Triler ako odkaz

S horormi a trilermi akoby sa v poslednom čase aj v slovenskej literatúre roztrhlo vrece. Súvisí to určite aj s reálnym strachom ľudí, ktorí sa boja mať ozajstný strach. Trocha, ale nepochybne ináč je to s našou momentálnou hviezdou hororu/trileru, Jozefom Karikom. Tento pán autor síce rozpráva o svojom písaní odľahčene a s humoristickým šarmom a jeho ,,mafiánske" romány strach vyrábajú ako na bežiacom páse, ale akoby mal v talóne čosi, čo neprezradí, ani keby ho mučili trebárs aj tak, ako on mučí svoje postavy v najnovšom románe Na smrť. A zdá sa, že aj jeho kritici a premnohí čitatelia si z neho berú príklad: strach a napätie, ktorého bolo v našej literárnej spisbe doposiaľ poriedko, sa im páči, zabáva ich, kratochvíľne ich odklína od vlastných strachov.

Keď pred vyše dvadsiatimi rokmi prišiel Pišťanek so svojimi mafiánskymi ukrutnosťami, ktoré napokon predsa len zmenili cudne ustráchanú tvár slovenskej literatúry, málokto veril, že to nie je len nová žánrová maniera riešiaca naše žánrové manká. A pri porovnaní s o dosť mladším Karikom naozaj tak vyzerá: Pišťankov horor/triler zostal badateľne v zajatí žánrových štruktúr a dnes pôsobí prinajmenšom klasicky zmierlivo. Karika je však iné kafé: badateľnejšia ako žánrové rámcovanie je v ňom historickopriestorová konkrétnosť spojená s racionálnosťou, ktorej konotačným vyústením je akýsi munchovský výkrik. Akoby ten výkrik s celou svojou vypätou emočnou sémantikou bol korunou všetkého toho akčného vrstvenia, na ktorom - podľa pravidiel žánru - stojí i padá Karikova poetika, nasmerovaná nie na život, ale - na smrť. Akoby tu celé jazerá preliatej mafiánskej krvi kričali na krv prúdiacu v žilách živých, voľkajúcich si v zamatových ošiaľoch. Tak nejako to je v Karikovej mafiánskej trilógii a najmä v jej poslednej časti Nepriateľ štátu, a nebude to ináč ani v prvej knihe najnovšieho Karikovho románového diptychu(?) Na smrť.

Podobne ako v predchádzajúcich ,,mafiánskych" románoch je Ružomberok, tentoraz v rokoch 1929 - 1945, onou zasľúbenou krajinou dvoch predmaturitných priateľov súperiacich o lásku spolužiačky, z ktorej musia zutekať, keď jeden z nich zastrelí zlovestne sa vyvíjajúceho ľudáckeho trpáka, trúfajúceho si ponížiť ich dievčenský idol. Vo svete zúri najväčšia hospodárska kríza, akú kedy ľudstvo zažilo (o nič menšia ako tá, ktorú zažívame dnes), a miesi osudy ľudí, národov i štátov. Priatelia sa ocitnú na protiľahlých stranách zemegule: nedoštudovaný Žid Viktor Hiler z nedostatku lepších príležitostí zakotví v židovskej mafiánskej korporácii v Spojených štátoch, Slovák Karol Schmidt doštuduje medicínu v Nemecku, kde sa k moci postupne dostáva nacistická korporácia. tam doma, aj tu v cudzine sa z krízového bahna liahne nová moc pohŕdajúca kultúrou, ľudskosťou i človekom. Viktor narukuje rovno do vojny mafiánskych gangov, z Karola sa stane špecialista na mučenie a genocídne vyhladzovanie. Obaja sa stanú súčasťou moci, ktorá ich v mene korporátnych cieľov nielenže nezvratne oberá o identitu, ale ženie ich do činov, ktoré môžu len narastať a silnieť, v ktorých je ľudskosť to posledné, na čo si vedia spomenúť. Nezvíťazia, lebo zvíťazilo zlo: zlo vo všetkých vinných i nevinných, zlo prerastené do štátnych štruktúr i ušľachtilých inštitúcií, zlo usadené v krvnom obehu ľudí i v myšlienkach indivíduí. Zlo, ktoré sa môže stať varovným odkazom pre tých, čo prežili, i pre tých, čo sa práve chystajú podľahnúť jeho zvodom.

Karika sa však sústreďuje predovšetkým na svoje románové postavy. Nielenže sú nabité energiou akčnosti, sú ňou priam posadnuté. Jeho rozprávač neeviduje ich duševné stavy, nezdržuje sa vysvetľovaním ich skutkov, nefilozofuje, neideologizuje, nementoruje. Nahota konania je preňho najvyšším cieľom. Z nej je dosť zrejmé, akí sú, aj keď vedia svoje konanie zdôvodniť vlastnými imperatívmi. Okrem fiktívnych hrdinov v knihe nájdeme vo vyvážených proporciách veľa reálnych postáv i dobových reálií. V spojení s hororovo-trilerovou dikciou však vytvárajú jednoliaty dynamický celok, ktorý v sebe nesie napríklad to, čo chýba protestujúcim masám na námestiach: hnev, ktorý presne vie, prečo sa musí manifestovať.

Prečítať Kariku v tomto kóde je nielen zážitok, ale aj zmysluplná sebaidentifikácia.

Alexander Halvoník