Hľadáme úžasné ženy!

My ženy sme veľmi obetavé stvorenia a robíme veľa vecí pre druhých bez toho, aby by sme od nich očakávali nejakú protihodnotu. Preto všetky mamičky, zamestnané žienky ale aj tie žienky, čo sú v domácnosti sú neskutočne úžasné stvorenia a každá z nich si zaslúži aspoň uznanie či kytičku kvetov, ktoré jej pripomenú, ako ju ľudia okolo lúbia a ako si vážia všetko to, čo pre nich robí! :)

Úžasný nápad! Všelikto odmeňuje, súťaží, ale spojenie s hľadaním úžasných žien je prosto úžasné:-) Ďakujem už za to čítanie, ktoré príde, aj keby som nič nevyhrala. A mám samozrejme aj ja zopár takých super žien okolo seba. Napríklad suseda z vedľajšieho vchodu, z ktorou sa stretávame na ihrisku pri našich deťoch pripravuje pre decká rôzne aktivity. Urobila si akoby klub a potom organizuje stretnutie v nejakom centre pre deti, robí pre ne súťaže, hry, spievajú; minule spravili bábkové divadlo o chorom kamarátovi, aké je dôležité pomáhať. Inokedy zasa idú na turistiku ap. Nič za to nepýta - rodičia a zapojení môžu dať akoby dary, z ktorých sa potom platia priestory, jedlo, hostia atd. Robí to na kolene, len preto, že je zapálená, miluje deti a nechce, aby sedeli pred telkou či počítačom. Je neuveriteľne obetavá, šikovná a robí to takto už tri roky. Obdivujem ju a čo je najdôležitejšie, robí to popri svoje práci, popri starostlivosti o svoju rodinu - jednoducho, že to chce robiť a pripraviť pre decká čosi zaujímavé. Janka, si výnimočná a ďakujem ti aj totuo cestou. Tvoja Slávka.

Vo svojom okolí mám množstvo úžasných žien,no medzi najúžasnejšie považujem svoje dve dcéry,ktoré už len tým,že sa narodili naraz urobili niečo výnimočné a robia to až dodnes v období svojich 18 rokov.

Tak som si spomenula na svoju dcérku, ktorá aj napriek tomu, že bola svokrou vyhodená z domu a ohovorená po celej dedine, sa dokázala o ňu postarať v jej posledných chvíľach, keď doma umierala na rakovinu.

Krásny deň!!! V mojom okolí je mnoho úžasných žien, začínajúc mojou maminou, mojimi sestrami, švagrinou, svokrou, ale jednu by som predsa len dala do popredia. Volá sa Marika a v živote to naozaj nemala ľahké. Jej dcérka ako malá dostala rakovinu, z ktorej sa dlhé roky liečila (našťastie úspešne) a dnes je z nej úžasná žena. Marika sa však rozhodla pomáhať aj iným detičkám, mamám, a všetkým, ktorí sa musia s touto "hnusobou" trápiť. Okrem iného v spolupráci s Červeným krížom organizuje darovanie krvi priamo v našej dedinke, nedávno prebiehal pochod dedinou "Bežíme pomáhať", kde opäť výťažok šiel pre detičky postihnuté rakovinou. Je to žena s obrovským srdcom, ktorá myslí a predovšetkým pomáha iným. Žena s veľkým Ž... to je pre mňa Marika Muránska...

Najuzasnejsia je pre mna moja maminka, lebo vidim ako stale chrani mna a mojho brata, aj napriek tomu, ze sme uz davno dospeli. Je proste uzasna a nenahraditelna.

Pre mňa je úžasnou ženou hlavne moja mama ktorá sa o mňa vždy s láskou starala a vždy kládla moje túžby a potreby na prvé miesto. Viem že kvôli mne by spravila hocičo a je to aj naopak. Velmi si ju vážim a obdivujem a dúfam že aj ja raz budem takou mamou

vsetky sme uzasne a niecim vynimocne, ja by som ale spomenula moju maminu, ktora napriek svojim velkym zdravotnym problemom a nie moc dobrej financnej situacii je vzdy ochotna mi pomoct s detmi, postarat sa o ne, ked potrebujem a vzdy ked je u nas, tak este aj uprace, co ja nestiham. Mam ju rada - a nielen kvoli tomu. :)

Najuzasnejsou zenou v mojom zivote je mama. Ma moj obdiv za vsetko, co pre ma robi od malicka. Ako prikladne sa o mna starala aj napriek tomu, ze musela ist do prace, ked som mala pol roka...Vzdy ma s laskou vypocuje, mozem sa na nu spolahnut...Niekto by mohol povedat: kazda mama je predsa taka. Ale pre mna je ta moja najlepsia na svete. Je samozrejme vela super zien v mojom okoli, ale este by som chcela vyzdvihnut jednu. Nie je to moja rodina, nepozname sa od malicka, a predsa mi je ako sestra. Je o 9 rokov starsia, vzdy je tu pre mna, ked sa potrebujem niekomu vyplakat na pleci. Bola aj na nasej svadbe a vazim si ako skvelu zenu a kamaratku. Prajem aj vam, mile zeny, aby ste mali okolo seba priatelky, na ktore sa mozete spolahnut. A k dnesnemu sviatku vam prajem aj milujucich manzelov, partnerov, kamaratov, ktori vam budu rozumiet a budu vas mat rady take, ake ste. Krasny sviatocny den damy :)

pre mňa je tou najúžasnejšou osobou moja mamina. Keď som bola myalá tak ma vždy pohladila, keď ma niečo bolelo tak mi to pofúkala, presedela pri mojej posteli, keď som ležala chorá, pri zlých snoch ma vzala k sebe do postele. Vždy stála pri mne keď som ju najviac potrebovla a stále to robí. Za všetko čo pre má urobila je nesmierne ďakujem. Dúfam že taku oporu bude mať aj moja dcéra vo mne.

Keď som začala chodiť ako externistka na VŠ, spoznala som tam jednu ženu. Volá sa Evička. Nemala šťastné detstvo, nemala šťastné manželstvo, manžel jej umrel,keď boli deti veľmi malé a ona ich vychovávala sama, keďže nemala rodinu, ktorá by jej pomohla. A neobišla ju ani vážna choroba, s ktorou sa pasuje dodnes. Nevzdala sa. Sama ich vychovala, dnes sú už dospelé. Akosi nemá ani šťastie v láske, napriek tomu, že je to jedna z najúžašnejších žien, aké poznám. Je milá, nežná, citlivá, ukecaná, tiež správne trafená :). Vždy má pre teba úsmev. Nikdy Ťa za nič neosúdi, len počúva (to je tak neobvyklé!), má rada bez podmienok a je to jediný človek, o ktorom viem, že je tu naozaj pre mňa. Hocikedy. Vždy má otvorenú náruč. Jej snom bolo vždy pracovať s mladými ľuďmi, ktorí nemajú ľahký život. A ten sen sa jej čoskoro splní, lebo nemala strach ísť za svojím snom. Aj preto som na ňu hrdá. Obdivujem ju za jej nezlomnosť, odvahu, za to, že aj keď bola na všetko sama, zachovala si svoju ženskosť a nezatrpkla, za to, že je silná a že dáva silu aj mne. A ak by sa mi podarilo vyhrať u Vás cenu, darujem ju jej. Jitka z Bánoviec.

mala som ťažké obdobie, vzťah sa mi rozpadal, po zdravotnej stránke som na tom nebola najlepšie, nevládala som sa postarať o vlastné deti. V tej dobe za mnou prišla kamoška. Nikdy sme si neboli nejako blízke. Len náhodou zazvonila pri dverách. Keď zbadala v akej som situacii, bez slova mi upratala, navarila. Išla pre deti do školky. Mrzelo ma, že ľudia, ktorí sú môjmu srdcu blízky o mňa ani nezakopli a babenka, ktorá pre mňa skoro neexistovala, pomohla. Dlho sme sa rozprávali, v podstate ma postavila na nohy, po psychickej stránke. Mala som znova silu čeliť každodenným starostiam, mala som silu bojovať so zdravím. Stala sa mojou ozajstnou kamoškou, a ja jej za to aspoň touto cestou ďakujem

Práve som sa vrátila s ročnou dcérkou z nemocnice. Hospitalizovali nás náhle v nedeľu ráno a ja som nečakala, že tam zostaneme, že to bude až také vážne. Keďže dcérka je ešte maličká, musela (chcela) som tam s ňou samozrejme zostať. Nebývame v meste, kde sa nachádza nemocnica a máme ešte jedno malé dieťa a manžel mal dosť starostí s ním, keďže aj ten bol chorý, tak som manžela nechcela preháňať, aby mi zase nosil veci a tak som tam zostala tak ako som prišla. Bez vecí, bez vody, bez stravy... Na izbe, kde ma ubytovali (s dcérkou na izbe ma nenechali) bola jedna milá pani, ktorá tam bola už niekoľko mesiacov so svojím veľmi chorým vnúčikom a tá mi hneď ponúkla papuče, aby som sa nemusela pariť v čižmách, požičala mi uterák, urobila mi kávičku a dala mi aj najesť. Ani neviete, ako mi to dobre padlo. Navyše bola strašne milá a v jej nešťastí sa mi neobrátila chrbtom, práve naopak. Strašne mi pomohla. A takýchto žien je tam strašne veľa. Napriek tomu, že trpia spolu so svojimi ťažko chorými detičkami, vnúčatkami, nie sú zatrpknuté, ale naopak, sú milé, obetavé, srdečné a ochotné pomôcť. My sme sa už vrátili a dcérka je našťastie v poriadku, ale oni tam zostali a budú tam ešte dlho. Moja obrovská vďaka patrí Vám pani Veronika, Ľudka a Vierka. Ste OBDIVUHODNÉ. Dnešný deň je o takých ženách, ako ste VY. A v neposlednom rade moja vďaka patrí úžasným sestričkám a lekárkam v na detskej klinike a aj mojej maminke, ktorá je tiež celý život srdcom a dušou zdravotnou sestrou a úžasnou maminkou a starou mamou.ĎAKUJEM.

