Knihy sa neobhrýzajú, ale čítajú!

Autorka na to všetko upozorňuje veľmi šarmantne, milo a nenásilne. Oslovuje malého čitateľa, s ktorým komunikuje, nabáda ho a vysvetľuje mu napríklad, čo je začarovaný kruh alebo že každý čin má svoj následok. Kniha „ Príbeh o Zúfalčekovi“ možno pôsobí smutne, clivo – ako osud Zúfalčeka, tak aj život Megerky, ktorú otec predal za sliepku, hrsť cigariet a obrus... Svojím spôsobom ide o smutný príbeh, čo autorka nepriamo vysvetľuje: „ Tento príbeh nie je pekný. Je v ňom násilie aj krutosť. Ale príbehy, ktoré nie sú pekné, majú tiež istú hodnotu. Všetko, ako dobre vieš (keďže žiješ na tomto svete už dosť dlho, aby si na to prišiel aj sám), nemôže byť len príjemné a svetlé.“
Z jej príbehu však cítiť jemný, láskavý humor a hoci sa môže zdať, že napísať takúto knižku bolo jednoduché, ide o dobre premyslený štýl. Cítiť to najmä vtedy, keď budete deťom čítať Zúfalčeka nahlas.

A o čo ide v príbehu?
Zúfalčeka s obrovskými ušami si určite zamiluje každé dieťa. Napriek neľahkému osudu má veľké srdce. Raz sa zaľúbi do ľudskej princeznej Hrášinky, nechá sa ňou pohladkať, počúva hudbu, číta. Toto všetko však rozhorčilo Myšaciu radu natoľko, že ho odsúdi do temného žalára plného potkanov, pretože sa nespráva ako správna myš. Do príbehu vstupuje potkan Šerosvit, ktorý chce zničiť celé kráľovstvo a najmä princeznú a neskôr sa do deja pridáva aj Svinka Megerka, ktorá túži stať sa princeznou. A okolo týchto štyroch postáv sa krúti celý dobrodružný príbeh. Ako sa skončí? Zachráni Zúfalček princeznú? Podarí sa Svinke Megerke splniť svoj sen? Čo sa stane s potkanom Šerosvitom?

„ Príbeh o Zúfalčekovi“ je milá knižka, ktorá stihla spôsobiť celosvetové šialenstvo, stala sa najpredávanejšou knihou denníka New York Times na takmer 100 týždňov a do kín práve prišla jej filmová verzia.


UKÁŽKA Z KNIHY:
„Poď braček, nasleduj ma a ja ťa naučím ako obhrýzať papier,“ volala Zúfalčeka sestra Merlot. Zúfalček sa za ňou vyšplhal po stoličke, na stolík a na stránku knihy. „Tak teda, toto tu je lepidlo a je chutné,“ začala Merlot. Okraje papiera sú chrumkavé a lahodné.“ Obhrýzala okraj stránky a potom pozrela na Zúfalčeka.

„Teraz to skús ty,“ pobádala ho. „Najprv si odhryzni trošku lepidla a potom to zajedz chrumkavým papierom. Aj tieto kliky-háky sú veľmi chutné.“

Zúfalček pozrel na knihu a stalo sa niečo pozoruhodné. Značky na stránkach, kliky-háky, ako ich nazvala Merlot, sa usporiadali do tvarov, tvary sa usporiadali do slov a slová vytvorili nádhernú frázu: Kde bolo, tam bolo.
"Kde bolo, tam bolo," zašepkal Zúfalček.
"Čo?" spýtala sa Merlot.
"Nič."
"Jedz," kázala mu Merlot.
"To nemôžem," povedal Zúfalček a cúval od knižky.
"Prečo?"
"Zničilo by to príbeh," vyhlásil Zúfalček.
"Príbeh? Aký príbeh?" Merlot naňho hľadela. Na konci jedného z rozhorčených fúzov sa jej trepotal kúsok papiera. „Je to presne tak, ako ocko povedal, keď si sa narodil. Niečo s tebou nie je v poriadku.“

mib