Posledné štyri istoty

V knihe nájdeme doslovné opisy vraždenia a popráv. Posledné štyri istoty sú mierne zvlčilejšie ako prvý diel Ľavá ruká Boha, možno preto, že hlavný hrdina už vyrástol a zisťuje, že má len dve vlčie možnosti: zožrať alebo byť zožratý. Udalosťami nabitý, pochmúrny dej dokresľujú kruté činy, zrada, podlosť a násilie.

Paul Hoffman je majstrom vo vykreslení jednotlivých postáv príbehu. Tajomný pôžitkár Idris Pukke, Caleovi priatelia, pomstiteľ Kleist i Henri Zahmlievač, veštec Guido Hooke, veselý Dick Tarleton, pôvabná Arbell a jej krásna slúžka Riba, strašný a krvavý Gil - to všetko sú ľudia z mäsa a kostí, uveriteľní, ako keby žili v súčasnosti.

Do deja je zamontovaná aj láska, veď chlapci už od prvého dielu podrástli a ustavičné balansovanie medzi životom a smrťou musí byť niečím vyvážené, teda prečo nie ľúbostným vzplanutím? V texte sú však pasáže, pri ktorých človek zabúda na lásku a iné nepodstatnosti, keď ide o prežitie. Takýmto spôsobom: "Ako bolo u divochov zvykom, aj on mal pri sebe lopatku, ktorú používal v stepi na všetko - od kopania jám až po zabíjanie zvierat. Bola ľahká, s násadou z bambusu a oceľovou štvorcovou čepeľou s troma zaostrenými hranami. Keď ňou švihol, vzduchom lietali oddelené končatiny."

Aké sú štyri istoty, ktoré tvoria titul druhého dielu? Nemôžeme prezradiť. Štyri slová na obálke knihy môžu čosi napovedať, ale istoty krvavého bratstva, nazývaného svet, sú kdesi inde, dobre utajené v autorovom diele. Paul Hoffman už niekoľkokrát dokázal, že je obdarený nezvyčajnou schopnosťou predvídať dejiny. Nebojí sa ani verejne obžalúvať obludnosť tmárskeho náboženstva. Nemyslíme si, že by preháňal, história svedčí o ukrutnostiach, ktoré napáchala cirkev od smrti Krista v mene ľudskosti a jediného, pravého Boha. Doteraz však už bolo na túto tému napísaných množstvo kníh, traktátov a prevolaní. A výsledok? Zrejme preto siaha autor po pomerne brutálnych metódach, aby vyburcoval ľudstvo k rozhodnému kroku? Dočkáme sa ho v treťom diele trilógie?

(Knižná revue; 21/2011; 12/10/2011; s.: 8; Peter Fabiáni ; Zaradenie: Prekladová literatúra)