Poznám viacero žien ktoré treba obdivovať za úžasné veci čo robia, ale v mojom najbližšom okolí je jedna ktorá si zaslúži aby som o nej napísala. Je to žena s veľkým Ž pretože nikdy neodmietne nikomu pomôcť. Je to moja susedka ktorá sa s láskou sa stará nie len o svoje deti a svojho manžela ale akoby o všetkých. Ak človek potrebuje radu alebo hocičo iné ona je tou osobou na ktorú sa môžme všetci obrátiť. Viem že to nemala v živote veľmi ľahké a práve preto si zaslúži obdiv že sa neobracia chrbtom k ostatným a ostala úprimnou, skvelou a milujúcou ženou

nepoznam zenu s vynimocnou schopnostou ale mam susedu a je mojou dobrou kamoskou aj ked nerobi ziadne extra divy staci ze si posedime pri kavicke skoro kazdy den a mozeme si pokecat o vsetkom sme uz susedy 18 rokov a vzdy sme si pomahali a dufam ze to nadalej pretrva

Ja mám okolo seba kopu úžasných žien, ale teraz spomeniem tri výnimočné, svoje najlepšie kamarátky. Každá je niečím jedinečná ale najúžasnejšie sú, keď sme všetky spolu! Pri nich sa znova cítim ako v školských časoch, keď sme spolu drali školské lavice, ale naše priateľstvo pretrvalo aj naďalej. Keď sa stretneme čas sa zastaví a my môžeme klebetiť a tárať o všeličom možnom i nemožnom. Z jednej bude nádejná spisovateľka, z ďalšej uznávaná tlmočníčka a tretia bude perfektnou psychologičkou. Každá si ideme za svojím snom, ale nikdy nezabúdame jedna na druhú, a ja verím, že sa to už nikdy nezmení a naďalej budeme najlepšie priateľky, dokonca aj keď sa nám splnia sny a školské časy budú dávno zabudnutou minulosťou. Kočky mám vás veľmi rada a naše priateľstvo si nesmierne cením!

Pre mňa a určite nie len pre mňa, je najvýnimočnejšou ženou naša maminka. Znamená pre nás veľmi veľa a je pre nás všetkým na celom svete, darovala nám život, pomáha nám vo všetkom a neviem si bez nej život ani predstaviť. Je úžasnou manželkou, mamou starkou a priateľkou...Pre všetkých robí maximum a nikdy nikomu nepovie nie vždy je ochotná pomôcť s úsmevom na tvári. Pomáha nám s detičkami s varením, poradí nám, vždy je nám veľkou oporou. Je to neodceniteľné! A tí, čo nemajú to šťastie a a nemajú maminku to majú určite ťažšie a preto si naše maminky musíme neskonale vážiť, no koľkokrát to v rutinnom rýchlom živote tak nieje a preto by sme si mali uvedomiť, že stačí jeden úsmev objatie a život je krajší. Ja som sama mamou svoje detičky milujem a urobila by som pre ne všetko. Prajem všetkým ženám krásny sviatočný dník...Majka

Všetky tu píšete, že a ako obdivujete svoje maminy za ich silu, dobrotu, pomoc.. Pre mňa je, resp. bola tou najskvelejšou osobou moja starká, ktorá s nami od malička bývala. A nielen to.. Mne ako maličkej, nahrádzala materinskú lásku, ktorou sa mi snažila nahradiť tú pravú, ktorej sa mi akosi nedostávalo. Bola kuchárkou v školskej jedálni a ako malá školáčka som nemusela chodiť do detských družín, ale pekne s aktovkou som nacupitala ku nej, do školskej kuchyne a tetám kuchárkam som pomáhala ukladať hrnčeky :) A doma? Vždy veľmi dobre vedela, ktoré jedlá mám najradšej a aj keď som vyrástla a domov prichádzala po strednej škole, vždy ma čakal perkelt či ryžový nákyp. Som jedináčik a v detstve sme bývali v rodinnom dome na ulici, kde naširoko-naďaleko nebolo takmer žiadnych detí, tak si (možno) viete predstaviť.. A starká? Nikdy mi nepovedala "nie", keď som z drevenej lavice vytiahla pexeso, človeče, alebo keď som pred ňu s očakávaním v očiach vytiahla ihlice a ihly, že chcem vedieť štrikovať či vyšívať. Áno, bola to ona, ktorá pre mňa znamená/la (po ocinovi) najviac a ktorej názory, spôsoby a zvyky si hlboko vážim dodnes. Bohužiaľ, pred pár rokmi zomrela a prázdno po nej necítiť len v dome a aj teraz, vždy, keď si na ňu spomeniem, neskutočne mi chýba.. Starkej ďakujem za veľa vo svojom živote!!

Tou najuzasnejsou zenou na svete bola moja maminka. Vzdy mala usmev na tvari, aj ked sa necitila najlepsie. Vzdy pomohla kazdemu, kto to potreboval a preto ju mali vsetci velmi radi. Zomrela pred 4 rokmi a ja mam stale pred ocami ten jej mily usmev, ktory jej nezmizol z tvare ani vtedy, ked uz bole velmi chora a vedela, ze umiera. A preto ju si nesmierne vazim....

V prvom rade, by som vám všetkým chcela zaželať krásny sviatok. Najskorej som premýšľala, že napíšem svoju mamu, ktorá je úžasná a vždy ma vo všetko podporovala a ešte stále podporuje. Ale potom som si spomenula na svoju starkú, ktorá žiaľ už nieje medzi nami a veľmi mi chýba. Viete so starkou som sa často hádala, veľmi často, ale bolo to vždy preto lebo sme mali rovnaké povahy, obe sme boli tvrdohlavé a žiadne nechcela ustúpiť. No až teraz s dostupom času som si uvedomila, že ma vždy podporovala, nech to bolo čokoľvek. Keď som bola malá to ona sa o mňa starala, keďže mamka musela chodiť do práce, tak som všetok čas trávila so starkou a nikdy mi nepovedala, že mi nepomôže. Či to bola rada, alebo som potrebovala peniaze vždy som ich u nej našla. Žiaľ nikdy som si neuvedomovala ako mi bude strašne chýbať a teraz vidím, že to bola chyba. Človek by si mal viacej vážiť ľudí okolo seba, či už sú to mamky, staré mamky, alebo aj otcovia a starý otcovia. A preto som rada, že existuje tento sviatoček, kedy by sme si mali spomenúť na svojich blízkych a obdarovať ich. A nemusia to byť drahé darčeky som si istá, že každú ženu poteší aj drobnosť, kvietoček, pekná básnička alebo aj nakreslený obrázok. A preto vám všetký posielam jeden veľký imaginárny kvietok a jeden posielam svojej starkej. A ten tretí všetkým ostatným skvelým ženám ktoré sú v mojom okolí.

ja si myslím, že každá žena je niečim výnimočná...či už je to mamina, babka, kamarátka, alebo neaká známa...V tento den si vždy spomeniem najprv na moju maminu aké to mal tažké , ked sme boli malí a boo sa treba o nás starat..ja mám jednu dcérku a mi sme boli štyria...takže jej patrí za to riadna vdaka a určite všetkým maminám, ktoré sa pre nás obetovali...ale kedže je dneska sviatok a každej žene patrí kvietok, spomenula som si ešte na jednu susedu, ktorá má cez 80 rokov a robí radost všetkým nám susedom..Celé leto až do jesene sa stará na záhrade o kvety a ten pohlad stojí zato....Má velmi rada kvety a patrí jej moj obdiv, že aj ked už nevládze vždy je o ne pekne postarané a robia radost všetkým ...len škoda, že sa nenájdu viacerí, ktorí by jej pomohli...Mne samej to nedalo a ked mám čas idem tiež medzi kvety a snažím sa niečo v záhrade spravit...

Najúžasnejšou ženou v mojom živote "bola" moja mama. Ano bola, ale už nie je.Nikdy sa nesťažovala, žila na plno a aj o jej chorobe sme sa dozvedeli až keď bolo neskoro.A práve v takéto dni mi príde najviac ľúto, že tu už nie je, pretože by si zaslúžila dostať od nás "kytičku", takto si na ňu "len" spomenieme.

Mám samé skvelé ženy okolo seba. Veľmi milé usmievavé susedky, jedna z nich mi núka prácu, aby som sa starala o jej mamku, keďže ona pracuje v zahraničí a ja som na rodičovskej dovolenke. Moja krstná je tiež úžasná žena, stará sa o svoje vnúčatká, kým sú ich rodičia v práci, nezištne a veľmi rada ich vychováva. Najlepšia žena s veľkým Ž je určite moja mamka, ktorá nás s bratom sama vychovávala. Prežila si toho dosť, náš ocko, jej manžel zomrel, keď mal 30 rokov, ja som nemala ani rok a brat 2 roky. Mala naozaj ťažký život, 2 roky sa starala o svoju mamu, pripútanú na lôžku, ktorá pred rokom zomrela. Je veľmi obetavá, starostlivá, milujúca, najlepšia mamka na svete. Som šťastná, že ju mám, pomáha aj nám - mojej rodine, či už finančne alebo už len tým, že je s nami. Mamku ľúbim najviac na svete a som jej vďačná za všetko, čo pre mňa urobila. Dúfam, že bude na tomto svete ešte veľmi dlho a ja ju nikdy nestratím. Neviem si predstaviť život bez nej.

