Najznámejší prípad slovenskej kriminalistiky

Aj takýto opis nájdete v nefalšovanej slovenskej detektívke Emila Osifa „ Osudové stretnutia“. Svoj príbeh postavil na vyšetrovaní najznámejšieho prípadu slovenskej kriminalistiky, počas ktorého začiatkom 80. rokov vypočula polícia vyše šesťsto ľudí a preverila ďalšiu tisícku osôb. Ústrednou postavou je Ivan Heler, ktorý znásilnil, okradol a zavraždil štyri dievčatá.

Z knihy cítiť skúsenosti – opis pitvy, priebehu vyšetrovania na začiatku 80. rokoch v Československu, praktiky polície, sledovanie stôp. Príbeh sa odvíja v dvoch rovinách. V prvej napreduje vyšetrovanie, odhaľovanie a skúmanie dôkazov, nové stopy a dlho márne hľadanie vraha. V druhej rovine putuje vrah po krajine, skrýva sa, autor opisuje jeho pocity, myšlienky. Zaujímavé je sledovať práve uvažovanie unikajúceho zločinca.Jedna z jeho taktík – nechať sa zavrieť za drobnú krádež, aby odpútal pozornosť a podozrenie z vraždy. Veď žiadny vrah nebude na seba upozorňovať nejakým priestupkom, tak aspoň podľa Helera uvažujú policajti. Vyjde mu to tentoraz? Pri čítaní cíti čitateľ akési vnútorné napätie – stihne vrah znásilniť a zabiť ďalšie mladé dievča? Ako a či vôbec ho policajti dostanú...

Kniha, našťastie, neponúka žiadne neprirodzené akčné scény, patetické výlevy či sexuálne orgie a la západné krimi thrillery. Niektorých možno pochytí aj nostalgia za socializmom pri čítaní o nákupe potravín za 19 korún, recepte za korunu, Okene, VB, marskách alebo pohárikoch „z reprezentačného“. Ach, tie časy...
„ Osudové stretnutia“ je poctivá detektívka z pera skúseného vyšetrovateľa, dôstojníka ministerstva vnútra Emila Osifa.

A na záver "veľavravné" ospravedlnenie vraha Iva Helera pred sebou samým: „ Robím to len preto, že inak nemám šancu. Lebo viem, že som odpudivý, škaredý. A vedel som tiež, že neprekonateľná žiadostivosť po dievčatách ma možno raz privedie pod šibenicu...“

mib