Príbeh nekonečnej krásy

Už sme zjedli posledný kúsok chleba, vypili posledný glg vína. Boli sme hladní, smädní, plní všivavého prachu. Na kamennej planine nerástla ani plánka, kde by sa dalo aspoň na chvíľku schovať pred horúcim slnkom. Musela prísť tá ponorková choroba: každý si pôjde svojou cestou! Rozhodnuté! Už sme sa ani nepokúšali stopovať. A tu sa jeden z nákladiakov nečakane zmiloval a sám pri nás zastavil. Ale ja som už odmietol ísť ďalej spolu s „bývalým" kamarátom. „Jugoš" sa len zasmial, poklopal si po čele, kamarát zabuchol dvere a auto zmizlo v kúdole prachu za obzorom.
Kým sa prach rozplynul, už som vedel, že som hlupák. Veď tu, uprostred tých rozpálených skál, biedne zahyniem! V takej chvíli niekedy výnimočne zapracujú anjeli strážni. Neviem, čo vidia na idiotoch. Z druhej strany sa objavil iný kúdol prachu a zastavilo pri mne zaprášené auto -tentoraz veľký čierny mercedes. Viezol sa v ňom vtedajší najvyšší papaláš tej pustatiny. Šiel na kontrolu, ako pokračujú práce na tej ceste. Doviezol ma až do Dubrovníka. Ale ešte predtým sme zastali na vysokom skalnom útese nad Bokou Kotorskou a ja som po prvý raz uvidel neskutočne modrý Jadran, jagavý drahokam. Hrdlo mi stiahlo, bolo to silnejšie ako ja. Pozeral som sa na tú nekonečnú krásu a cítil som, ako sa mi po líci kotúľajú slzy. Boli rovnako slané ako to nádherné more tam dole.

Moria, oceány a kvapka vody

Len samotné listovanie v knihe Oceán mi zabralo niekoľko hodín. Tá kniha má tri kilogramy a veľký formát. Fotografie z morských hlbín privádzajú človeka do úžasu. A vyvolávajú spomienky. Oceány zaberajú vyše 70 percent povrchu Zeme a obsahujú 97 percent jej vôd. Päť oceánov oddeľuje od seba pevniny. Ale oddeľuje ich aj celý rad morí, zálivov, prielivov či morských úžin. Severný ľadový oceán, Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán, Južný oceán... Barentsovo more, Grónske more, Ochotské, Filipínske, Tasmanovo, Karibské, Koralové, Arabské, Stredozemné, Žlté, Čierne, Červené, až po to belasé, „naše", Jadranské... Ale aj Bengálsky záliv, Mexický záliv, Dánsky či Mozambický prieliv, Mariánska priekopa... A to všetko je plné H2O v tých najrozmanitejších podobách. Tuhej, tekutej i plynnej. A, samozrejme, slanej ako slzy! Ióny, z ktorých pozostáva soľ v oceánoch, sa tam dostali rôznymi cestami a procesmi. Niektoré z hornín, niektoré prinášané riekami, v oblakoch prachu priviatych z pevnín. Pri výronoch horúcich prameňov z podmorských sopúchov či vyzrážaní rôznych iónov na morskom dne v podobe ložísk minerálov - sodíka a chlóru, teda súčastí bežnej soli. Po odparení 10 litrov morskej vody zostane asi 350 gramov solí rôzneho typu. (To z tej knižky som teraz taký múdry!)
Tam, kde je nedostatok dažďových zrážok a ústiacich riek a veľké odparovanie vody, slanosť a hustota morskej vody stúpnu natoľko, že sa v nej nedá ani potopiť. Sám som si to vyskúšal v Mŕtvom mori. Plávam ako poleno, ale tu v Mŕtvom mori som sa vznášal na hladine ľahučko ako akvabela. Kedykoľvek sa dostanem blízko mora, moja prvá cesta vedie rovno k nemu. Neviem sa vynadívať a napočúvať, neviem sa toho večného zázraku nabažiť. Zakaždým sa ma na chvíľu zmocní vzrušenie a bázeň z tej obrovskej sily a krásy. Ako to povedal jeden z najznámejších novodobých odborníkov na oceány Jacques Cousteau? „Čary mora spútajú človeka do svojej zázračnej siete iba raz, ale zato navždy."

Kolíska života

Oceány sú kolískou života na Zemi. Odcitujem ďalšieho z toho istého rodu výskumníkov Fabiena Cousteaua: „Bez vody by naša planéta bola iba jednou z miliárd skál bez života, ktoré obiehajú v atramentovo čiernom pustom priestore." No pri listovaní knihy Oceán som zasa raz zapochyboval o všetkých evolučných teóriách. Musel to byť naozaj Veľký Maestro, ktorý dokázal stvoriť toľko dokonalej nádhery. Fotografia rožďavy obrovskej cez dve strany knihy pripomína skôr strhujúce dielo umelca ako portrét obyčajného (i keď najväčšieho) lastúrnika na svete. O skvostnom obraze sasaniek skvostných radšej pomlčím. Kniha je prehľadne rozdelená do niekoľkých kapitol. „Oceánske prostredia" mapujú hlavné zóny oceánov. Pobrežia a morské brehy, plytké moria, otvorené oceány a oceánske dná, polárne oceány... Kapitola Život v oceáne predstavuje všetky formy života v nich, od rastlín po živočíchy, od koralových útesov po svetielkujúci planktón, od baktérií po veľryby.
Život v oceánoch existuje vyše 3 500 miliónov rokov. Dosť dlhý čas na to, aby sa tu objavili všetky tie parádne garnáty, krevety, langusty, homáre a kraby, sépie, raje, žraloky, delfíny... Ale aj hurikány, tajfúny, cyklóny a tornáda... Cunami... Príliv a odliv... Kolíska života, z ktorej sme vzišli. Poslednou kapitolou knihy je Atlas oceánov - najčerstvejšie mapy, ktoré vznikli na základe meraní súčasných satelitov a lodných prístrojov.

Fascinujúci sprievodca
Encyklopédia Oceán nás zavedie na tie najzaujímavejšie „ mokré" miesta na svete. Na pobrežie Andamanského mora Krabi v juhozápadnom Thajsku, na atoly Maldív, Galapágy... Na krásne pláže, ale aj na výlet do hlbín mora v japonskom batyskafe Kaiko, ktorý priniesol fotografie živého tvora z hĺbky 11 000 metrov... Uvidíme mangrovníky, podmorské lúky, ale aj šelfy, fjordy a lagúny... Veľkú koralovú bariéru pri pobreží Austrálie dlhú vyše 2 000 kilometrov... Alebo sa necháme len tak unášať morskými prúdmi... Ach, Mys Moeraki, kdeže si? To je jedna výnimočná zálivová pláž na Južnom ostrove Nového Zélandu. Je plná obrovských guľových balvanov s priemerom aj tri metre, o ich pôvode sa dosiaľ vedú vzrušené debaty. Na svojich potulkách svetom som sa tam pred rokmi dostal a videl som ten tajomný zázrak na vlastné oči. Vďaka encyklopédii Oceán som tam bol dnes znova! Stačí len uchopiť toho famózneho sprievodcu za ruku a nechať sa viesť.

Oceán. Odkrývanie tajomstiev poslednej divočiny sveta / Dorling Kindersley a Ikar

O autorovi| Ivan Popovič, Autor je výtvarník, spisovateľ, filmár a zberateľ encyklopédií

_{Autor: Ivan Popovič
Zdroj: dennik.pravda.sk}