Asi mám to šťastie, že mám okolo seba skvelých ľudí. Či už je to v rodine alebo v práci, prípadne čo sa susedských vzťahov týka. Mamina je ale pre mňa tou naj ženou. Aj keď je pracovne veľmi vyťažená, nikdy z jej tváre nezmizne úsmev a ochota pomáhať druhým. Mamina pracuje ako psychológ už dlhé roky a aj napriek tomu, že je to veľmi náročná práca, nikdy nepovedala nie ak za ňou aj po pracovnej dobe prišiel ktosi po radu alebo len tak vyhovoriť sa z problémov. A verte, že neraz prichýlila aj susedu s deťmi, ktorých v noci vyhnal na ulicu opitý sused. Aj keď sa občas domnievam, že na mňa niekedy pozerá skôr pohľadom psychológa, než pohľadom mamy, nezazlievam jej to. Dokážem sa s ňou rozprávať dlhé hodiny. Pred rokom som sa však odsťahovala k priateľovi a tak sa doma ocitám zriedkavejšie. Niet však dňa, kedy by som mamine nezavolala. Druhou úžasnou ženou je moja babička. Má 88 rokov ale svojím šarmom a inteligenciou zatieni aj 60tničky. Pamäť jej slúži obdivuhodne a keby ste len vedeli ako pečie. To ona ma zasvätila do tajov kulinárstva, pretože to pre mňa vždy bolo také tajomno. Treťou úžasnou ženou je moja budúca svokra. Myslím, že nie každá žena dokáže mať tak kamarátsky vzťah s matkou svojho vyvoleného. Nie je to žena, ktorá by si potrebovala umocniť svoje postavenie vo vzťahu matka-syn. Vychovala tri deti a skutočne to nemala jednoduché. Napriek tomu je veľká optimistka a vždy sa teší, keď prídeme na nedeľný obed. Nielen tieto tri ženy si dnes zaslúžia kvietok a našu úctu.

Tak ja by som si spomenula an moju krsnú. Žiaľ aj napriek velkej láske k deťom nebola obdarená bohom porodiť dieťa. Po nejakých vyšetreniach sa zistilo, že príčinou jej neplodnosti nie je ona ale jej manžel. PO velkých úvahach sa s ním rozviedla aj napriek tomu, že je silne veriaca . Svedomie a láska ju však trápili a svojho manžela si opäť zobrala. Bola to neskutočná obeta nakoľko tým pádom vedela, že deti už mať NEBUDE! Svoju lásku však venovala asi 50-tim krným deťom, na ktoré nezabúda a nezabúda ani na ich deti a deti ich detí. Je tu stále pre nás ochutná pomôcť a poradiť. Svoje srdce venovala aj ľudovému spevu a vedeniu Folkrornej skupiny Hrabina kde viedla aj ostatné ženy a devy k láske k spevu, tancu a zachovaniu tradícií. Nechýbala na vystúpeniach a prezentovaní obce. Obdivujem ju za to , že sa dokázala "vzdať detí" pre jej lásku k manželovi a za to s akou láskou viedla náš súbor. Vďaka ti krsná Marta

zvláštne, pre mňa je úžasnou ženičkou -maličkou iba 18,5 ročnou moja drahá dcera...dievčatko ktoré iba dozrieva a pritom mi veľmi potešuje dušu, vracia ma do mladosti, spolu riešime problémy..a nemožnú maturitu..a dáva zmysel môjmu životu, úsmev do duše , približuje ma k mladým ľuďom, a vďaka nej mnohí mladí ľudia su ochotní a vnímaví voči mojim radam a názorom..zvláštne..ale je to moja dcera..mladá vekom ale vnáša náboj a radosť do života...-ďakujem...

vybrať jedinú? to sa dá? - mám tu dve malé budúce žieňatká, svoje dcérenky, mám fantastickú svokru, je to úžasný človek, úžasná žena, je skvelou babkou, skvelou mamou - a to aj pre mňa, možno nerobí nič výnimočné pre poločnosť, či svet, ale robí nesmierne veľa pre svoju rodinu a úplne borí všetky negatívne dogmy súvisiace so zlými svokrami, máme v škôlke tiež úžasnú pani učiteľku, ešte som sa s takou nikdy nestretla a to som z učiteľskej rodiny, robí svou prácu s veľkou láskou, deti ju milujú, má fantastický prístup, učí predškolákov a keď detičky od nej nastupujú do školy, učiteľky tam hneď vedia, že ich pred tým mala ona, pretože patria k tým najšikovnejším, je na nich vidieť veľa oddretej práce a to, že sa im niekto naozaj venoval a nie len "strážil" tých pár hodín, kým sú rodičia v práci... mám tiež susedku, ktorá je skvelým človekom, vo svojom voľne vedie materské centrum u nás, robí to dobrovoľne v spolupráci s rehoľnými sestrami, ktoré jej na to poskytli priestory u nich... a nedá mi nespomenúť najdôležitejšiu ženu v mojom živote, hoci tu už medzi nami nie je, je to moja omamka - babka, nesmierne silná, rázna, prísna, húževnatá a múdra žena, ktorá toho prežila v živote veľmi veľa, vrátane oboch svetových, a väčšina z toho nebola dobrá, no napriek tomu však bola neuveriteľne láskavá a bola tmeľom pre celú rodinu, je mojim celoživotným vzorom... a práve mi napadlo ešte aspoň dalších 5 fantastických žien, ale to by bolo už skôr na knihu ako na príspevok :D

Pre mna je kazda zena,kt. je starajuca sa matka uzasna. Nasla som sloh, ktory som pisala, este ako studentka pred 14 rokmi. Tak si dovolim zaslat mensi vytah :) Zenska dusa nemoze zit bez lasky, bez nej len zivori. Zena je stvorena, aby lasku davala i prijimala, aby milovala. Muza, deti, priatelov, ludi. Laska je pre nu potrebna ako voda ci vzduch, aj ked si moze ako lietajuci motyl na jej plameni popalit kridelka Uz od narodenia sa ucime milovat. Prve vyznania sme pocitili ako babatka, ked si nas matka prvy raz objala, dotkla sa jemnej pokozky, vdychovala nasu neopakovatelnu vonu a pohladila zamatove vlasky a vedela, ze uz nikdy nebude sa. Ked som bola este male dieta, povinnosti zeny-MATKY boli celkom jednoduche. Starat sa o rodinu, o muza, o deti, aby bolo navarene, upratane, muz mal vyzehlenu koselu a ak si dieta rozbilo koleno, mal mu ho vzdy kto pofukat. Ale casy sa zmenili a zeny-matky zacali pracovat, lebo rodina z jedneho platu nevyzila. Vsetky povinnosti v domacnosti jej vsak zostali. Castokrat sa pytam, kde sa v nich berie ta obrovska enetgia, davajuca cloveku pevnu zem pod nohami? Vecne uponahlane, unavene, nie raz zatlacene do pozicii, v ktorych musia siahat az na dno dusevnych i fyzickych sil, aj vtedy si najdu cas na rozhovor o vaznych problemoch, no vedia pochopit i celkom banalne problemiky, ktore nestoja za rec. Az teraz, ked vidim matkin sedivy vlas, bolavy chrbat, som pochopila, kolko je v ZENE-MATKE sily, huzevnatosti, lasky, ochoty podstupit vsetko len kvoli nam-detom. Teraz som pocitila velku uctu a lasku k cloveku, akym je moja MAMA bojujuca o kusok stastia, o moznost este raz zavarit kompoty pre celu rodinu, aby bolo v zime do coho zahryznut, docitat roman a dozvediet sa, ci sa hlavna hrdinka vyda, vidiet prve krociky vnucika, ale hlavne o lasku, lasku, ktoru jej dlzim ja. Spominam si, ked mi bolo zle, stacilo, ked prisla ONA a chytila ma za ruku. Kazde slovo akoby stracalo vyznam. Iba ma drzala za ruku a bola so mnou v tichu. Lebo to je najvacsi zazrak, ked nemusime nic platit za to, co sa zaplatit neda a daveme to, co nikde nepredavaju. Myslim, ze priroda vedela velmi dobre, co robi, pretoze nezne pohlavie je pramenom zivota a lucom svetla zaplavujuci svet. Je to zena, ktora ma moc premenit ladovec na rajsku zahradu a lasku, co ako slnko prehrieva vsetko navokol. Bez nich by nebol zivot.

Množstvo žien, ktoré obdivujem, vážim si a pokorne sa skláňam pred ich veľkosťou.Takou bola MATKA TEREZA,skromná,pracovitá,usmiata. Úlohou bolo ale spomenúť obyčajné ženy, takže ja len poviem krátko:SLOVENKA,to je tá osobnosť,lebo osobnosťou je každá z nás, každá sa denne potýkame so starosťami a napriek tomu sa vieme usmievať, pomáhať a dobre vychovávať naše deti. Pozrime si napríklad Modré z neba,aj tam sú tie obyčajné a pritom tak výnimočné ženy.A keďže je tá príležitosť menovať niektoré ženské osobnosti, spomeniem:Doc. RNDr. VANDA REPISKÁ, PhD.,MUDr. Mária Jasenková alebo aj PhDr. Zlatica Ondrušová, PhD. Prinášajú tak veľa a tak málo o nich vieme.

