Modrý zápisník

Na napísanie príbehu o Batuk inšpirovala Jamesa Levina mladá prostitútka. Videl ju stáť pred jej brlohom na Falklandskej ulici v Bombaji, ako si niečo zapisovala do zošita. Keď sa jej Iftikhár spýtal, prečo píše, odpovedala: „Chcem vidieť svoje myšlienky na papieri, pretože inak sú neviditeľné.“
Príbeh pätnásťročného dievčaťa z malej dedinky v Indii, ktorú otec predá do sexuálneho otroctva, je vyrozprávaný dojímavo, ale i s láskavým humorom. Batuk prežíva hrôzy každodenného života na Vykričanej ulici v Bombaji. Vymýšľa si fantastické príbehy, podarí sa jej svoje myšlienky položiť na papier, a tak sa odpútava od krutej reality. Rozprávanie, prekvapivo plné nádeje, nevyznieva iba tragicky, je v ňom aj humor a úsmevný prístup k životu. Ukazuje nám, ako ľudia aj v tých najťažších životných situáciách používajú fantáziu na to, aby dali svojmu životu zmysel. Rozprávačkou je pätnásťročná indická prostitútka, autorom štyridsaťpäťročný britský lekár, ktorý nikdy predtým knihu nenapísal. V istých bodoch sa ich životy prelínajú.

Tento príbeh jednoducho musel byť vyrozprávaný. Spôsob rozprávania je nádherný a príbeh tak krásne podaný, že keď čitatelia knižku prečítajú, nikdy nezabudnú na malé dievčatko Batuk.

Z anglického originálu The Blue Notebook (Randome House, New York, 2010) preložila Lucia Gáborová. Verše na s. 124, 133 preložila Jana Kantorová-Báliková.