Andrzej Mularczyk – Post Mortem. Katyň

Román Post Mortem: Katyň je opakovaným literárnym pokusom dopátrať sa pravdy v jej historickom kontexte, ale aj v kontexte poznania osudu našich blízkych. Tri ženy: matka Busia, manželka Anna a dcéra Weronika stále dúfajú, že ich stratený syn, manžel, respektíve otec sa raz vráti domov, lebo nikto im nevie vierohodne povedať, že aj on sa stal obeťou vyčíňania Stalinovej genocídy spáchanej na začiatku vojny proti poľským vojakom, ktorá dodnes traumatizuje poľský národ. (V oficiálnom zozname je nesprávne uvedené jeho meno.) V katynskom lese sovietska tajná polícia zlynčovala niekoľko tisíc (uvádzané počty sa rôznia) poľských záložných dôstojníkov, ktorí v civile pred vojnou predstavovali poľskú inteligenciu.

Ak máte na túto knihu vlastný názor, môžete ho prezentovať práve na tomto mieste.

V povojnovom Poľsku zvieranom Stalinovými prisluhovačmi je Katyň najväčším tabu, ktoré sa ľudia neodvážia ani vysloviť. Až na zanovitú Busiu, jej nevestu Annu a jej dcéru Weroniku. Všetky tri ženy – ktoré „vedia čakať“ – sa snažia vypátrať, čo sa stalo s majorom Andrzejom Filipiňskym. Hlavnými hrdinami románu Post mortem nie sú teda obete katynského masakra, ale pozostalí, ich príbuzní („...zabúda sa, že okrem obetí zasypaných pieskom sú ešte iné: tí, ktorí nepochovali svojich mŕtvych a musia s tým vedomím žiť...“). Mularczykova kniha má tiež niekoľko vrstiev – od hľadania či skôr odkrývania historickej pravdy o katynskej tragédii po konflikt matky a dcéry, pokiaľ ide o zaoberanie sa minulosťou a stratou niekoho blízkeho. Anna totiž nedokáže prekročiť tieň minulosti, čo jej dcéra patrične vyčíta, napokon je v plnom rozkvete života, chystá sa maturovať a nevládze len trúchliť. Obe ženy svojimi osudmi pripomínajú antické tragické postavy Antigonu, respektíve Penelopu. Dospievajúca dcéra Weronika si však neuvedomuje otcovu neprítomnosť tak intenzívne, ako jej mama Anna až do chvíle, keď sama stratí svoju lásku, mladého a talentovaného umelca Jura, o ktorého ju pripraví komunistický totalitný režim.

Andrzej Mularczyk veľmi farbisto a pútavo opisuje vnútorný zápas žien, ktoré stratili svojich najbližších a najmä ich bolesť z toho, že sa nikdy nedozvedeli o ich osudoch: „Lebo nevedieť je iba utrpenie.“

Dej knihy Post mortem spestruje aj vnútorný konflikt jednej z románových postáv, plukovníka Jaroslawa Selima, ktorý bol internovaný spolu s majorom Filipiňskym, no prežil masaker vďaka „ zrade“ svojich druhov. Nedokáže to však pred svetom a najmä samým sebou priznať až do chvíle, keď stretne nebojácnu Annu.

Román Post mortem je skvelou výpoveďou pohromy, akú predstavujú totalitné ideológie, ktoré sme zažili aj my, no dodnes sa s nimi nevieme spoločensky otvorene vyrovnať a zároveň ich jasným odsúdením. Príkladom chýbajúcej historickej pamäte či jednoducho neúcty človeka k človeku sú opakujúce sa genocídy, o čom nás presviedča masaker v Srebrenici.

Richard Cedzo

Viac o Katyň.