Najkrajšia žena pre mňa je moja mamina. Nádherná skromná osôbka, ktorá vychovala 6 detí a nie vždy to bolo ľahké, dokázala vyžiť z mála, naučila nás uskromniť sa. Má nádherný zmysel pre humor, a preto je obľúbená aj u iných ľudí. Robila poštárku a viem, že dôchodcovia sa na ňu vždy tešili, lebo vždy mala pre nich pekné slová a nikdy neodmietla pomôcť im. Tento krásny ľudký prístup si budem na nej vždy veľmi vážiť. Druhá žena, krorú si veľmi vážim je moja bývala kolegyňa- reholná sestra. Cením si ju preto, lebo je neuveriteľne múdra, ale nevyvyšuje sa, dokáže hocikoho vypočuť, hocikomu sa prihovoriť, nikoho nezhodiť a každého citlivo prijať. Keď niečo robí, tak to urobí poriadne, nič neodflákne. Okrem múdrosti, ktorú na nej obdivujem,je aj neuveriteľne praktická, vynaliezavá a zručná. Je skvelá učiteľka, u žiakov veľmi obľúbená. Má úžasný zmysel pre humor, dokáže si vystreliť aj sama zo seba.Jednoducho dokáže rozjasniť deň. Keby som mala ísť na opustený ostrov, tak rozhodne si ju beriem so sebou, lebo pri nej nuda nehrozí. Toto sú moje dva babské poklady, ktoré veľmi ľúbkam.

Každý človek má v sebe niečo krásne, ale žena má ešte aj niečo naviac. Môže sa stať matkou, mamou, mamičkou. Je našou oporou vo chvíľach smútku, radosti, prvých lások, ale aj tých posledných, je pri našich prvých krokoch, prvých slovách...Ja som vďačná, že mám takú mamu ako mám...nemenila by som ju za nič na svete...aj keď, priznám sa, niekedy mám iné názory ako ona, vždy si k nej nájdem cestu. A myslím si, že každý človek by mal mať mamu, ktorá ho miluje a vždy mu pomôže. Touto cestou by som chcela zablahoželať všetkým ženám, ale predovšetkým matkám, pretože bez nich by sme neboli tým či sme. A Ďakujeme. :)

Tak nad týmto ani nemusím dlho premýšľať :) Takouto úžasnou ženou je pre mňa moja mamina :) Je to človek, ktorý tu vždy bol a bude pre mňa. Sme doma štyria súrodenci. Ja a traja bratia. Poviem Vám, mama to s nami nikdy nemala ľahké. A to nielen mama, ale aj oco, no teraz hovoríme o úžasnej žene, takže oci prepáč, teraz musíš ísť na chvíľu bokom :) Ocino často cestoval preč na dlhé týždňovky, a tak na nás bola mama veľakrát sama. Starať sa o štyri deti, kde traja sme boli narodení vo veľmi malých intervaloch po sebe, by dalo skutočne zabrať každému. Preto je to pre mňa ten najlepší a najúžasnejší človek pod slnkom. Mama je len jedna, to je pravda. Mama by svojmu dieťaťu dala čokoľvek, zniesla by aj to povestné modré z neba, keby to šlo :) Áno, veľa ľudí si povie: "Načo toľko detí, keď to teraz nezvládajú?", ale verte alebo nie, láska mojich rodičov je taká silná, že aj keby mali ešte ďalšie štyri deti ako sme my, aj tak by to zvládli. Veľakrát som sa maminky pýtala, či by niekedy menila svoj život. No vždy to bola jednoznačná odpoveď: "Dala by som vždy čokoľvek za to, aby to bolo takto. Aby sme vás mali. Lebo bez vás, by nám bolo smutno." Pre moju maminku by som si želala len to najlepšie. Hlavne to, čo si zaslúži. Pracuje dosť ťažko, aby jej to spolu s otcom na nás vyšlo. Sme všetci študujúci, takže financie sa u nás preberajú často. Kiežby som sa rodičom mohla odvďačiť tak veľmi, ako by som chcela. Ľúbim Ťa mami, i teba oci :*

Žena je slovo, ktoré skrýva v sebe čarokrásu, duchaplnosť, zmyselnosť i lásku. Svojim spôsobom je každá žena úžasná, výnimočná, zaujímavá, netradičná. A pre mňa? Hoci ja sama som už matkou dvoch dospelých dcér, vždy bola a je pre mňa najúžasnejšou ženou práve moja mama. Veď práve ona ma naučila všetko, čo som neskôr ja učila moje deti. Prvé kroky, prvé slová, spolu sme prežívali prvé lásky, sklamania ale aj facky od života. Aj dnes, hoci by si mohla užívať zaslúžený odpočinok, nesedí so založenými rukami. Pracuje v záhradke, teší sa z kvetinových hriadok, vypeká vnúčatám a až potom si sadne a oddychuje s knihou v náručí. Prežíva život plný radosti a úprimnej lásky a práve preto si zaslúži našu úctu.

Nesúťažne, keďže som chlap, ale nedá mi tu nenapísať, krásny úryvok od J.Smreka Básnik a žena ... )pre všetky ženušky ...:))) Tak skončil som. A tieň sa rozostrel mi pred očami, ba - vlhký - sadol na ne. A ona odišla. Pri bráne holej, keď ruky vystrel som, už nebolo jej. Len miesto, nohami jej vyšlapané na mäkkom snehu, ešte ostalo mi. Pri ňom som stál a díval sa naň nežne. Na viečka sadali mi vločky snežné a spánok vysielali na mňa domy. Čo vravíš, srdce? Tiché je jak pena. Len pery, tie sa pohybujú. Hovoria čosi, čosi vyslovujú. To najslastnejšie ľudské slovo: ŽENA :)))

Myslím, že všetky dnešné ženy, sú úžasne a výnimočné. V prípade, že majú rodinu, tak vo väčšine prípadov je ťarcha starostlivosti na žene. V práci dostávame podstatne nižšie mzdy ako muži.V prípade rozvodu - hoci žene zarába menej a časť svojho života strávi na materskej, musí zo spoločného majetku muža vyplatiť ako keby boli v odmeňovaní rovnocenní a v prípade, že mala svoj byt tak sa ešte ráta aj práca, ktorú muž robil pri úprave bytu, to že žena takisto v domácnosti robila sa neráta- veď domáce práce sú jej "povinnosť". Tak nech niekto povie, že nie sme výnimočné.

Vo svojom okolí mám hneď niekoľko takýchto úžasných žien, ale o jednej z nich Vám niečo napíšem. Vo svojich osemnástich rokoch som sa vydala a odsťahovala som sa spolu s manželom do iného pre nás oboch cudzieho mesta kde sme nikoho nepoznali. Tam som natrafila na jednu veľmi milú a sebavedomú dámu, ktorá celý svoj život, pokiaľ viem zasvätila pomoci ľuďom. Nahradila mi moju mamku vo všetkom. Mohla som a môžem sa na ňu obrátiť s každým problémom. Ona je tá ktorá ma pochváli, pokarhá, ale aj podá pomocnú ruku vždy v tedy keď to najviac potrebujem. Viem, že niesom jediná komu takto pomohla a dodnes pomáha. Je veľmi prekvapujúce a chvályhodné, že ani v dnešnej dobe za to vôbec, ale vôbec nič nečaká a nežiada. Dnes po takmer dvadsiatich rokoch sa z nás stali rodinný priatelia a neviem si predstaviť, že by som túto ženu nespoznala. Bol to jednoducho osud. Ďakujem Bohu za to, že spojil naše cesty a že môžem energiu a silu ktorú mi táto ŽENA dáva využiť v prospech ostatných ľudí, ktorý pomoc potrebujú. Ona ma naučila, že život je o tom,ako pomôcť iným čo to potrebujú, že netreba za pomoc čakať odmenu ale uspokojiť sa s pocitom, že aj on mi raz pomôže keď to budem ja potrebovať. Je to ten najkrajší pocit aký môže človek zažiť. Preto patrí tejto žene ozajstná a nekonečná vďaka. Bea, ďakujem Ti.

