I.Radičová: Slovensko? Jeden z najkrajších kútov Európy...
Aký má vzťah ku knihám? Čo si myslí o postavení mladých, nadaných Slovákov v zahraničí? Ako sa díva na rozčarovanie po kauze Gorila? Na to všetko sme sa pýtali Ivety Radičovej na nedávnom veľtrhu Svet knihy v Prahe. Sedela priamo v strede všetkého diania, v hlavnej hale holešovického výstaviska, stíhala podpisovať, fotiť sa, aj odpovedať – a všetko s úsmevom! Exkluzívne pre BUXcafé.sk
Na veľtrhu Svět knihy predstavila I. Radičová svoju novú knihu Krajina hrubých čiar, napísanú formou rozhovoru v spolupráci s Ľubou Lesnou. Literárna sála bola plná už hodnú chvíľu pred začiatkom, väčšine nedočkavých návštevníkov neostalo nič iné, než sa zhromaždiť vzadu a po stranách a zvedavo nakúkať ponad hlavy. Program moderoval Štefan Skrúcaný a k tomu zaspieval Peter Cmorík – viete si predstaviť príjemnejšie strávené víkendové popoludnie?
Čas bežal prirýchlo, zopár otázok od publika, autogramiáda a potom my.
Keď sme ju konečne mali na pár minút pre seba, ako prvé nás zaujímalo, čo ona a knihy – má vôbec pri toľkých aktivitách čas a silu otvoriť knižku, ponoriť sa do príbehu? „To viete, že mám!“ odpovedala takmer dotknuto – na čítanie si predsa človek vždy musí nájsť čas! Je pravda, priznala, že je veľmi vyťažená, ale vymyslela si vlastný spôsob. Najprv si vyberala knihy podľa toho, akú dlhú cestu mala pred sebou, či to bude hodinka vo vlaku alebo tri hodiny v lietadle. A v cieľovej stanici mala hotovo. Teraz viac cestuje autom, vysvetľovala, ale aj to sa dá všelijako obísť. Keď sa chce, nejaká možnosť sa vždy nájde.
V odpovediach pani Radičová nešetrí slovami – vraj potrebuje viac priestoru, pretože nechce nikomu nasilu, heslovito a povrchne vnútiť svoj názor, ale ho rozumne presvedčiť. A to sa nikdy nedá dokázať jednou prázdnou frázou...
Keď už sme v tej Prahe, otázka ja namieste – mnoho ľudí zo Slovenska hľadá príležitosť v zahraničí. Nie je škoda, že takto krajina prichádza o talentovanú, nadanú mládež?
Stovky tisícov ľudí z rôznych kútov sveta potom pracujú v iných kútoch sveta, trebárs po štúdiu v Oxforde. A pokiaľ zastávajú zaujímavú prácu, prípadne dôležité pozície a funkcie, tak je to vnímané ako pozitívum, ako plus pre domovskú krajinu. Tak zostali v Británii študenti, ktorí prichádzali z Egypta, ale aj z Dánska, z mnohých iných krajín, alebo sa rovno presúvali pracovať do Kanady alebo inam.
Možno je pre nás ešte stále veľmi neobvyklé, že trh práce je otvorený, a že svojej vlastnej krajine môžeme prinášať plody, výsledky, produkty, aj keď nie sme priamo na Slovensku – že úspechom môžeme pomáhať Slovenskej republike aj svojim krajanom, aj keď pôsobíme niekde v zámorí. Takže to je taká druhá strana mince, ktorá je možno stále veľmi neobvyklá, a možno takto nevnímame svet, ale keď sa pozriete na špičkových profesorov na špičkových univerzitách, to sú osoby, ktoré, dá sa povedať, málokedy strávia dlhšie ako semester v tej istej posteli, pretože sa presúvajú z miesta na miesto a nie je to naozaj nič neprirodzené. Problémom je, či je to rozhodnutie slobodné, na základe vnútornej motivácie, alebo je neslobodné, to znamená, že nie je na výber – že by sme sa domov vrátili radi, ale nevieme doma nájsť uplatnenie. Ja poznám stovky prípadov, ktoré patria do tej prvej skupiny, ale keď je to tento prípad, beda krajine, ktorá nevie vytvoriť dobré a dostatočné podmienky pre ľudí, ktorí sú pokladom a ktorí môžu posunúť svoju krajinu o krôčik dopredu.
Keď som sa rozprávala napríklad so študentmi v Oxforde, všetci z Čiech, okrem dvoch, majú v pláne sa vrátiť do Českej republiky a čakajú ich zaujímavé zamestnania. Slováci takúto víziu zatiaľ nemajú, že by sa chceli vrátiť do Slovenskej republiky, a podčiarkujem, že nie preto, že by im nebolo ponúknuté zamestnanie. Ale dostali oveľa lákavejšie ponuky. Obe strany mince teda majú ten istý problém.
Vy ste sa pred chvíľou Števovi Skrúcanému zo žartu vyhrážali vraždou, ak pred vami ešte raz spomenie možnosť opätovnej kandidatúry. Predsa si však dovolím – pretože viem, že mnoho Slovákov žijúcich v zahraničí dochádza domov na voľby, hoci už vo svojej vlasti roky nežijú a neplánujú sa vrátiť – aj keby takých ľudí bola len hŕstka, necítite to ako svoju morálnu povinnosť?
