Krajina nových začiatkov a druhých šancí nesmie zlyhať

Dobrá krajina

Vyše 250-stranový román Jany Shemesh Dobrá krajina (Ikar 2013) pozostáva z množstva kapitol, každú z nich venuje autorka niektorej z hlavných postáv. Sú štyri (Miriam, Riva, Inbal a Yeled) a predstavujú tri generácie ľudí, ktorí boli z rôznych dôvodov a v rôznych časoch oddelení od svojej podstaty, rodiny, utekajú od zla, hľadajú sa a nachádzajú v "dobrej krajine". Naznačený kompozičný oblúk nie je však v texte knihy taký jednoduchý.

Autorský rozprávač, prirodzene, vie všetko o postavách, a aj z toho dôvodu môže autorka kompozične experimentovať do tej miery, že takmer všetky príbehy sa odohrávajú dva- i trikrát - v náznakoch, podrobne, v retrospektívach a pod. Hoci stále ide o vševediaceho rozprávača, viaceré príbehy a motívy variuje, čo dáva textu zaujímavosť a čitateľovi možnosť úsudku. Ak k tomu pridáme historický čas udalostí (marec 1936 až január 2013), ktorý nie je zachytený chronologicky, potom možno hovoriť o ťažšej čitateľskej orientácii.

Znaky umeleckej reportáže
V texte knihy je množstvo nesporne zaujímavých informácií, faktov a reálií, hodnotení a komentárov. Súvisí to aj s tým, že kniha má pomerne silné znaky umeleckej reportáže, dobrého, zaujímavého dokumentu.

Postavy sa pohybujú v Poľsku, Izraeli, USA, Sudáne, Egypte a Nemecku, každá má svoju genealógiu. Je tu vari všetko, čo je možné o postavách uviesť na pozadí historických a geografických súradníc. Emigranti, migranti a imigranti predstavujú rôzne národné kultúry, osobitne zaujímavé sú pohľady detí.

Inbal, mladá novinárka, "sa rozhodla, že napíše knihu. Nielen o Mordechaiovi, aj o ďalších utečencoch". Do Izraela prišla s rodičmi z Bieloruska. "V Bielorusku bola nosatá židovka, tu je malá tučná Ruska. Pochopila, že ich rodina je iná." O novom domove hovorí, že "je to dobrá krajina". Pri práci v rádiu sa zoznámi s Miriam, zaujímavou, zložitou a silnou ženou, ktorá utiekla z Poľska do Izraela pred hrozbou vojny za veľmi dramatických okolností, a pri nich zlyhala.

Desiatky rokov potom osamotená žije v Izraeli, robí dobré skutky a ako postava sa mení na priam romantickú. Stane sa tak v súvislosti s inou dôležitou postavou - sudánskym chlapcom Yeledom, ktorý uteká pred smrťou do "dobrej krajiny" spolu s otcom, avšak ocitá sa sám, v utečeneckom tábore a v nemocnici, ktorá je preňho lepšia ako domov v Sudáne. Prišiel "do sveta, o ktorom nič nevedel a ktorý nevedel nič o ňom". Keď sa z neho stáva Mordechai, povie: "Toto je dobrá krajina. Tu chce zostať."

Osamelá z iných ako historických, politických príčin je Riva, ktorá okúsila zlo rodinného prostredia, ochranu kibucu, stala sa akceptovanou, dokáže úspešne prejsť cez životné prekážky, ale ťaží ju strašná minulosť.

Ľútosť a zmierenie
Zo životných príbehov postáv je najsilnejší osud sudánskeho chlapca, no všetci, ktorí pred niečím utiekli, majú celoživotnú traumu a nevedia sa z nej vyliečiť. Ide o rozchody detí a rodičov, detí a matiek, rozvody manželov, nemanželské deti, stretnutia súrodencov, ktorí sa nepoznali.

Keď sa príbehy protagonistov uzatvárajú, dochádza k ľútosti, k zmiereniu, všetko sa na dobré obracia, hoci v deji je často nenávisť a pomstychtivosť pre osobné príčiny i pre inakosť.

Epizódne postavy dokresľujú dobu, atmosféru, prostredie a sú zväčša negatívne. Dej má niekedy detektívne znaky, akčné napätia, ba i náhody, príbehy sú silné, takže istá sporadická vykonštruovanosť sa dá odpustiť najmä na pozadí dramatických historických udalostí a zásluhou veľmi dobre vykresleného duševného stavu postáv. ("Sme krajinou utečencov, krajinou nových začiatkov a druhých šancí. Nemôžeme zlyhať.")

Problematika knihy je nielen zaujímavá, ale implikuje v sebe vážne, stále platné posolstvo. "Môj otec sníval o dobrej krajine. Inšpirovala ho Biblia alebo Tóra, ako hovoria židia. Hoci do dobrej krajiny nikdy neprišiel, urobil všetko pre to, aby som sa do nej dostal ja. Môj otec sa obetoval pre svoj sen. Žijem v dobrej krajine obklopený dobrými ľuďmi. A každý deň za to ďakujem Bohu."

Gabriela Rakúsová (sme.sk; 04/12/2013)