Nad touto temou vobec nemusim rozmyslat. Zeny, ktore vo mne zanechali "touch" je neurekom! Pre mna tou NAJ je jednoznacne moja mamicka. Ako dobre nas vychovala, obetovala pre nas vsetko. Je dokonala. Alebo moje sestry, ktore mi kedykolvek pomozu - cez den, ci v noci, ked je nudza. Ale mozem spomenut neznamu pani, ktoru denno-denne stretavam v nasom meste, ako drzi pod pazuchou svojho postihnuteho dospeleho syna. Ako mu tisko rozprava... Je to velmi dojemne. Obedtovala mu svoj zivot a robi ju to stastnou. Mohla by som tu vyratuvat donekonecna... Nenadarmo sa hovori, ze zeny su silne osobnosti. Preto si im - muzi, vazte, milujte ich. Laska, to je to, co ich uzdravi, posilni a budu stastne :-)

Vo svojom okolí poznám veľa úžasných žien, ale pre mňa jedna z najúžasnejších žien je moja maminka. Vlastne nie len moja :) ale je maminou mojej úžastnej sestry a bračeka. Je pre mňa výnimočná nie len preto, že sa o nás stará a podporuje nás v naších tajních prianiach, ale aj preto, že jej láska zohrieva naše srdcia a učí nas milovať druhých ľudí.:) A kedže je dnes sviatok všetkých žien, tak aspoň prostredníctvom tejto súťaže by som chcela ukázať všetkým ľudom, ktorí to budú čítať,že ju mám veeľmi rada. A taktiež prostredníctvom tejto súťaže verím, že pre našu maminu niečo vyhrám :) Ďakujem - Prajem všetkým krásny deň MDŽ =)

Prvej chcem podakovat svojej matke ktora ma vychovala a stale mi pomaha ked treba mam tri dcery dve dospele a jednu malu aj tie mi robia len radost.Mam este priarelku ktora mi je aj sesrernica akrstna mama mojej mladsej dcere. Mozem sa jej zo vsetkzm zverit a pomoze mi ako vie. toto su moje naj.. zeny

Dnes sme v úvode seminára obdarovali našu profesorku čokoládou a taká bola z toho našená, že odkedy učí na univerzite, tak sa jej to doposiaľ ešte za 15 rokov nestalo. Bolo to také milé gesto, ktoré nás poniektoré dohnalo k slzičkám =D

Aj moja mamka je jednou z nauzasnejsich zien na svete, hoci v dobe puberty som asi mala iny nazor. Vychovala nas sama, otec tragicky zahynul, ked sme boli s bratom este mali. Viedla nas k slusnosti, skromnosti a ucte k druhym. Radsej sa sama uskromnila, len aby nam dopriala. Tazko pracovala a stale pracuje, pretoze byvame na vidieku. Vemi pomaha so starostlivostou o moju malu. Je mojim velkym vzorom.

Jednoznačne moja mamka. Žena, ktorú budem navždy obdivovať. Môj otec sa ani nedá nazvať otcom a preto nás (3 deti) vychovávala sama z jedného smiešneho platu, všetko obetovala len pre nás, aby sme sa mali lepšie ako ona. A sme jej zato vďační, všetci sme vďaka nej mohli študovať a dosahovať veľmi dobré výsledky v škole a rovnako nám vštepila veľmi dobré hodnoty a morálku. A preto ju veľmi ľúbim. :) žena s veľkým Ž!

Chcem poďakovať mojej mame, ktorá nás vychovala aj s mojou mladšou sestrou sama.Otec nás opustil, keď som mala 11 rokov a mama bola na nás sama.Nemala rodičov, ktorí by jej pomohli.Sebe nedopriala, len aby sme mali my zo sestrou.Aj keď to nebolo med lízať, predsa sa jej podarilo z nás niečo vychovať :).Veľmi pekne jej za to ďakujeme!

Pred rokom sa mi podarilo získať skvelú prácu pre jednu medzinárodnú spoločnosť. Problém bol však v tom, že to bolo v Budapešti. Neodradilo ma ani to, že maďarsky viem povedať len zopár zdvorilostných fráz. Našťastie sa v tejto firme človek dohovorí anglicky. V tom čase mi veľmi pomohla jedna známa môjho švagra, ktorá v Budapešti žije už dlhé roky. Nerobilo jej problém ubytovať ma u seba, pomáhala mi s vybavovaním všemožných záležitostí. Je to pani v rokoch, veľmi zámožná, ktorá je dávno za vodou, no aj napriek tomu sa drží pri zemi. Možno by ste si mysleli, že sme museli prekonávať jazykovú bariéru, keďže ja som zo Slovenska, ona je z Chorvátska a žije v Maďarsku. Našťastie anglický jazyk už v dnešnej dobe ovláda takmer každý aspoň na akej takej úrovni. Tá pani, mimochodom, volá sa Sladana, má už dve dospelé dcéry, ktoré sú rozlietané po svete a tak ma ako keby vzala pod svoje ochranné krídla. Je veľmi starostlivá a milá, či mi veľmi imponuje, keďže domov chodievam asi raz za dva týždne. Sú chvíle, keď sa cítim osamelo, keď zapnem televízor či rádio, nič im nerozumiem. Síce sa to začína zlepšovať, ale aj tak tomu ich jazyku akosi neviem prísť na chuť. Ešteže existuje internet a aspoň takouto formou môžem komunikovať po slovensky s ľuďmi čo mi rozumejú, s ľuďmi, ktorí vedia, kto bol Kuko, či Raťafák Plachta. Chýba mi rodina, chýbajú mi priatelia, nebudem sa tváriť, že nie. Je to tu pre mňa taká skúška, nechcem tu však zotrvať dlhšiu dobu. A viem, že ak by som sa sem niekedy chcela vrátiť, možno len na krátky výlet, mám kde zložiť hlavu. Už niekoľko mesiacov bývam v prenajatom byte a tak sa s pani Sladanou nevídam dennodenne. Ale dnes po práci sa k nej chystám na kávičku a určite jej prinesiem krásnu kyticu žltých tulipánov, ktoré má tak rada. Mám jej byť začo vďačná, pretože bez nej by som tu mala omnoho ťažší začiatok.

Najúžasnejšia žena na svete je jednoznačne moja mamina.Velmi nánm pomaha,za čo jej patri jedno obrovské dakujem.Sme mladá rodina s 1 dietatom.ja som na rodič.dovolenke a manžel pracuje ako kuchár,a čo zarobí,y toho by sme nevyžili ani keby sme chceli.Mamka nám velmi pomáha finančne,podporuje nás a ja som jej ya to nesmierne vdačná.Pre mna je to najužasnejšia žena,matka,kamarátka v jednom.Vdačim jej nielen za svoj život ale aj za to,ako ma vychovala a za všetko.Dakujem ti mami z celého srdca.Velmi ťa lubim!!!!!!!!!

Ja by som Vám chcela niečo napísať o mojej babke(alebo umňa "babi":-). Pomáhala mojej mamke vychovať mňa, moju sestru i brata,a to aj vtedy, keď mal môj otec problémy s alkoholom a doslova spával pod mostami. Mama pracovala, aby nás ako-tak uživila, kým babka nám varila, ráno nás budila do školy a robila nám raňajky, chodila s nami na prechádzky. Babi bude mať tohto roku 90 rokov a doteraz je čiperná, navarí, lúšti krížovky, pozerá všetky súťaže v televízii (5 proti 5, Riskuj, Milionár) a keď chce obdiv návštevy, tak urobí aj kotremelec:) Skrátka niekedy sa veľmi zlato predvádza, pretože to, čo ju najviac poteší je, keď my, jej deti, vnúčatá a pravnúčatá za ňou prídeme len tak sa porozprávať a ukázať tak, že ju máme radi. Má životnú energiu, ktorú jej môžu závidieť aj o polovicu mladší ľudia. Je mojím veľkým vzorom. Minulý mesiac ma napríklad naučila, ako sa robia buchty na pare a štedrák, pričom vždy, keď prídem domov(z východu na západ), mi uvarí to, čo mám rada, lúpe orechy, preosieva múku a všemožne sa snaží byť v domácnosti užitočná. V jednej domácnosti s ňou somprežila takmer celý život, až kým som sa po skončení VŠ neodsťahovala z rodičovskej domácnosti. Babka mala ťažký život, ako 15-ročnej jej umrel otec a zlá macocha ju vyhnala z domu, a teda muela začať pracovať - varila, starala sa o deti, čo sa kde dalo. Potom sa zoznámila s mojím dedkom, otehnotnela a dedko odišiel na vojnu, ani nevedela, či žije alebo nie. Keď sa vrátil z vojny, vzali sa - medzitým sa babi pretĺkala, ako sa dalo, pričom macocha ju vysmiala a znova vyštvala preč a prichýlila ju dedkova mama, vtedy ešte len budúca svokra. Ja som dedka nikdy nezažila, pretože umrel ešte pred mojím narodením, ake určite mal dobrý vkus,keď si za ženu vybral moju babku - jednoduchú, no pracovitú a múdru, láskavú ženu z Oravy. Týmto jej skladám hold a ak náhodou niečo vyhrám, výhra poputuje jej:)

