni, potom opäť, zasa a znova. Neuveriteľné, koľko sme si toho dokázali povedať, preberali sme spolužiakov, učiteľky, spoločné zážitky...bolo nám super. A ako to býva, skončili sme v posteli a začali sme spolu chodiť. Bolo to fajn, príjemné, akési oprášenie spomienok a vrátenie do školských, bezstarostných čias. Ale ako to už býva, dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, takže vydržalo to rok. A posledné meisace už boli trápením - Peter bol fajn, ale mali sme iné životy, iné názory, pohľad na svet. Postupne sme to zisťovali, keď sme už prebrali všetko o škole. Napokon sme sa rozišli a nie veľmi v dobrom. Dodnes sa nestretávame, nekontaktujeme, nejde to a ani jeden nechce prelomiť tú bariéru. Je to smutné, ale aj tak niekedy vypália takéto stretnutia po dlhých rokoch:-(
(1. novembra 2011 v 13:03)
Od jasieľ sme ja a Rasťo boli najlepší kamaráti. Veľmi sme si rozumeli a smiali sa spolu, čo pokračovalo aj na základnej škole. Chodili sme spolu dokonca do jednej triedy, boli sme naladení na rovnakú vlnu a všetci nás považovali za dvojičky :-)A pomáhali sme si. Teda vtedy som si to myslela...Dnes už viem, že to JA som pomáhala JEMU. Rád si odo mňa požičiaval veci, rád opísal domácu úlohu a rád vydával moje výsledky a nápady za svoje. Nevidela som to, pretože som ho úprimne považovala za najlepšieho priateľa a spravila som pre neho čokoľvek. Prišla stredná škola a Rasťo nevedel rozdýchať že som sa dostala na lepšiu ako on. Stále sa však tváril ako môj priateľ a neváhal si vypýtať knihy, pomôcky či peniaze. Postupom času sa z neho vykľul homosexuál, čo by mi samozrejme vôbec nevadilo, lenže Rasťo ma začal používať na sprostredkovanie mužských kontaktov. Chcel odo mňa dokonca aby som sa prihovárala jeho potencionálnym objektom a vybavovala ich spoločné stretnutia. A to bola posledná kvapka. Prerušila som s ním kontakty. Párkrát si ešte chcel požičať peniaze ale potom pochopil. Dlho som o ňom potom nepočula, až som ho po rokoch stretla na ulici. Stal sa z neho veľmi výstredný človek z bujnou fantáziou. Lenže ja som už nemala záujem počúvať jeho ďalšie výmysly, tak som odkráčala preč. Čo dodať? Snáď len to, že človek by nemal strácať objektívnu optiku ani pri pohľade na svojich najbližších "priateľov".
(1. novembra 2011 v 17:02)
Všetky moje lásky alebo With a little help from my friends Pomohol som si názvom knihy Nicka Hornbyho, ktorú mi ako darček darovala láska môjho života a obľúbenou piesňou od Beatles, ktorú v muzikáli Across the Universe spieva Jim Sturgess, hlavný mužský hrdina filmu Jedeň deň. Svoju prvú platonickú lásku som zažil už v škôlke, aj keď som najprv sesterniciam tvrdil, že sa neožením a ony na to, že či chcem byť mníchom? Svojho prvého priateľa som taktiež spoznal počas škôlkarskych čias, dodnes bývame v rovnakom činžiaku, ale niť priateľstva sa už nástupom do školy pretrhla. Tam som sa opäť niekoľkokrát platonicky zaľúbil a nadviazal nové priateľstvá, avšak ani tie neboli dostatočne pevné. Za šťastné rozhodnutie považujem voľbu strednej školy, kde som si v triede našiel priateľov, s ktorými sa stretávam dodnes. Éra platonických lások pokračovala počas strednej a aj vysokej školy, kde som spoznal priateľov z rôznych kútov Slovenska. Dnes už viem, že žiť chcem po boku mojej priateľky, s ktorou onedlho oslávime naše 4. výročie. Chodili sme spolu na rovnakú vysokú školu, dokonca sme mali spoločné hodiny, ale spoznali sme sa až v práci. Je mojou prvou skutočnou láskou, a viem, že je aj tou pravou. A tí, ktorí svoju spriaznenú dušu ešte nenašli, nech nezúfajú...ona príde... :)
(2. novembra 2011 v 18:52)
