Úvodná stránka › Recenzie › Zastavte Dubčeka! očami Renáty Klačanskej: Aj tak...

Zastavte Dubčeka! očami Renáty Klačanskej: Aj tak sa dá, ale...

Knihou Zastavte Dubčeka! zahryzol jej autor Jozef Banáš do príliš veľkého kúska, z ktorého som sa po prečítaní doslova „zakuckala“. Predchádzajúcu Zónu nadšenia možno brať takú, aká je, ako beletrizovanú výpoveď autora o vlastnom živote v istej dobe. Sú to zápisky z prvej ruky a čitateľ si môže myslieť, čokoľvek chce. Stotožniť sa s „fiktívnym“ hrdinom, odsúdiť ho alebo hocičo iné... Písať o politikovi, na ktorého si ešte živo pamätajú mnohí ľudia, je však čosi úplne iné.

Zastavte Dubčeka! Aký obraz ponúkol Jozef Banáš o Dubčekovi a „jeho“ dobe? Aký jazyk na to použil? Prečo som chvíľami mala pocit, že čítam oslavnú sovietsku literatúru z päťdesiatych rokov? O dobrých a zlých komunistoch, ešte lepších (Dubček) a ešte horších komunistoch (všetci ostatní), o manželkách, ktoré, chuderky, musia ako obyčajní ľudia zháňať nedostatkové vajíčka, trápne nakupovať v diplomatickej predajni a bývať v straníckych vilách. Ich manželia so širokým dobrotivým úsmevom (hádajte kto) riadia kolektivizáciu, prípadne posielajú vzdorujúce živly do basy (ostatní). Tomu dobrému je to občas ľúto. Asi tak na jednu rozvitú vetu. Pravda, občas si aj poplače. Najmä nad sebou.

Mám rada literatúru faktu aj politické trilery postavené na historických reáliách. Na svojho Fredericka Forsytha či Dominika Dána si však Alexander Dubček bude musieť ešte nejaký čas počkať.

_{Renáta Klačanská, šéfredaktorka}
_{Zdroj: Život}