Samozrejme, že najúžasnejšou ženou pod slnkom je moja mamka, o tom niet pochýb. Chcem Vám však napísať o mojej úžasnej susedke. Pred dvomi rokmi som sa presťahovala do väčšieho mesta kvôli práci. Prenajala som si jednoizbový bytík. Každá tretia žena si možno povie „waw“, osamostatnila som sa od rodičov a začala si tvrdo zarábať na chlebík. Každý, kto vyletí z hniezda a nenarodil sa so zlatou lyžičkou v ústach Vám povie, že je to trošku tvrdé pristátie. Zrazu človek zistí, že cena chleba akosi rastie, pričom môj plat stagnuje. Zrazu si v obchode nevyberám mejkap za 30eur, ale postačí aj ten za 10eur. Ako tak vypočítavam svoje náklady na život, akosi mi to nevychádza. Nájomné nie je lacné aj keď ten môj bytík nie je žiaden luxus s loggiou a úžasným výhľadom. Musela som sa veľmi uskromniť aby som neskĺzla do mínusu každý mesiac. Po pár dňoch od zabývania ma prišla milo privítať suseda od vedľa. Postaršia pani s nádhernými prešedivenými vlasmi. Mala ich dlhé a zapletené do vrkoča. Vyzerala ako víla na dôchodku. Usmiala sa na mňa, predstavila sa a v ruke držala menší podnos s koláčikmi. Tie vyzerali lahodne už len na pohľad. Pozvala som ju na kávu, videla však, že ešte vybaľujem tak nechcela rušiť. Dohodli sme sa však, že tú kávičku si dáme cez víkend. V sobotu poobede sme sa teda usadili v mojej malej kuchyni a pani Anka bola zvedavá, ako sa mi v novom meste a novej práci páči. Z môjho rozprávania jej bolo jasné, že to nemám jednoduché. Za jej čias všetko stálo zlomok tých cien čo dnes. Trošku ma zaskočila jej otázka, čo budem dnes variť. V chladničke som mala len horčicu, nejaké jogurty a syr. Pani Anka sa usmiala a pozvala ma k sebe na obed. V tej chvíli som nevedela odmietnuť. Keďže vie, aké to máme my mladí ťažké postaviť sa na vlastné nohy, navrhla mi teda, že k nej môžem prísť každý víkend na obed. Aspoň nebude sama a ja aspoň niečo ušetrím za stravu. Takéto milé gesto som skutočne nečakala ale dobrí ľudia fakt ešte existujú. Už sú tomu štyri mesiace odkedy som zmenila prácu. Prácu, kde platia omnoho lepšie. Prácu, pri ktorej nemusím premýšľať, v ktorom reťazci nájdem mäso v akcii aby ma to nezruinovalo. K pani Anke však chodievam na víkendový obed aj naďalej, trvala na tom. Takže sme z toho urobili jeden veľmi milý zvyk. Ja jej na oplátku pomáham s nákupmi. Túto ženu si mimoriadne vážim, pretože život nemala ľahký ale nezatrpkla ako mnoho starších ľudí. Ďakujem pani Anka a kvietok dnes patrí aj Vám. Nielen jeden, radšej celá lúka :)

Najúžasnejšou ženou v mojom živote je jednoznačne mamka. Stále ňou však ostáva aj starká, ktorú som volala Erži, no tá už medzi nami nami nie je. Za posledné dva roky sa však blízko k môjmu srdcu dostalo viac žien, než kedykoľvek predtým. Sú to moje jedinečné priateľky z UKF. Na strednej som bola niekde ďaleko za priemerom, mala som jednu dobrú priateľku a ostatok nič. Nástupom na vysokú sa však všetko zmenilo, začala som odznovu a nerobila som tie isté chyby. Mám dve úžasné, naozaj skvelé spolubývajúce, ktorým môžem povedať úplne hocičo. Veľmi radi sa navzájom podpichujeme, ironické poznámky a sarkazmus sú na dennom poriadku..takisto aj vážne debaty o vzťahoch rodinných a ľúbostných, o knihách, o škole, o živote a v podstate o všetkom. Trávim s nimi veľa času a ani jednu z nich by som ani za nič nemenila. Kým so spolužiakmi zo strednej by som sa teraz na ulici asi už ani nepozdravila, so spolubývajúcimi si píšeme ešte aj cez prázniny, ktoré sú na výške fakt dlhé :) Sú jedinečné, smejeme sa spolu, a keď treba, aj si poplačeme. Nedá mi nespomenúť ešte aj štyri spolužiačky, ktoré sú každá nezameniteľné vlastným štýlom: jedna sa opakuje tak často, až sa mi ju občas nechce počúvať (a ona to vie), druhá je taká milá a nápomocná, že určite nemôže existovať človek, ktorý by ju nemal rád, tretia krásne kreslí a doplňuje naše "spoločenstvo" o neskutočý východniarsky prízvuk a štvrtá, z ktorou vieme veľmi rýchlo nájsť spoločnú reč. Výsledkom tohot všetkého je aj to, že kým sa všetci sťažujú, že chcú ísť z intráku domov, mať lepší rozvrh a podobne, ja som v škole aj na intráku rada. Pri vete "och, ako dobre bolo na strednej oproti tomuto!" sa len pousmejem. U mňa je to totiž úplne opačne. Dostala som sa do zóny, v ktorej som viac než šťastná a v ktorej ma obklopujú skvelé, jedinečné priateľky, ktoré ma podrporujú a vždy mi povedia svoj úprimný názor (a niekedy sú pri tom poriadne prudké!) ďakujem im všetkým, bez nich by som sa cítila veľmi, ale veľmi osamelo :)

Tak ja mám šťastie na úžasné ženy. V prvom rade to začína mojou maminou, ktorá mi kedykoľvek pomôže, poradí, postráži malého a nič na oplátku za to nechce. Potom je tu moja sestra, ktorá by pre mňa spravila čokoľvek na svete. Dokonca si zoberie aj deň dovolenky, aby mi postrážila malého a ja som mohla ísť s manželom na festival Pohoda. V neposlednom rade je to aj moja kamoška Majka s ktorou vymetáme ihriská a pokúšame sa z našich chlapcov spraviť vzorné deti :) Takže všade kam idem sú úžasné a výnimočné ženy. Veď už ŽENA sama o sebe je každá úžasná a výnimočná.

Ženou s veľkým Ž v mojom živote je moja maminka. Ale o nej tu písať nechcem, lebo by som musela napísať celý román a nestačil by mi na to ani celý deň. Je to najúžasnejšia matka, manželka, kamarátka, susedka, babička na svete. Mami ďakujem že si :). Druhou ženou, ktorú obdivujem a vážim si ju najviac po svojej maminke je moja kamarátka. Je to mladá žienka, ktorá má 4 detičky a čakajú ďalšie bábo. Okrem detí sa stará aj o ťažko chorú a imobilnú starkú svojho manžela. A naozaj to zvláda úžasne. Vždy má milé slovo pre každého koho stretne, nikdy som ju nevidela neusmiatu a nikdy nezvýšila hlas na svoje deti. Keď má trošku času, chodí za deťmi do detského domova, nosí im hračky, oblečenie, knižky, jednoducho všetko, čo detičky poteší. Dve z jej detí sú choré a potrebujú špeciálnu starostlivosť, ale ona nikdy ani len nespomenie, že by ju to trápilo. Vždy povie, že sú na svete aj väčšie trápenia a ona berie svoje deti ako úplne zdravé. Po večeroch píše básničky a príbehy pre deti a musím uznať, že má úžasný talent a nápaditosť. Vždy keď treba, postráži dieťa hociktorej kamarátke, dokonca sa teší, keď jej k 4 deťom pribudnú aj nejaké ďalšie z okolia :). Denne varí, pečie, hrá sa s nimi a robí to s úžasnou radosťou. Je to skrátka úžasná osôbka. Moni, si skvelá a máme sa od Teba všetky čo učiť. Tvoja trpezlivosť, láska, obetavosť sú nevyčerpateľné. Som rada, že môžem byť tvojou priateľkou a učiť sa byť aspoň trošku ako ty. Krásny deň žien. Keby nás bolo takých, ako si ty, čo najviac. N.

Tá veľká, významná, úžasná a výnimočná žena v mojom živote je moja mamina. Už od malička sa odo mňa starala, aj keď viem, že to nie vždy bolo jednoduché. Či som plakala každú minútu alebo som bola dobrá, stále ma mala rovnako rada a obklopovala ma jej jedinečnou a dlhotrvajúcou láskou. Je to Žena s veľkým Ž, pretože videla moje prvé krôčky, moje prvé pohyby a moje prvé slovo, ktoré som sa naučila bolo samozrejme slovko "mama". Bola so mnou stále a neopustila ma ani na krok. Je to osoba, ktorá ma naučila bicyklovať sa, korčuľovať sa a z bláznivého a hyperaktívneho dieťaťa, vychovala teraz slušne vychovanú, mladú dámu. Ona je tá, ktorá ma držala za ruku pri prvom vstupe do školy a ona je tá, ktorá sa starala o to, aby mi bolo dobre. Keď som bola malá, mala na výber: vyšší plat o pár hodín dlhšie v práci, alebo radšej vidieť vyrastať svoje dieťa. Veľa ľudí by si vybralo to prvé, no ona sa kvôli mne obetovala. Kvôli mne sa vzdala oveľa lepšej práce, ktorá by ju napĺňala a mala by už nejaké slovo. Kvôli mne obetovala možnosť, zdokonaliť sa vo svojich vedomostiach a cítiť sa iná, výnimočnejšia a zároveň mať možnosť chodiť na drahé dovolenky. No ona nie len že sa rozhodla pre mňa, nikdy mi to ani nevyčítala. Bola ochotná obetovať svoje "nechcem žiadneho psa!" Len kvôli tomu, aby som bola šťastná. Je to ona, ktorá mi bez odvrknutia navarí, aj keď sa jej nechce, alebo sa cíti zle. Keď mám chuť na sladké, okamžite mi niečo dobré napečie, alebo niečo chutné vymyslí. Pri každom probléme si ma vypočula a snažila sa mi poradiť. Práve ona riešila, keď ma v škole šikanovali, a ona je tá, ktorá si ma vždy zastala, bezohľadu na to, či som mala pravdu. Pri nej viem, že je tu niekto, kto ma má rád, váži si ma a zároveň vždy stojí po mojom boku. Nikdy som od nej nepočula, aby na mňa nadávala alebo sa sťažovala že som vyberavá či to, že mi musí variť. Viac ako 17rokov mi varí, žehlí, perie. Platí mi za nájom, elektrinu, vodu i plyn a nič za to nechce. Ešte nikdy som ju nepočula frflať na to, že sa jej nechce variť, alebo prať. Či je jej zle, alebo nestíha, vždy to urobí. Samozrejme, občas jej pomôžem ale to je nič oproti tomu, čo ona pre mňa spravila. Je to jedinečná Žena, ktorú musím jedine obdivovať. Veľa vecí pre mňa spravila, robí a viem že ešte veľa vecí pre mňa v živote urobí a ešte za mnou veľmi veľa krát bude stáť a pomáhať mi. Pri každom mojom probléme je tá, ktorá mi pomôže pozviechať sa zo zeme, utrieť si slzy a znova sa dostať nahor. Nikdy som nevidela tak úžasného človeka ako je ona, a viem, že úžasnejšia osoba ani neexistuje. Som rada, že mám takú maminu, akú mám a za nič na svete by som ju nevymenila. Ďakujem jej za všetko a nadovšetko ju ľúbim