Najprv, samozrejme, podčiarknem, že som to naozaj hovorila žartom... (smiech) Voči dobrému, dlhoročnému priateľovi som si to mohla dovoliť. Ale preto, že vy veľmi dobre viete, že na túto otázku už som odpovedala už asi päťsto dvadsaťkrát, a dostávam ju opakovane a znova – ja som si svoj záväzok a morálnu povinnosť plnila na Slovensku už trikrát: dvoje parlamentných volieb a jedny prezidentské voľby. A je mi ľúto dodnes, že som v tých prezidentských voľbách neuspela. Preto si myslím, že je pochopiteľné a zrozumiteľné, ak po troch kampaniach a voľbách hovorím, že do tých štvrtých už naozaj nenastúpim...
Po celé stáročia sme ako národ žili v niečom područí, ešte počas minulého storočia sme stáli vo zväzkoch, kde sme nemali hlavné slovo. Často sa ozýva skeptický názor, že v nás tá submisivita svojím spôsobom ostáva, že sme „národom krčmových expertov“... Čo vy na to?
Nesúhlasím zásadne. To by bolo popretie snahy všetkých tých, ktorí priniesli do spektra jazykov túto našu ľubozvučnú slovenčinu. To by bola neúcta voči všetkým, vďaka ktorým máme svoju kultúrnu podobu, voči mnohým úspešným vedcom, ktorí priniesli svetové objavy a patenty, aj voči tej našej domovine, pretože, ako hovoria geografovia, toto je jeden z najkrajších kútov Európy, kde máme tú česť žiť a pobývať.
A okrem toho, naozaj vzdávam úctu aj osobnostiam, ktoré dali život za lepšiu podobu nášho Slovenska, či už to bolo obdobie v 19. storočí, alebo neskôr, v období po druhej svetovej vojne, päťdesiate roky, tie politické obete, to všetko by bolo márne, nehovoriac o obetiach v roku 68, o neuveriteľnom čine študenta Palacha a podobne, až po drobné protesty, či prejavovania túžby po slobode ľudí, ktorí neboli ochotní ohýbať chrbát a zriekli sa prospechu, kariéry, dobrého „bidla“ v mene slobody, v mene možností slobodného prejavu, náboženských slobôd a podobne.
Neboli sme submisívni ani v boji proti fašizmu, ani v boji proti komunizmu.
Pre mnohých bola Gorila veľkou ranou, a zvlášť ten pocit, že sa to zmietlo zo stola. Z čoho čerpať nádej, že sa veci obrátia k lepšiemu, keď nepríde žiadna viditeľná zmena?
Pred dvadsiatimi tromi rokmi by ste mi ani nemohli položiť túto otázku. Pred dvadsiatimi štyrmi bol pri tichom sviečkovom proteste rozohnaný dav bez toho, aby mali čo i len šancu vyjadriť, čo si myslia. Pokiaľ nedošlo k ničeniu či poškodeniu majetku, ktorý treba zaplatiť a nahradiť tým ľuďom, ktorým sa udiala škoda, proti týmto protestujúcim nikto nezasahoval, a nebol to ani zásah proti protestujúcim v rámci Gorily, ako skôr proti tým, čo sa na nich nalepili, tých extrémistov, ktorí podpaľovali brány a ničili a hádzali dlažobné kocky a prišli jednoducho provokovať.
Ale k podstate veci – myslím, že Gorila bola protestom proti zhubnému nádoru, ktorým naša spoločnosť žije, a to je korupcia. To, že toto bol spúšťač, beriem ako fakt, pričom rozsahom tých korupčných škandálov, a na to nie som hrdá ani pyšná, ani to nechcem zdôrazňovať, to konštatujem ako fakt, bolo neskonalé kvantum a množstvo. Gorila spustila občiansky protest.
Korupcia je druhá strana mince demokracie, pretože jednoducho tí, ktorí sú vyčlenení do súkromnej sféry a nemajú vplyv na spravovanie vecí verejných, hľadajú takéto kanály na ovplyvňovanie moci a vecí verejných. To je zákonité, ale ten rozdiel je v tom, či je korupcia odhalená, potrestaná, a či sú vyvodené dôsledky. Problém Slovenska hrubých čiar je v tom, že aj keď je odhalená, nie je potrestaná, a potom platí také všeobjímajúce – čo sme si, to sme si, ideme ďalej. V tom je asi tá hlavná skepsa a nespokojnosť.
Michaela Rosová pre BUXcafé.sk
Pridať komentár
Komentáre
Súvisiace knihy
Kniha dňa −50 %
Súťaže
- HRAJTE o knihy s podcastom Knižný kompas, ktorý oslavuje!
- Blesková súťaž o 2x Škola noci - Vykúpená
- HRAJTE o poukazy do Školy varenia a kulinárske balíčky
- Preplnený mechúr. Nové dobrodružstvo smoliara Grega z obľúbenej série
- KNIHA za KOMENT počas apríla 2022 bola opäť úspešná
- Knižné hádanky na BUX.SK, nájdite si svoju zľavu a vyhrajte
- Veľká súťaž s novou sériou Cestovná agentúra Tajné svety
- PSIA DUŠA 2 pre všetkých milovníkov psov + SÚŤAŽ
- HRAJTE s filmom podľa knihy Nebezpečná láskavosť
- Výhercovia súťaži na BUX.sk (2017 a 2018)
Pikošky zo sveta kníh
- Zamilujete sa do britského princa a syna americkej prezidentky!
- Prežije v úplne inom svete, na aký bola zvyknutá? Briliantový kľúčik
- Severská séria Millennium pokračuje. 7.diel Dievča v orlích pazúroch
- Historická romanca Musíte mi veriť od Elly Quinn
- Veda je stále plná romantiky! Aj najstráženejších teórií o láske!
