Úvodná stránka › Recenzie › Jozef Banáš: Kód 9

Jozef Banáš: Kód 9

" Na začiatku totiž bola len jedna viera, jedna Bohyňa a jeden Boh, rodičia všetkého. To bol raj." (s. 171) Jozef Banáš prešiel počas svojho života rozmanitou profesijnou dráhou. Popri manažérskej funkcii, neskôr diplomatickej či politickej, sa venoval literatúre. Vždy som ho vnímala väčšmi ako verejného činiteľa a otca slávnej dcéry, než ako spisovateľa. K jeho najnovšiemu románu Kód 9 som pristupovala skepticky, no jeho prirovnávanie k Brownovmu Da Vinciho kódu vo mne vzbudilo zvedavosť. V úvodnom predhovore sa autor, podobne ako predchodcovia spisovateľov z čias stredovekých, poisťuje pred možnými osočovateľmi a na margo knihy píše: "Nečakajte od nej, prosím, odborný, historický či religiózny spis ani detektívku, či cestopis" (s. 7).

Stephen King Po prečítaní názorov niektorých čitateľov usudzujem, že túto vetu sformuloval správne. Hlavný hrdina - poslanec Michal Kráľ, sa stretáva s tajomnou bohyňou Kumari Rašmila Šákjá, ktorá ho poverí neľahkou úlohou - nájsť zvláštny diamant, tzv. Budhovo srdce, ktorého polovicu vlastnil Budha a druhú Ježiš. Hrdina sa vydáva na nebezpečnú expedíciu: Čína - Tibet - Nepál - India, počas ktorej spoznáva mnoho ľudí a prekoná veľa prekážok. Ako som už v úvode spomínala, Kód 9 je najčastejšie prirovnávaný k Brownovmu celosvetovému hitu.

Ani v Banášovej knihe nechýbajú opisy a vysvetlenia náboženských znakov (napr. svastiky), narúšanie zaužívaných dogiem vo vyhláseniach typu, že Ježiš nezomrel na kríži, a preto nemohol vstať z mŕtvych. Totožný je výklad Da Vinciho Poslednej večere. Banáš sa taktiež, podobne ako Brown, snaží presvedčiť čitateľa, že Ježiš bol ženatý a známa biblická svadba v Káne Galilejskej bola v skutočnosti svadba Ježiša a Márie Magdalény... Podobností je naozaj mnoho, no pravdou zostáva, že ani slávny Dan Brown nemá vo svojej knihe nové fakty. Tie sú známe z prelomovej knihy Svätá krv a svätý grál, ktorá vyšla v 80. rokoch minulého storočia dávno pred Da Vinciho kódom. Inšpiruje sa každý a inšpiroval sa aj Banáš, no nevenuje sa len kresťanstvu, ale rozoberá aj iné náboženstvá a porovnáva ich s práve dominantným kresťanstvom. Snaží sa tým dokázať, že všetky majú totožný pôvod, je len jeden Boh, ktorý nerozoznáva ľudí podľa vierovyznania, ale podľa toho, či sú dobrí alebo zlí. Obviňuje najvyšších cirkevných predstaviteľov z náboženských rozkolov, ale aj z toho, že postavili ženu do pozície slabej bytosti, nad ktorou vládne muž. Tieto myšlienky zaobaľuje do čitateľsky pútavého príbehu putovania hlavného hrdinu...

Čitatelia na Kód 9 reagujú rôzne. Jedni ho nevedia vynachváliť, iní tvrdia, že ide o plagiát Browna, či Coelha. Banášova kniha je niečo medzi tým. Na jednej strane je vplyv zahraničných autorov nespochybniteľný, na strane druhej ide o zaujímavý román, v ktorom síce v istých pasážach možno nájsť historické nezrovnalosti, ale ruku na srdce, kto chce čítať historickú pravdu, siahne po inom type literatúry. Každopádne po prečítaní tejto knihy vnímam Jozefa Banáša ako vcelku dobrého spisovateľa, ktorý vie osloviť čitateľa.

_{Jana Kopčová}

_{(Knižná revue; 26/2010; 22/12/2010; s.: 5; Jana Kopčová ; Zaradenie: Recenzie)}