Tá úžasná žena je moja mamina. To ona je tá, ktorá mi dala život a 9mesiacov ma nosila pod srdcom. Nikdy sa nesťažovala, aj keď musím uznať, v domácnosti nemá ľahkú prácu. Vždy pri mne stojí a nadovšetko mi dáva lásku. Práve ona je tá, ktorá ma naučila chodiť, rozprávať a vychovala ma na takého človeka, aká som dnes. Vychovala ma najlepšie, ako vedela a dala mi najlepšie roky svojho života, len aby som bola šťastná. Dnes, sa v 25rokoch iba začína život. A ona ma vtedy už vychovávala. Za to ju milujem a patrí jej veľké ďakujem

Každá žena je výnimočná a myslím si, že všetky uznáme že naša mamina pre nás urobila v živote najviac. Dala nám dar života, vychovala nás, stála za nami a keď bol čas, pustila nás do sveta. Vedela, že na nás číha množstvo nebezpečenstiev, a bála sa o nás, no vedela čo je pre nás dobré. Musela nás pustiť, do sveta, aby sme sa naučili milovať, mať rád a mohli aj my zrodiť ďalší život stvorený z lásky. No tento deň, je o všetkých ženách, či už je to dáma, žena, slečna alebo mamina. A preto: Dnešným dňom len chcem vám priať, aby každy len lásku a šťastie chcel vám dať. Nech nie ste smutné, nešťastné, urobte ich prešťastné. Obdaruj ich, daj im kvet, veď predsa lepšej ženy, už ani niet. Obdaruj ich čokoládou, nech spomienka na ňu nezostane len krátkou. Každá z nich je len jedna, a ani jedna nie je biedna. Preto urob rýchly zvrat, a dokáž ako veľmi ju máš rád.

Možno sa teraz poriadne zasmejete, možno nie, každý tu píše o výnimočnej žene, či už je to mamina, sestra, kamarátka. Áno, aj moja mamka je skvelá žena, hoci pracuje od nás trošku ďalej, ale dobre vychovala 5 detí, stará sa o ne, ako len môže, dala by pre nich aj modré z neba :) Takisto mám skvelú susedu, ktorá stále nezištne pomáha. Vraj, rodinu a susedov si nevyberáme, no, myslím si, že takú rodinu a takých susedov by si chcel vybrať každý :) Ale ja by som chcela teraz vyzdvihnúť jedného výnimočného človeka s veľkým srdcom, a tým je môj ocko :) Áno, dobre čítate, viem, že dnes oslavujú ženy a aj táto diskusia je o výnimočnej žene, ale ja by som vám chcela napísať o skvelom človekovi. Môj otec je jeden úžasný Človek, je vlastne tatkom a mamkou, kým je mamka v zahraničí. Spolu vychovali 5 detí, okrem toho varí, pečie, upratuje, žehlí, perie, šije, vyšíva, venuje sa deťom.. Myslím si, že práve on je Človek, ktorý by mal byť príkladom všetkým chlapom. Má obrovský zmysel pre humor a veľké srdce :) Viem, že mám písať o výnimočnej žene, ale práve pri ňom sa mamka, ako jeho manželka a aj ja ako jeho dcéra, cítime také výnimočné :)

Dnes je deň, ktorí patrí každej žene a najmä každej matke, pretože to je osoba, ktorú všetci považujeme za ženu s veľkým Ž. Mama je pre nás všetkým...ochrankyňou a záštitou...šťastím i slnkom, ktoré bezhranične rozdáva svoje lúče, aj vtedy, keď sú najčiernejšie mraky. Je našou nádejou v zúfalstve a v strachu aj najlepší lekár, je nekonečné dobro. Pre mňa je taká, aj preto že ma chcela, že som tu, že má pre mňa čas, a vie ma pochopiť, odpustiť mi. Mamičky si v tento deň zaslúžia od všetkých svojich detí veľké ďakujem. Takže ti, MAMIČKA, ĎAKUJEM.

Úžasnou ženou v mojom živote je moja dcéra. Je pre mňa oporným bodom už vyše tridsať rokov. Vždy sa jej môžem vyžalovať, poprosiť o radu, či na druhej strane sa s ňou radovať aj z maličkostí. Keď je mi "na nič" dokáže ma nakopnúť, keď treba dokáže ma aj pokarhať :) Je to nádherný pocit mať na svete človeka, ktorému veríte a on verí Vám a hlavne dokáže bezištne pomôcť.

V dnešný deň si zaslúži uznanie množstvo žien. Nezáleží na tom, či ide o právničky, sociálne pracovníčky, kuchárky, predavačky alebo ženy na dôchodku. Dôležité je spomenúť si, vyjadriť vďaku, darovať kvietok ale neverili by ste čo spraví jedno také objatie. Objatie je niekedy skutočne viac ako 100eurový dar. Dnes pre pracovné povinnosti som nemohla navštíviť svoju starú mamu, ktorá býva vo vedľajšom meste. Tak som jej aspoň zavolala a poblahoželala k tomuto dňu. Veľmi sa potešila, vraj som bola jediné vnúča, ktoré si spomenulo. Babička je po ťažkej zlomenine stehennej kosti už dva roky pripútaná na invalidný vozík a tak viacmenej izolovaná od spoločnosti. Dlhé chvíle si tak vypĺňa háčkovaním, alebo čítaním románov. Napriek jej vysokému veku častokrát vedieme siahodlhé rozhovory o ekonomike, či literatúre. Babička je však optimistka a verí, že sa raz opäť dokáže postaviť na nohy a preto s pomocou opatrovateľky každý deň cvičieva a posilňuje si tak svalstvo. To jej odhodlanie ma často krát núti zamýšľať sa nad tým, ako my mladí mnoho vecí vzdávame už v začiatkoch. Túto ženu si veľmi vážim a aj vďaka nej som mala krásne a šťastné detstvo. Babička bude mať o mesiac úctyhodných 80 rokov a teším sa, ako sa celá rodina zídeme pri oslave tohto krásneho životného jubilea. Aj touto cestou chcem poukázať na to, že starší ľudia majú stále svoje miesto medzi nami a nemali by byť odstrčení na okraj spoločnosti, len preto, že už nie sú v produktívnom veku. Starší ľudia nám stále majú čo ponúknuť a preto si ich vážim. Všetky ženy bez rozdielu veku by dnes mali byť odmenené hoci aj maličkosťou.

V mojom živote sú všetky ženy úžasne. Moja maminka zato, že ma vychovala a zato, že tak ťažko ale usilovne pracuje. Moja babka za to, že ma rozmaznávala a keď som náhodou zaspala do školy bola ochotná ma tam aj na bicykli odviesť (do kopca a dosť ďaleko) čo som nie vždy ocenila :D. Moje kamošky zato, že ma dokážu podržať, rozveseliť a život je s nimi hneď krajší.

Ja by som dnes dala kvietok každej žene na svete, lebo každá jedna by si to zaslúžila. Ale úplne najviac moja mamina, lebo mi dala život, starala sa o mňa a moje sestry, pomáhala nám vždy tak, ako sa len pomôcť dalo. A doteraz, hoci je už staručká a nevládna, doteraz je pre mňa tým najúžasnejším zdrojom podpory a životnej múdrosti. Budem sa o ňu starať až do konca a bude vždy so mnou v mojom srdci. Ďalšími ženami môjho života sú moje tri dcéry, ktoré nadovšetko milujem a som na ne pyšná a hrdá. Sú úžasné, samostatné, pracovité, milé a v živote sa nestratili a dúfam, že sa ani nikdy nestratia. Sú úžasné matky a manželky. Som strašne rada, že ich mám a posielam im aspoň takto vzdušné bozky. Ďalšími obdivuhodnými žienkami, ktoré si zaslúžia úctu sú moje kamarátky, kolegynky a susedky. Babenky moje, ďakujem že ste a že sa mám o koho oprieť v každodennom živote. Ste skvelé, všetky si zaslúžite môj obdiv a patrí vám moje obrovské ĎAKUJEM. Dúfam, že ste všetky dostali k dnešnému sviatku aspoň kvietok. :)))

