Verím na večnú lásku muža a ženy

Mladá žena narodená v ohnivom znamení. Poverčivá, ale pri tom neverí, že piatok trinásteho je nešťastný dátum, ako sa o ňom hovorí. Sama sa narodila v tento deň a je presvedčená, že pre ňu je šťastný… Verí v čestnosť, priateľstvo, silu osobnosti a večnú lásku muža a ženy. Miluje zvieratá, kvety, syr a vôňu bergamotu. Eva Šranková. Autorka románu IZABELA.

Ste vyštudovaná chemička, ale vašim veľkým koníčkom je história. Čím vás lákajú dávne časy?
Niečím, čo fyzicky nemôžeme zažiť. Povedala by som, že história je viac ako koníčkom, je mojím „životom“ – niečím, čím žijem, dýcham, milujem už dvadsaťsedem rokov. Mala som deväť, keď som si uvedomila, že je tu a odvtedy je mojou trvalou súčasťou.

Ktorú časť dejín máte najradšej?
Rozhodne stredovek. Keby som to mala špecifikovať, tak od samotného počiatku sťahovania národov až po vrcholný stredovek konca pätnásteho a začiatku šestnásteho storočia. Každá z krajín má pre jeho koniec svoj zlomový dátum. Konkrétne pre nás je to bitka pri Moháči.

Prečo?
Akoby mi bol duchovne blízky. Je tajomný, opradený legendami. Páči sa mi feudalizmus ako taký a možno to bude aj preto, lebo v tom čase bolo všetko akési jednoduchšie – svet mal svoje pravidlá. Fascinuje ma doslovná upätosť ľudí k cirkvi, ktorá ovládala ich myslenie. Je krutým a pri tom pre mňa krásnym obdobím, ktoré prepojilo antickú civilizáciu Rímskej ríše s barbarskou kultúrou Slovanov, Germámov, Keltov, Avarov...

Ak by to bolo možné, život v ktorom historickom období by ste si vybrali?
Asi to bude znieť zvláštne, ale v žiadnom. Úplne mi stačí, že historické obdobia prežívam vo svojich predstavách, keď sa so svojimi hrdinami nechávam unášať čarom a krutosťou danej doby. Navyše, kto z nás by si želal, aby bol pre svoje „odlišné názory“ upálený, alebo inak mučený, či chcel by žiť bez vymožeností dnešnej doby?

Výsledkom vášho vzťahu k histórii je román Izabela. Láskou spútaní. Ako dlho ste pracovali na príbehu, dej ktorého sa odohráva v prvej polovici 15. storočia vo Francúzsku?
Dlho, takmer štyri roky. Celý román som písala perom a potom prepisovala do počítača. Bolo to náročné, no po celý ten čas som sa učila.

Samotnému napísaniu knihy zrejme predchádzalo aj štúdium odbornej literatúry. Román Izabela okrem ľudských osudov zachytáva aj obdobie bojov medzi Francúzskom a Anglickom, ktoré s kratšími či dlhšími prestávkami trvalo viac ako storočie...
Bez toho by to vôbec nešlo... Pred samotným písaním príbehu som sa venovala zbieraniu faktov a štúdiu odbornej literatúry takmer rok.

Aby sme však čitateľov neuviedli do omylu, okrem bojov a vojen je Izabela príbehom veľkej lásky, zrady a nenávisti.
Láska predovšetkým je ústredným motívom mojej knihy a zároveň príbehom o hľadaní, viere, práve na lásku v časoch krutej doby, keď prežili iba silní, pretože slabí umierali. Izabela je príbeh o éterickej živelnej bytosti a o mužoch, ktorí ju ľúbili...

Nie je veľa slovenských autorov, ktorí píšu historické romány. O autorkách nehovoriac… Plánujete aj naďalej pokračovať v ich písaní?
Máte pravdu. Nie je veľa najmä tých, ktorí by sa pri písaní historického románu zaujímali zvlášť o dejiny inej krajiny ako je tá naša. Možno aj to bolo jednou z výziev, prečo som sa k niečomu takémuto odhodlala. A či plánujem pokračovať v písaní historických románov? Áno, veľmi rada. Mám už napísanú druhú časť príbehu o Izabele, momentálne pracujem na treťom románe, no v hlave nosím ďalšie nápady.

Eva Šranková (36) vyštudovala strednú školu chemickú. Pracuje v rodinnej firme, vo voľnom čase sa venuje písaniu.

Mária Lešková