Čítanie kedysi a dnes. Ako ste na tom?

to je nostalgia:-) Ja som vyrastal na Troch pátračoch, to som žral jeden diel za druhým a strašne sa mi to páčilo. Ešte aj dnes si ich niekedy z nostalgie prečítam. Ale skôr dávam už dnes prednosť rôznym thrillerom, detektívkam, sem tam motivačná literatúra.Každopádne nezabudnem na detstvo, keď som nadšene chodieval do knižnice, prehrabával som sa v knihách a občas som nejakú aj ukradol (prepášte panie knihovníčky). Dnes mám pocit, že knižnice skôr zívajú prázdnotou:-)

bodaj by neboli prázdne keď mali viac takých návštevníkov ako ty :-) ja som knihy z knižnice nekradol. ale tuším som zabudol nejaké vrátiť :-)

ťažko povedať, ktorá kniha to odštartovala...ale myslím, že to boli knihy Karla Maya a jeho Old Shatterhand a nesmrteľný Winnetou...tam som sa odrazil a zamieril do vôd fantasy, kde sa čvachtám dodnes ;)

tú knihu som milovala, hneď za ňou nasledoval rovnako Karl May a Winnetou, Traja pátrači a Anna zo Zeleného domu. Neskôr som čítala A. Christie, Ed McBain aj Robert Van Gulik a jeho Čínske vraždy.... teraz naposledy asi knihy od Stephanie Meyer ma zaujali, ale mám veľmi rada aj romantický žáner, Lindseyovú, Woodiwissovú McKinneyovú, Garwoodovú, a Judith McNaughtovú..

-už pondelok odštartovali detičky rano každy s knižkou pod pazuškou,tak som si hned zbehla poobede kupiť daku knižnu stravu:-)

za pár halierov, dnes by stáli viac ako 2 eurá, ak nie viac ako 3 eurá. Potom to boli rozprávky, máme ich veľmi veľa, neskôr puberťácke knihy, kupovala mi ich mama + bravo, ktoré som si kupovala sama, ale to je časopis, ktorý letí dodnes. Neskôr som prešla na ženské romány a keď som bola tehotná a potom mala dieťa, tak to boli knihy o deťoch a varení pre ne. Dnes píšem rozprávky a vraciam sa do detstva, ktoré si tým rada pripomínam. Moje knihy z detstva, ktoré sú uskladnené u starkých, teraz číta moja dcérka. Autorov tých knižiek si nepamätám, lebo ich bolo veľmi veľa. Ale vydavateľstvo bolo konkurencia Ikaru. Som rada, že moji rodičia ma viedli ku knihám. Aj keď môj brat má aj v 30-ke najradšej také, kde je viac obrázkov a čo najmenej čítania- také o akváriových rybkách- tie hltal, od detstva, cez pubertu- myslím knihy, až dodnes.

tak do sto kníh ročne, potom prišla výška, skriptá, odborné knihy, monografie, beletria išla bokom...a v posledných rokoch sa to opäť vrátilo: 80% beletria, 10% populárno-náučná a 10% odborné knihy. A čo ma priviedlo k čítaniu? Určite Louis L´Amour, jeho westernovky o Sacketovcoch. Vždy som sa preniesla na ďaleký západ, do čias osídľovania Ameriky...perfektné príbehy, vzrušujúce, napínavé. Ach, to sú spomienky:-)

ZS som na Vianoce dostala knihu Citanie na cely rok.Cez Dobsinskeho,verneovky,dievcenske romany,mayovky,detektivky.....vsetko.Raz do tyzdna som chodila do kniznice a tahala som odtial 5 az 10 knih.Najvacsia krivda sa mi stala,ked mi rodicia schovali knihy.Dnes som zacala hltat 1.zvazok Tisic a jedna noc.Zajtra sa pustim do 4.Odporucam.Nech mame marec ,mesiac knihy po cely rok.

ach jaj, to boli časy:-) Miloval som detstvo, moje výlety do knižnice, verneovky, zelenu knižnicu, rôzne sci fi ako Asimov...to boli nadherne časy. Dnes je tých kníh oveľa viac a nie vždy je to radosť. Vydávajú sa ako na bežiacom páse, čo je fajn, väčšia ponuka, výber, ale neraz sú to braky, hoci na obálke vychválené do neba. A to ma štve, to zavádzanie, množstvo ľudí sadne na lep, potom sa párkrát sklame a pomaličky zanevrie na knihy...

Kedysi som čítala menej.....teraz ale opačne, skôr som sa naučila básne písať, ako ich čítať, to však neznamená, že si rada neotvorím knihu....v podstate sa rada motivujem novými nápadmi....a príbehmi ľudí,....či zvierat, keďže sa moja tvorba uberá smerom k deťom....

deti pomaly nevedia, čo je to leporelo.....skôr im hovorí niečo pc hry:-)

Ako dieťa som mala asi najradšej verneovku " tajomný hrad v Karpatoch." Zdalo sa mi to veľmi vzrušujúce a hrôzostrašné, dnes by som ale už nevedela povedať prečo a čo ma na tej knihe tak desilo. Mala som obľúbenú aj knihu " Malá bosorka " , boli tam krásne obrázky a dnes by asi táto kniha znova zaujala, keďže je doba čarodejníc, upírov a pod.

Ja som sa tešila na čítanie kníh ešte skôr ako som začala chodiť do školy a naučila sa čítať,pretože nám so sestrou mama čítala rozprávky pred spaním a neskôr ked sestra(staršia o tri roky)začala chodiť do školy brávala ma do miestnej knižnice a občas mi požičala rozprávkovú knižku.A ked som sa naučila čítať, čítala som skoro stále.Najprv rozprávky, potom dobrodružné knihy ako Slávna pätka, alebo Traja pátrači, neskôr romány,knihy typu Harry Potter a potom prišli na rad knihy od Robina Cooka pretože krstná mi odporučila knihu Muž ktorý sa hral na boha.Medzi knihy ktoré ma skutočne dojali a prečítala by som si ich aj dnes patrí Malá princezná od Frances Hodgson Burnett.A neskôr som čítala knihy ja mojim bratrancom ked boli malí.Dnes bohužial čítam už menej pretože počas maturitného ročníka tieto moje oblúbené knihy vystriedali školské zošity,a obávam sa že teraz ked idem na VŠ nebudem mať okrem skrípt a poznámok čas čítať niečo iné.Napriek tomu knihy zostávajú mojou vášňou.

Janka, ja som aj vlastnú dcérku, od mala viedla ku knihám a tiež medzi tie prvé patrili práve leporelá :-) Ale samozrejme máš pravdu, čo je veľká škoda...