Mojej dcére Petre!!!! Keď sa mi narodila prvorodená dcéra, ten pôrod, to bol pre mňa neskutočný zážitok a dlhodobá nočná mora. Ako prvorodičku ma doktor nechal trápiť sa v bolestiach a i v poslednej fáze pôrodu ma odmietol nastrihnúť, hoci to som ešte vnímala, že mu to ostatní na sále hovorili. Dodnes nechápem prečo, keď sa to bežne robí. Až keď prišiel náhodou na sálu iný lekár, a zhrozil sa, čo sa to so mnou deje, lebo ja už som upadala do bezvedomia a začínali mať obavy o dieťa, ktoré som ja už nevládala vytlačiť sama na tento svet, pomohli mi tak, že ho vákuovo vytiahli .Neskôr som pri raste a starostlivosti o svoju dcéru pomaly zabúdala, až kým neprišiel nový šok. Dcéra sa pekne vyvíjala, mala 10 mesiacov, už džavotala ma-ma,bá-ba, stavala sa na nožičky, mala som z nej veľkú radosť. No ochorela, vyzeralo to na infekt, chrípku, či angínu. Mala však vysoké teploty, ktoré na odporučenie detskej lekárky sme utlmovali diazepanom.Dcérka stále spala, nebola som s takýmto stavom spokojná, tak som opäť išla k lekárke a tam- dostala silný kŕč, celým telom, taký som u nej ani nikde inde nevidela. Hneď ju hospitalizovali v nemocnici s podozrením na zápal mozgových blán. To sa však neskôr vylúčilo a diagnostikoval sa ojedinelý a smrteľný zápal mozgu, to som ešte však nevedela. Denno-denne som chodila do nemocnice za svojou dcérou, len spávať domov. Ona ma vôbec nevnímala,neragovala, to už nebolo moje živé, džavotavé dievčatko. No cez to všetko som to nevzdala, rozprávala som jej rozprávky, len aby počula môj hlas. Keď začala odmietať piť z kojeneckej fĺašky,nedokázala prehltnúť ani vlastné slinky, začala som sa báť ,čo a ako bude. Začali sme cvičiť 3x denne Vojtovu metódu, aj masáže tváre a svalov tváre. Keď sa ma jeden necitlivý lekár spýtal, či moja dcéra vôbec vedela sama sedieť, pochopila som, že jej nedávajú veľkú nádej na vyzdravenie, no snažila som sa nepočúvať tieto prognózy a po mesiaci, keď som niesla dcéru domov, bola som presvedčená, že sa vylieči. V rehabilitácii sme pokračovali, užívala injekcie na podporu mozgovej činnosti a svalov. Pomaly sme sa dopracovali k samostatnému sedeniu a v dvoch rokoch i k prvým krokom. Hoci hrubá i jemná motorika bola nedokonalá, bolo to pre mňa zadosťučinenie. Keď pri cvičení plakala, plakala som aj ja, keď bola smutná, ja ešte smutnejšia, no bojovala som s osudom . No reč sa stále chýbala, i schopnosť hýbať jazykom, prehltnúť a hrýzť, stravu som musela prispôsobovať, mixovať a zahusťovať. Tým že nedovrela pery a nefungoval perný uzáver a sací reflex, nemohla piť slamkou ani z pohára, len z fľašky s veľkou dierkou na cumli, aby to samo tieklo. To sa však zas ukázalo na predkuse chrupu, ktorý má doteraz pevne fixovaný strojčekom. Keď nastal čas zaškolenia, po mnohých liečebných pobytoch na Foniatrii, v kúpeľoch a iných špeciálnych vyšetreniach nám bola odporučená škola pre nehovoriace deti, ďaleko od domova, internátny typ. To som však totálne zamietla, nevedela som si to ani predstaviť ,žeby bola čo i len týždeň sama, bez rodiny a tak sme to vyriešili neľahkým sťahovaním sa do neznámeho cudzieho prostredia s kopou dlhov a neistotou. Našťastie, choroba nenechala stopy v podobe mentálnej retardácie, škola nám išla dobre, všetko okrem čítania z pochopiteľných dôvodov,zvládala,no stále sme chodili na logopédiu a aj doma sme naďalej cvičili cviky na rozvoj reči a motoriky artikulačných orgánov. 2.stupeň základnej školy už bola integrovaná v bežnej škole, hoci tá integrácia nebola úplne podľa našich predstáv, stále učivo i podmienky v škole zvládala. Naša spoločnosť, deti, no i mnohí dospelí nie sú však na ľudí s nejakým handicapom pripravení a sú necitliví, ba až krutí. Zažili sme výsmech, posmievanie i podceňovanie dcériných schopností. Ja som ju však musela na to jednoducho pripraviť i keď to nebolo nikomu z nás jedno, presviedčala som ju, že ona je úplne obyčajné, šikovné dievča. Začala písať básne, poviedky, príbehy zo sveta, kde prežívala osudy svojich vysnívaných ľudí a príbehov. A celkom sa jej darí, malo množstvo svojich poviedok a úvah uverejnených na internete a v časopisoch, vyhrala i mnohé literárne súťaže, alebo aspoň získala čestné uznania. Tým, že čítala a stále veľa číta, má bohatú slovnú zásobu, i keď nerozpráva. Skúsili sme vedu a lieky dostupné na Slovensku, pochodili po mnohých odborníkoch, i ľudových liečiteľoch, skúsili i liečbu v zahraničí. Okrem množstva financií to však stojí mnoho trpezlivosti a trpezlivosti. Tiež chcem dať svojej dcére ten pocit, že naozaj patrí aj ona do spoločnosti ľudí a aby si našla svoj okruh priateľov a známych. Má rada divadlo, kino, hudbu, snažím sa ju v tom podporovať a umožniť jej to. Pri naplánovanom stretnutí s jej speváckym idolom, o ktorom ona nevedela, keď som videla jej úžas a prekvapenie a radosť, to mi vynahradilo to množstvo bezsenných nocí a strachu o ňu a jej budúcnosť. A keď ona pochybuje, neverí sebe i svojej budúcnosti, vždy jej poviem, že mnohí neverili, že začne chodiť a chodí, tak prečo by to tak nemohlo byť s jej rečou? Možno sa stane i zázrak.... Moja dcéra chodí už na strednú školu,o pár dní maturuje, naďalej literárne tvorí, pracuje však na sebe, cvičí a zapája do rôznych školských a kultúrnych akcií. Stojí ju to veľa sĺz a otázok typu : „prečo ja, prečo sa to práve mne stalo...“ A ja nepoznám na tieto otázky stále odpoveď!

Mama a svokra :) su najlepšie kamošky,velmi dobre si rozumeju,všade chodia spolu,a navzájom si pomáhajú....velmi si ich vážim,pretože každá vychovala 3 deti a sú pre nás všetkých oporou...

zenou mojho srdca, najuzasnejsou zenou na svete je moja mamicka, jedinecna, milujuca, laskava, uzasna, vonava, mila, ustupciva, nezna....od ranneho detstva mi davala svoju lasku, podporu, ked som potrebovala, riesila so mnou prve lasky, prve problemy,pomohla mi psychicky pri studiach, v neposlednom rade ma zabezpecili do zivota, s pychou ma obliekala do svadobnych siat, bola pri mne, ked sa nam narodili nasi chlapci, v zivote nezabudnem, ako mi so slzami v ociach dakovala za svojich vnukov v porodnici ani nie hodinu po ich narodeni:-) je fantastickou manzelkou, mamickou, babickou a v neposlednom rade i vynikajucou a milujucou maminou pre mojho manzela...sme denne v kontakte, viem, ze kedykolvek potrebujem, je tu pre mna a plati to i opacne....to iste plati aj pre mojho tatina...svojich rodicov milujem najviac na svete a moje dakujem pocuju velmi casto

Užsných žien je v mojom okolí veľa, no ten prívlastok "naj" by som priradila mojej babinke. Je to veľmi silná žena, ktorá drží rodinu pevne pokope.Má mnoho životných skúseností- dobrých a zlých ,preto vie odpovedať na väčšinu otázok, ktoré začínam slovom "Prečo..".Podporuje nás,poradí , vždy keď môže rada pomôže.Celý život ťažko pracovala, teraz ako to už býva je stará a chorá, no nie je zatrpknutá, naopak je veselá, zasmeje sa, zaspieva...ak budem raz stará ,chcem byť presne taká ako ona...mám ju rada...

Chcem vám predstaviť najväčšieho zo všetkých čias, pokiaľ existuje. Najväčší zaklínač všetkých čias, muž, ktorý dokázal, že je výnimočný vo svojej práci, priveďte späť tých, o ktorých si myslíte, že vás opustili a už sa nikdy nemôžu vrátiť. Chubygreat@gmail.com pomohla mnohým ľuďom v ich vzťahu, rodinnom stave, v snahe získať svojho partnera späť alebo získať povýšenie na vašom pracovisku, stačí kontaktovať chubygreat a vaše problémy sú vyriešené. Robil to a stále to robí, s jeho mocou sú vaše problémy preč, verte mi, že to urobil pre mňa a nemôžem prestať svedčiť, pretože som ohromený týmto mužom, len teraz kontaktujte chubygreat a požiadajte o pomoc čo najskôr s jeho nasledujúcimi údajmi "; whatsapp +2349056504566 alebo e-mailom na chubygreat@gmail.com a vaše problémy sú vyriešené.

Chcem vám predstaviť najväčšieho zo všetkých čias, pokiaľ existuje. Najväčší zaklínač všetkých čias, muž, ktorý dokázal, že je výnimočný vo svojej práci, priveďte späť tých, o ktorých si myslíte, že vás opustili a už sa nikdy nemôžu vrátiť. Chubygreat@gmail.com pomohla mnohým ľuďom v ich vzťahu, rodinnom stave, v snahe získať svojho partnera späť alebo získať povýšenie na vašom pracovisku, stačí kontaktovať chubygreat a vaše problémy sú vyriešené. Robil to a stále to robí, s jeho mocou sú vaše problémy preč, verte mi, že to urobil pre mňa a nemôžem prestať svedčiť, pretože som ohromený týmto mužom, len teraz kontaktujte chubygreat a požiadajte o pomoc čo najskôr s jeho nasledujúcimi údajmi "; whatsapp +2349056504566 alebo e-mailom na chubygreat@gmail.com a vaše problémy sú vyriešené.