Zamilovaný zabíjak

Niektoré knihy sa však pre sklon literárnej terminológie k zjednodušovaniu často ocitnú v priečinku, ktorý im je úzky. Odporcom fantasy tak pre predsudky unikla výborná trilógia Andrzeja Sapkowského Veža bláznov, Boží bojovníci a Svetlo večné. Označovaná ako fantasy, nenecháva sa spútať hranicami žánru, rozbieha sa na pozadí historických udalostí v Sliezsku a Čechách do obdivuhodných literárnych a historickografických šírok. Príťažlivým knihu robí aj sklon čarodejníka Reynevana využívať čary pri dobýjaní stredovekých krások. A že autor všetko okorenil magickými schopnosťami hlavného hrdinu a jeho družiny, fanúšik fantasy s nadšením pochváli a tolerantný milovník literatúry musí oceniť zručnosť, s akou Sapkowski románovú trilógiu vystaval.

Román Ľavá ruka Boha amerického prozaika Paula Hoffmana tiež vzbudzuje veľa otázok. Má to byť - podľa anglického vydavateľstva Penguin - najmedializovanejšia kniha roka 2010. Pravda, je to súčasť prepracovanej kampane ako napríklad aj to, že vyšla v jeden deň v 20 krajinách sveta, okrem iného aj na Slovensku. Reklamné hry ponecháme obchodníkom, Hoffmanov román je však pre čitateľa zaujímavý hlavne pre iné.

Románový svet Paula Hoffmana je plný vyznávačov krutej sekty Spasiteľov, ktorí kradnú, kupujú a unášajú do svojich útulkov chlapcov, z ktorých vychovávajú pomocou sadistických metód pätnásťročných zabijakov. Teda z tých, čo prežijú. Najľahším trestom za akékoľvek previnenie, napríklad za prekrížené prsty pri modlitbe, je dvadsať zaúch rukavicou okovanou klincami. Druhým najľahším trestom je smrť. Za každý iný hriech. Hriechom je smiech, pôžitok z jedla, priateľstvo, vlastný názor, vlastne všetko okrem slepej poslušnosti majstrom Spasiteľom.

Deti šesť dní v týždni tvrdo trénujú a jedia len jedlo, ktorého vôňa pripomína nohy mŕtvoly. Tvrdé zaobchádzanie fanatických vychovávateľov ukradlo chovancom detstvo a premenilo ho na boj o holý život. Spôsobilo tiež, že nikto z detí neverí Spasiteľom ani slovo, sú im však vydaní na milosť, preto sa nebúria. Veď každý náznak sa pre výstrahu trestá pomalou smrťou. Spasitelia potrebujú vojakov poslušných na slovo pre vojnu, ktorú už storočia vedú proti odporcom pravej viery.

Ľavú ruku Boha autor aj vydavateľstvo označuje ako fantasy. Dalo by sa čakať, že v kláštore tajomných Spasiteľov plnom krutých rituálov sa nájdu rekvizity pre tento literárny žáner. Aj svet za múrmi útulku, pláne, ktoré sa nazývajú Chrastaviny, alebo Memphis, bohaté mesto rodu Materazziovcov s hlučným trhoviskom, zakázanou štvrťou a podivnými figúrkami. Je tam všetko, až na jednu zásadnú vec, chýba tam akákoľvek mágia. Nikoho autor neobdaroval nadprirodzenými schopnosťami, nikto sa nemení na rozprávkové bytosti, nelieta na sabat za svitu mesiaca, ani myška neprehovorí.

Ťažké je aj určiť, v akej dobe sa dej odohráva a či vôbec ide o nejakú konkrétnu historickú epochu. Skôr by sa pre narážky na mesiáša, ktorého uctievajú spasitelia, z mien postáv a taliansko-stredomorsky pôsobiaceho mesta Memphis dalo predpokladať, že Hoffman vytvoril to, čomu sa hovorí alternatívna história. Vytvoril čas a miesto, kde na svet prišiel muž, ktorý mal zachrániť svet, ale rozmaznaní ľudia nepochopili, že má odčiniť ich hriechy a obesili ho. Sekta ho nazýva Obesený spasiteľ a ich symbolom teda nie je kríž, ale šibenica.

Hrdinom knihy je Cale. Thomas Cale, pätnásťročný chlapec, ktorého krstné meno si nikto nepamätá, preto ho volajú iba Cale. Na prvý pohľad je rovnaký ako tisícky ďalších v útulku. Drsná výchova a malé zranenie hlavy spôsobili, že je však najlepší zabijak zo všetkých. Okrem umenia vraždiť ovláda už len jednu vec, v ktorej sa vycvičil, odkedy ho päťročného priviedli do kláštora - umenie klamať, aby prežil. Raz Cale s dvomi ďalšími chlapcami natrafí v labyrinte chodieb na niečo, pre čo musí z kláštora utiecť. A jeho spoločníci s ním. Spasitelia sú im v pätách, a tak chlapci na ceste zažijú veľa nebezpečenstva a často sú blízko smrti. Dokonca aj po tom, čo sa dostanú do rozprávkového Memphisu. Príbeh je plný dobrodružstiev a poznávania, veď mládenci v kláštore nepoznali nič. Prvýkrát ochutnajú poriadne jedlo, iné mäso ako z potkana, môžu sa dokonca hrať a konečne vidia zvláštnu bytosť, o ktorej im mnísi hovorili, že je to nástroj diabla. Okrem čistej matky Obeseného Spasiteľa.

Do ich sveta vstúpia ženy. Pocítia aj, že mimo útulku je svet ešte krutejší a nebezpečnejší. Cale prvýkrát spozná strach. Doteraz nič nemal, nemal teda ani čo stratiť, keď sa však zaľúbi do dcéry vládcu Memphisu a ona jeho lásku opätuje, jeho život už niečo znamená.

Príbeh utečencov je napísaný ľahkým a čítavým štýlom, je plný nečakaných obratov a ťažko predpokladať, akým smerom sa zvrtne. Paul Hoffman napísal knihu, ktorá sa pohybuje medzi dobrodružným románom, alternatívnou históriou s prvkami literatúry pre mládež či románu o vzdelávaní. Autor si nerobí veľa starostí s budovaním kulís, nemoralizuje, nesnaží sa všetko priniesť na podnose, všetko vysvetliť a dopodrobna opísať. Kniha nerobí z čitateľa hlupáka, v príbehu zostáva veľa tajomného a temného, čo necháva na jeho fantázii.

A to má mať každá lepšia knižka, ktorá chce vtiahnuť do príbehu a nútiť čítať až do konca. Keďže je Ľavá ruka Boha prvou z troch pokračovaní, aj na konci zostáva veľa nedopovedaného. Je to kniha plná protikladov a otázok, postáv, ktoré sú tvrdé až surové, majú slabiny aj šľachetné stránky a život im nič nedá zadarmo.

Ľavá ruka Boha určite nebude najmedializovanejšia kniha roka 2010, ako to sľubuje reklama, nie je to dokonca ani fantasy, ale nebude to ani prepadák trpiaci preležaninami na pultoch kníhkupectiev. Na tejto knihe je všeličo tajomné a zaujímavé.

_{Vlado Pisár
(Pravda; 23/01/2010; s.: 38; Vlado Pisár ; Zaradenie: kniha)}