Úvodná stránka › Rozhovory › Atentát na nežnú revolúciu

Atentát na nežnú revolúciu

Prvá kniha na Slovensku, ktorá mapuje novembrové udalosti spred dvadsiatich rokov

Tisícky nadšencov stáli na námestiach a počúvali slová o znášanlivosti, slobode a demokracii. Dav hrmel, skandoval heslá, ale aj opakoval slová o odpustení a pokore, spolupatričnosti, láske, tolerancii... Mnohí dúfali, že po rokoch teroru a klamstiev stojíme na prahu prekrásneho nového sveta. Uverili, že magické proroctvo Václava Havla „pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“ sa naplní. O krátky čas vzťahy medzi ľuďmi zdrsneli. Po páde totality sa rozpútal zápas o moc a majetky. Jedným z nástrojov tohto boja sa stali dokumenty z archívov Štátnej bezpečnosti (ŠtB). A práve o fenoméne nášho „vyrovnávania sa s minulosťou“ je kniha Vladimíra Ondruša Atentát na nežnú revolúciu. Nazriete v nej za oponu našej cesty od nežnosti k realite.

Prečo ste sa rozhodli napísať knihu o novembri 1989 a o tom, čo po ňom nasledovalo?
Na začiatku nebolo rozhodnutie písať o novembri 1989. V roku 2004 zverejnil Ústav pamäti národa zoznamy údajných spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti. Začala sa honba na čarodejnice na základe jednoriadkových záznamov z pera dôstojníkov Štátnej bezpečnosti. Médiá sa vrhli na bývalých politických väzňov, kňazov, priateľov Alexandra Dubčeka, zakladateľov Verejnosti proti násiliu, na umelcov, vedcov, šesťnásťročného rockera, športovcov, novinárov, na ľudí prenasledovaných za normalizácie, na zamestnancov z exponovaných pracovísk. V novinách sa dokonca začali kajať deti za údajné hriechy svojich rodičov... Otriasol mnou hnus. Zaujala ma otázka nášho „vyrovnávania sa s minulosťou“. Lustračný ošiaľ sa zrodil krátko po páde totality. Odviedol pozornosť verejnosti od skutočných budovateľov a služobníkov režimu inde.

Čo to pre vás znamenalo?
Musel som sa vrátiť na začiatok - k udalostiam z novembra 1989. Rýchlo som zistil, aká je pamäť klamlivá. Zahĺbil som sa do štúdia dokumentov, kníh, spomienok a dobovej tlače. Aj keď som bol v novembri 1989 i neskôr priamym účastníkom a svedkom závažných udalostí tých čias, mnohé mi vtedy zostalo skryté. Až po rokoch sa začali vynárať svedectvá a dokumenty, ktoré nám umožňujú priblížiť sa k pravde. Mnohé fakty ma prekvapili, ba až zaskočili. Objavili sa skryté súvislosti vecí. Zdalo sa mi dôležité podeliť sa o moje poznatky s čitateľmi, lebo v súčasnosti už vznikajú nové mýty o nedávnej minulosti.

Čo teda v knihe ponúkate čitateľom?
Osobné spomienky na november 1989 a demontáž totalitného režimu i pohľad na naše hľadanie vinníkov za totalitný režim. Nahliadnutie do zákulisia politických rozhodnutí. Prekvapujúce fakty i udivujúce súvislosti skutkov. Poznatky o zneužívaní dokumentov z archívov Štátnej bezpečnosti v politickom zápase. Vzrušenie z poznávania a hádam aj trochu zahanbenia nad ľahostajnosťou k osudom osočovaných ľudí.

Knihu ste nazvali Atentát na nežnú revolúciu. Prečo atentát? Kto ho spáchal?
Vyhľadávanie údajných spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti v archívoch sa začalo už krátko po páde režimu. Otváranie archívov malo priniesť očistu verejného života, ale často malo opačné účinky. Neznalosť spôsobu práce Štátnej bezpečnosti a systému jej dokumentácie spôsobili, že polopravdy zaplavili celú spoločnosť. Na Slovensku bol v júni 1990 obvinený zo spolupráce so Štátnou bezpečnosťou aj predseda víťazného hnutia Verejnosť proti násiliu Ján Budaj a desiatky ďalších kandidátov VPN. Dnes už vieme, že v prípade Jána Budaja nešlo o náhodu, ale o zámerný čin. Išlo o vopred pripravený komplot, politicky motivovaný likvidačný útok. Pravda o neexistujúcej spolupráci s ŠtB vtedy nesmela vyjsť najavo. Kto spáchal tento atentát, kto a prečo konal tak, ako konal, objasňujem v niekoľkých kapitolách knihy. Lustrácie boli začiatkom rozkladu a konca hnutia VPN. Ale nielen hnutia. Lustrácie boli atentátom na celú nežnú revolúciu. Vrátilo sa zneužívanie moci, vrátila sa podozrievavosť a nedôvera.

Očakávate v súvislosti s vašou knihou aj protirečivé názory?
Určite, však netvrdím, že viem či som zistil o poslednom dvadsaťročí všetko. V niektorých smeroch som aj v knihe naznačil iba možné súvislosti, ktoré je potrebné objasniť. Lenže nové poznanie sa rodí iba v diskusii a nie v omieľaní zjednodušených či politicky motivovaných výkladov a dogiem.

Zvykne sa hovoriť, že politika je špinavá hra. Po tom, čo ste zažili súhlasíte s týmto prívlastkom?
Politika je špecifická oblasť ľudskej činnosti a má svoje metódy, pravidlá i prešľapy. O chybách sa viac dozvedáme, lebo politické rozhodnutia majú všeobecný dosah a politici sú často v centre pozornosti. Dnešný nedostatok slušnosti v politike je iba odrazom stavu spoločnosti, lebo politici si môžu dovoliť iba toľko, koľko im občania umožnia.

Vladimír Ondruš (1942) skúsil údel rodín politických väzňov. V 80. rokoch sa zapojil do činnosti bratislavských ochranárov, bol jedným z lektorov publikácie Bratislava/nahlas (1987). V novembri 1989 bol členom Koordinačného výboru VPN, v decembri 1989 ho hnutie VPN nominovalo ako svojho jediného zástupcu do vlády „národného porozumenia“ vo funkcii podpredsedu vlády Slovenskej republiky.

Mária Lešková