Po stopách vojny

Aj tento príbeh možno nájsť v knižnej novinke „ Po stopách konfliktov“ od novinára Martina Rajca. Ako televízny reportér precestoval kus sveta a vo svojej knihe ponúka okrem spravodajských informácií aj nezvyčajné osudy, šokujúce príbehy a nebezpečenstvo ozbrojených konfliktov, ku ktorým sa dostal takpovediac na dostrel. Cenné sú najmä jeho postrehy o zákulisí novinárčiny, o ťažkých podmienkach, ktoré musia žurnalisti neraz pretrpieť a nečakaných problémoch, ktoré treba okamžite riešiť, inak vás čaká smrť.

Kam nás kniha „ Po stopách konfliktov“ zavedie?
Začíname v Pakistane, kde sa po nudení prejaví pravá investigatívna žurnalistika...a zahraničným novinárom sa podarí vypátrať bar s alkoholom, ktorý je inak v Pakistane zakázaný. V meste práve zdochol pes, nič sa nedialo a toto bol vrchol tých dní. No prišli aj vzrušujúcejšie...
V Afganistane zažil Rajec vlastnú stupnicu strachu, ktorá sa začala v Džalalabade americkým bombardovaním jaskynných komplexov, v ktorých sa údajne ukrýval Bin Ládin. Ďalšia nebezpečná misia sa začína v Kuvajte, kde trčal už mesiac a rozhodol sa s partiou dostať do Iraku. Napriek tomu, že to bola vojnová zóna a nikoho tam nepúšťali. Na vlastnú päsť a bez povolenia sa tam napokon dostali... Neskôr sa dokonca Rajec dostal do domu Saddáma Husajna a vzal si odtiaľ jeho kazetu s irackými ľudovými pesničkami. Ktovie, či ju ešte má:-).
Nasleduje Gruzínsko s ospalým Gori, rodným mestečkom Stalina.
Libéria so spomínanými rituálnymi vraždami či smutným osudom slepého chlapca.
Kongo, kde bol pri vyháňaní diabla miestnymi šamanmi alebo sa brodil v nepriestrelnej veste vysokou trávou a srdce mu búšilo, či odniekiaľ nevyskočia ozbrojení rebeli.
A napokon Izrael s netradičnými oslavami Vianoc či snahou zarobiť si peniaze na cestovanie.

Pre nedočkavé a „akčné“ typy sa putovanie M.Rajeca možno začína miernym tempom, no postupne naberá na obrátkach a niektoré príbehy doslova hltáte. Rajec sa nehrá na iskrivé metafory filanovského typu či vtipné slovné hračky a la Michael Palin. Opisuje, čo vidí, počuje, cíti, ako sa menia jeho názory a pridáva komentáre. Ako novinár neváha poukázať na upravovanie reportáží svojich kolegov. V jednom prípade fotí istý fotoreportér nehodu motorkárov z uhla, aby nebolo vidieť motocykel, ale iba zakrvavené mŕtvoly. V príbehu ich neskôr chce predstaviť ako obete vojny či lynčovania. Rajec opisuje, ako sa viacerí novinári snažili najmä v Iraku „dobehnúť“ vojnu. Spojenecké vojská dobyli dané mesto skôr a reportéri vždy prichádzali akosi neskoro...

Vynikajúca je obálka, na ktorej je jedna z fotografií českého fotografa Michala Novotného. V knihe je ďalších vyše 50 jeho fotiek, ktoré sú doslova lahôdkou pre oko vnímavého čitateľa. Plasticky vystihujú krutosť vojny ako napríklad čerstvá obeť výbuchu míny v kábulskej nemocnici, zakrvavený šiítsky pútnik či vyháňanie diabla v Kinshase. Nenadarmo má Novotný vo vrecku také ocenenia ako bronz z World Press Photo 2006, Best of Photojournalism či Czech Press Photo.

Milan Buno