Chcel iba prežiť

Z malej ruskej dedinky sa dieťa bez mena (lebo ako päťročné v nesmiernom šoku z vraždy blízkych zabudlo, ako sa volá) zvláštnou hrou osudu dostáva do rúk lotyšských fašistov. Je ich chlieb, zohrieva sa pri ich ohni a spoznáva, že svet nie je čiernobiely, že všetko je relatívne, že niekedy vedia byť obete krutejšie ako ich mučitelia. Zlí fašisti, na verejnosti ukrutní a nemilosrdní, mu v zákulisí vojny dávajú najavo lásku a ukazujú svoje ľudské slabosti, cit pre rodinu, ale v opitosti aj zúfalstvo, že musia hrať rolu hrdinov, hoci v jadre sú všetci ustráchané päťročné deti.

Príbeh maskota fašistickej armády je o to silnejší, že je autentický.

Rozpráva ho reálny otec Kurzem svojmu reálnemu synovi Markovi.

A či skôr syn Mark si skladá otcov strašný príbeh z útržkov, ktoré nachádza na videu, v otcovom kufríku, alebo si len domýšľa, ako trpelo to dieťa bez koreňov, bez zázemia, a ako veľmi chcelo prežiť.

Maskot rozpráva o ľudskom osude v neúprosnom víre druhej svetovej vojny, ale aj o vzťahu otca a syna, o tom, prečo rodičia pred deťmi taja isté veci, aké utrpenie znesie ľudská psychika bez poškodenia a aké už nie. Naznačuje, že strašná krutosť, akej sú schopní len ľudia, poznačí aj tých, ktorí z pazúrov vojny vyviazli. Židovskí vypočúvatelia otca Kurzema, ktorý dlhé roky po vojne dobrovoľne prišiel vypovedať a hľadať svoje korene, odsudzujú jeho úpornú detskú snahu o prežitie azda viac, ako keby sa nechal zabiť a poslal svoje svedectvo odkiaľsi z nebies. Ak nejde o život, nejde o nič! Až ma striasalo pri uvedomení si tejto nespravodlivosti. . . .

Dej knihy nemožno tlmočiť, nie je celistvý, lebo aj pamäť sa bráni celistvo uchovať obraz tej hrôzy, biedy a beznádeje, ktorá zavládla nad vojnovou Európou minulého storočia.

Maskota si treba so zatajeným dychom prečítať a ak je to vďaka čitateľovej empatii možné, aj fiktívne prežiť. Lebo darmo žijeme v modernej dobe, používame mobily a počítače, tvárime sa, že sme civilizovaní.

Každý najmenší konflikt vo svete potvrdí, ako veľmi zviera v nás dychtí po krvi. Vlk v barančom rúchu je v nás dobre skrytý a pozná cestu von.

_{(Knižná revue; 13/2009; 24/06/2009; s.: 8; Martin Grbjar ; Zaradenie: Prekladová literatúra)}