Zdravím všetkých knihomoľov, ale ešte viac tých, čo spolužiacke priateľstvá udržiavajú a pestujú aj po X desiatkach rokov. Aj my sa máme čím pochváliť, pretože naše krásne časy zo základnej školy si chránime aj po vyše 30.rokoch od jej absolvovania. Píšem v množnom čísle, lebo po nedávnom okrúhlom stretnutí nám vznikla krásna nová obyčaj. Stretko sme tento rok spravili netradične, zo všetkých troch tried nášho ročníka. A tak sa nás na ňom zišlo skoro 50 a k tomu aj všetky tri bývalé pani učiteľky. Dopadlo nám nádherne, tie zážitky zo zvítania boli nezabudnuteľné a veru niektorí sa nevideli naozaj celých tých 30 rokov. Prišli aj z veľkých diaľok, dokonca zo zámoria, z Čiech i z celého Slovenska. Opísať to všetko sa tu ani nedá. Ale kvôli nemu už máme pár mesiacov náš krásny babinec (občas síce dobehnú aj naši chalani), v ktorom sa raz týždenne schuti vyrozprávame a nasmejeme, no a ešte jeden ani neskončí a už sa tešíme na ďalší. Takže každá z nás má vlastne okrem svojich blízkych aj jednu malú novú "rodinku". Myslím, že zážitky z nich, zo samotného stretka i z obnovených kamarátstiev, či dokonca aj niečo viac, by boli témou na novú knihu, tak pútavú, ako tie úryvky z tejto Vašej novej ponuky. Už len, aby som ju čím skôr mala prelúskanú celú. Mám čo písať Ježiškovi a možno raz vďaka Vašej inšpirácii, si budú iní čítať vychytávku o našom skvelom maxikolektíve z roku XXXX. Tak, pá, pá, bolo mi cťou Vám toto napísať.
(7. februára 2012 v 14:20)
Na zakladnú školu ešte len chodím ale naše spomienky na začiatku keď sme prišli ako malí prváčikovia si zapametáme ale po deviatej triede sa skoro všetci rozídeme na iné školy alebo do zahraničia jeden pojde na ekonomicku íný zase na zdravotnícku a čas sa stretáveť nebudeme mať a to je smutné občas sa stretneme v meste v kine alebo bna zastávke ale aj to len na krátku chviľu . náš kolektív je neuveritelne dobrý a snažím sa aby som zo spolužiakmi ktorí su aj moji najlepší kamarati bola čo najviac . Po rokoch sa človek aj zmení bude mať rodinu prácu a na stretávku nebude mať čas a to ma zarmuti len si na to spomeniem Ale ja sa budem snažiť zo spolužiakmi nadvezovať neustále kontakt lebo ja chcem je to jednoducho moja rodina
(26. mája 2012 v 23:29)
Kto a kde usporiadať tento rok v lete na festivale , privlastnenie si informácií.
(27. mája 2012 v 14:28)
alli weight loss reviews purchase alli pills diet pills that actually work
(2. júna 2012 v 14:45)
comment2,
(2. júna 2012 v 15:28)
comment6,
(2. júna 2012 v 16:20)
comment4,
(2. júna 2012 v 17:16)
comment4,
(2. júna 2012 v 18:02)
comment3,
(2. júna 2012 v 18:14)
comment4,
(2. júna 2012 v 21:18)
comment6,
(3. júna 2012 v 0:33)
comment4,
(3. júna 2012 v 4:05)
comment1,
(3. júna 2012 v 7:17)
comment5,
(3. júna 2012 v 8:12)
comment3,
(3. júna 2012 v 12:18)
comment5,
(3. júna 2012 v 16:22)
comment3,
(3. júna 2012 v 17:22)
comment6,
(3. júna 2012 v 19:34)
comment6,
(3. júna 2012 v 20:46)
comment5,
(4. júna 2012 v 3:13)
comment5,
(4. júna 2012 v 4:08)
comment3,
(4. júna 2012 v 10:10)
comment4,
(4. júna 2012 v 10:29)
comment4,
(4. júna 2012 v 13:09)
comment4,
(4. júna 2012 v 14:52)
comment5,
(4. júna 2012 v 16:09)
comment5,
(4. júna 2012 v 18:23)
comment5,
(4. júna 2012 v 19:11)
comment4,
(4. júna 2012 v 21:49)
comment2,
(5. júna 2012 v 4:22)
comment4,
(13. júna 2012 v 5:07)
doors.txt;1;3
(14. júna 2012 v 6:07)
doors.txt;1;3
(14. júna 2012 v 9:28)
doors.txt;1;3
(14. júna 2012 v 16:33)
doors.txt;1;3
(14. júna 2012 v 23:32)
doors.txt;1;3
(15. júna 2012 v 3:02)
doors.txt;1;3

Kniha dňa

Kniha
dňa
Tip Detail titulu Palác

Palác

Kúpiť titul Palác 14,90 €

Facebook

Súťaže

  • Rubriky

Pikošky zo sveta kníh