ZAFÓN CARLOS RUIZ: ANJELSKÁ HRA

Nič neobvyklé pre majstrov písania. Počet mŕtvol, britké dialógy, humor, dejové zvraty, vášeň, postavy, ktoré boli dobré, sú zlé a naopak... Je to o hre na druhú šancu, šancu prežiť život, vzťahy, skladať myšlienky do slov ešte raz, ale to sa dozvieme až úplne na konci. Všetky nitky príbehu, ktoré postupne autor rozmotáva, sa najprv posplietajú a v závere dosadnú ako posledné časti puzzle. Príbeh tak vnímame ako obraz z množstva dielikov - akčných komixovských obrázkov. Všetko do seba presne a štýlovo čisto zapadá. Mne tam zostal jeden dielik navyše, a to informácia, že rozprávač a zároveň hlavný hrdina je smrteľne chorý a zostáva mu pár mesiacov života. Od tohto momentu sa spúšťa gejzír udalostí. Nedozvieme sa, či to bol omyl, fakt, alebo hra niekoho mocnejšieho. Ako keby vám do puzzle pribalili niečo naviac a vy si nie ste istí, či ste všetko správne zložili.

Najpredávanejšiemu po španielsky píšucemu autorovi a dnes aj filmovému scenáristovi som uverila, knihu som dočítala, aj keď mi prezradil, podľa akého modelu sa so svojím čitateľom zahráva: "...každý presviedčací manéver, ktorý za niečo stojí, apeluje najprv na zvedavosť, potom na márnivosť, a napokon na dobrotu alebo výčitky svedomia."

_{.natália Pišútová}

_{(Týždeň; 07/2010; 15/02/2010; s.: 62; .natália Pišútová ; Zaradenie: Tri recenzie)}