bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe iBux.sk







Držiteľ Pulitzerovej ceny, Anthony Doerr, nechal vyniknúť ľudskosť v krutosti

So synom jedol zmrzlinu v kuchyni svojho parížskeho apartmánu, keď mu oznámili, že získal Pulitzerovu cenu za román Svetlo, ktoré nevidíme. Americký spisovateľ Anthony Doerr neodolal silnému prostrediu druhej svetovej vojny a s patričnou nehou balansuje na hrane fikcie a reality s cieľom vykresliť momenty ľudskosti v neľahkých časoch. Na takmer 600-stranovú knihu si doprial luxusne veľa času, keďže ju písal desať rokov. Román Svetlo, ktoré nevidíme vyšiel tento týždeň vo vydavateľstve Ikar v slovenskom preklade Martina Kubuša.

Anthony Doerr: Svetlo, ktoré nevidíme, preklad:  Martin Kubuš, Ikar, 2016doerr

Legendou do príbehu

Téma druhej svetovej vojny bola už spracovaná na veľa spôsobov a množstvom autorov, aj napriek tomu si v nej dokázal Anthony Doerr nájsť vlastnú cestu. Rozhodol sa odvážne narušiť stereotypnú predstavu o zlých nemeckých vojakoch s chronickou poruchou ozveny svedomia a svoju pozornosť orientoval na ľudskosť. Tú sa mu podarilo uchopiť bravúrne. Dynamiku čítania podporuje rozdelenie diela na trinásť kapitol, ktoré tvoria kratšie podkapitoly.

Slepé desaťročné dievča Marie-Laure žije v Paríži so svojím otcom, ktorý pracuje ako zámočník v prírodovednom múzeu. Každé ráno s ním chodí do práce a otec ju učí spoznávať okolie, aby bola samostatná. Spravil jej maketu mesta na zlepšenie orientácie. Súbežne spoznávame aj príbeh nemeckého chlapca Wernera. So sestrou Juttou žije v detskom domove a široko-ďaleko je jediný, kto dokáže opraviť snáď každé rádio.

Werner sníva o kariére vedca, túži po vzdelaní, takže keď príde ponuka, aby išiel študovať na Národný politický vzdelávací inštitút, chlapec je nadšený, hoci inštitút je považovaný za liaheň Hitlerovej mládeže. Autor prostredníctvom Wernera ponúka zaujímavý pohľad do sveta mladíka s hlavou plnou snov, no postupne objavuje krutosť, cíti sa bezmocný a je si vedomý toho, že sa stáva súčasťou systému, kde nie sú inakosť názoru ani snové predstavy povolené.

Okrem historických udalostí a vlastnej fikcie nechal autor v románe vyniknúť mystický motív. Jeho nositeľom je diamant Ohnivé jazero. Legendy o ňom hovoria, že držiteľ tohto kameňa bude navždy živý, no všetci okolo neho budú postupne zomierať. Doerr sa zahral s čitateľovou dôverou a docielil, aby pracovala jeho fantázia. „Ten diamant je vraj ako kúsok svetla z pôvodného sveta, z čias pred pádom ľudstva. Je to vraj záblesk svetla, ktoré na svet posiela Boh,“ hovorí o drahokame hlavná hrdinka Marie-Laure.

Jules Verne aj Debussy

Dej zaznamenáva časové rozpätie osemdesiatich rokov, no sústreďuje sa najmä na dianie v rokoch 1941 až 1944. Werner spoznáva reálnu podobu života v inštitúte, ktorý ho má zoceliť v neľútostného pomocníka Hitlera. Okúsi nespravodlivosť a krutosť vojny, no nedokáže sa z nadobudnutej úlohy vymaniť. V ťažkej situácii sa ocitá aj Marie-Laure. S otcom uteká pred bombardovaním do malebného prímorského mestečka Saint-Malo.

Práve návšteva mesta medzi Bretónskom a Normandiou, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny obsadené nemeckými vojakmi, bola prvotným podnetom pre autora na napísanie knihy. „Čerpal som z prechádzok po meste Saint-Malo a okolo Prírodovedného múzea v Paríži. Ovplyvnila ma Debussyho kompozícia, ale čerpal som najmä z kníh,“ uviedol Antony Doerr v rozhovore pre nationalbook.org. Autor využíva Debussyho skladbu Svit luny a citácie z kníh Julesa Vernea Cesta do stredu zeme či Dvadsaťtisíc míľ pod morom ako únikovú cestu z reality, dodávajúcu silu nepoddať sa ponurým okolnostiam.

Svetlo, ktoré nevidíme je pozoruhodný literárny počin. Autor čitateľovi ponúka filozofické myšlienky, podnety na úvahu, vďaka ktorým sa po dočítaní knihy môže vrátiť na začiatok a sústrediť pozornosť na prehliadnuté detaily.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Foto: SITA/AP, Shauna Doerr

denník Pravda, Martina Šimoňáková | 31.01.2016 12:12

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.