Kniha alebo film?

Román Legenda o Lietajúcom Cypriánovi vznikal postupne, popri scenári a podľa autorky je bez obmedzení, prepracovanejší. “Príbeh v knihe je hlbší, charaktery postáv prepracovanejšie, dialógy dlhšie, čas plynie pomalšie, milovanie i nenávisť sú bolestnejšie. V knihe som mohla napísať príbeh o Cypriánovi tak, ako sa v mojom vnútri naozaj odohral,“ vysvetľuje Mariana Čengel Solčanská. Jednoducho – keď nakrútila Cypriána, cítila, že by veľmi chcela dorozprávať to, čo sa nevošlo do filmu. „Viete dobre, že pri filme všetko stojí a padá na peniazoch. Pri písaní knihy som bola slobodná, nemala som žiadne obmedzenia,“ dodáva autorka.

Takže kniha? Alebo radšej film? Či najlepšie oboje?

Z diskutujúcich vyberieme troch, ktorým pošleme filmovo-knižné balíčky. V každom bude kniha Legenda o Lietajúcom Cypriánovi s podpismi autorky Mariany Čengel Solčanskej, hlavnej postavy herca Marka Igondu a Zuzky Smatanovej, ktorá naspievala titulnú skladbu Lietajúci Cyprián. K tomu dostanete tričko a vstupenku do kina na rovnomenný film, kdekoľvek na Slovensku.

---

Knižno-filmové balíčky posielame...

Prečítali sme si všetkých takmer sto diskusných príspevkov, za ktoré ďakujeme a určite boli pre nás aj inšpiráciou. Vydavateľstvo Ikar vydáva viacero kníh, ktoré sú buď neskôr sfilmované, alebo sa už počas ich vydania pracuje na filmovej verzii. Spomeňme z aktuálnejších trilógiu Millennium, Púštny kvet, Avatar, séria Škola noci, Doktorka Scarpettová či spomínaná Legenda o Lietajúcom Cypriánovi.

Z vašich príspevkov nás oslovili mnohé, no odmeniť môžeme iba troch. Im pošleme balíček, v ktorom je kniha Legenda o Lietajúcom Cypriánovi s podpismi, štýlové tričko a vstupenka do kina.

Výhercovia:

Ľubica
Vôňa knihy je to, čo milujem. Nemyslím to len doslovne, hoci aj tlačiarenská čerň má svoje čaro. Keď sa zaborím do stránok, dýcha na mňa príbeh, poznanie, iné časy, čarovné svety- slová, ktoré napĺňam vlastnými obrazmi. Spôsob, akým ku mne tieto obrazy prichádzajú, ako si ich vychutnávam, ako sa o ne delím s priateľmi- to všetko je neopakovateľné. Samozrejme, spôsob akým oživia obrazy z kníh režiséri, producenti, herci, hudobníci...atď. sú obvykle zaujímavý celok spojenia predstáv a možností zobrazenia mnohých ľudí a ich poctivej práce. Mám ich rovnako rada, ako knihy. No moja cesta je najskôr prečítať knihu, až potom pozerať film. Občas som ním nadšená, inokedy ma spôsob zobrazenia prekvapí. Kniha dáva možnosť prežiť dej vlastným spôsobom. Film zasa možnosť vcítiť sa do toho, ako ho prežili iní. No vôňa knihy a spôsob akým dýcha príbehom je nezameniteľná.

Martin Čúzy
Myslím že kniha, je vždy lepšia, lepšie spracovaná, je v nej viac podrobnosti o povahe hrdinov, o ich myšlienkach, tajných snoch. Dava možnosť rozvíjať fantáziu, čo je veľmi potrebné hlavne v detských rokoch. Dnešné deti si radšej pozrú rozprávku vo filmovej verzii ako by si ju mali prečítať, čo je veľká škoda. Našťastie prípad môjho syna to nie je, vždy si najprv prečítame knihu, porozprávame sa o nej a potom si ju pustíme v telke, či ideme do kina. V knihe je viac priestoru na konverzáciu, na opis prostredia v ktorom sa dej odohráva. a hlavne čítaním kníh sa rozvíja slovná zásoba či duševno človeka.

Kristína
Film si pozriem vždy až po prečítaní knihy, nakoľko v knihách býva dej a veci okolo neho viac rozpísané mám silnejší zážitok z filmu. Kniha mi robí film krajším a lepším zážitkom. Pre príklad uvediem film od Roba Marshalla - Gejša, ktorý je založený na románe Arthura Goldena Pamäti gejše...Prečítala som si najprv knihu a veľmi sa mi páčila. Z tohto dôvodu som sa tešila aj na film, ktorý ma však sklamal. Keby som nečítala knihu, nemám z toho filmu nič. Žiadny pocit, žiadny zážitok a som ukrátená o množstvo zaujímavých vecí. Jednoducho Pamäti gejše ma oboznámili s ich prostredím a životom, kniha ma niečo naučila. Pri filme mnoho z knihy chýbalo. Preto uprednostňujem knihy a potom až film.