Úvodná stránka › Diskusie › Blesková súťaž o hit Na vine sú hviezdy + 3x...

Blesková súťaž o hit Na vine sú hviezdy + 3x tričko

Absolútny svetový knižný hit! V New York Times bestseller celých 52 týždňov po sebe! Zakúpené už boli práva na jeho filmové spracovanie. Kniha roka 2012 podľa prestížneho časopisu Time. Veľa ocenení, no skutočnú hodnotu tejto knihy zistíte až po jej prečítaní. Lebo je to naozaj úžasný príbeh, ktorý vás dostane!

Tričko Dnes v Bleskovke súťažíme o svetový bestseller Na vine sú hviezdy + pridáme super tričko (na jednej strane srdcia z obálky, na druhej citát z knihy). A ďalším dvom výhercom pošleme tričko v štýle Na vine sú hviezdy.

O čom je táto mimoriadna kniha? 16-ročnej Hazel pred tromi rokmi diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu a tak sa začala pripravovať na smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy musí mať pri sebe vozík s kyslíkovou fľašou a užíva silné lieky, aby prežila. Chodí na stretnutia podpornej skupiny, ktoré neznáša, ale raz tam stretne chalana menom Augustus. A odrazu nájde nový zmysel života...

Hazel je postava, ktorú je ťažké nemať rád. Nie preto, že s ňou každý automaticky súcití, ale preto, že ona sama nad sebou nežiali. A snaží si užívať život plnými dúškami. Pustí sa do dobrodružstva, ktoré ju zavedie do ďalekého Amsterdamu, aby tam našla obľúbeného spisovateľa a osobne sa ho spýtala, ako sa vlastne skončí jeho posledná kniha...

Bleskovka o hit Na vine sú hviezdy + tričká

Jednému z vás pošleme knihu Na vine sú hviezdy + tričko, ďalším dvom tričko v štýle Na vine sú hviezdy. Stačí odpovedať na dve naše otázky pod tento článok.
1) Ako s volá jej obvoďák? (odpoveď nájdete v Ukážke stránok)
2) Zvyknete si pri knihách poplakať? Rozplačú vás dojímavé príbehy? Alebo ich vnímate naozaj len ako fantáziu spisovateľa a ste nad vecou?

Odpovede na obidve otázky píšte pod tento článok. Kniha a tričká už na vás čakajú. Odkaz na výhercov bude v komentároch pod súťažným statusom na našom Facebook profile (súťaž prebieha 4.3.2013 v čase 10:00 - 11:00)

Pridať komentár

E-mail:
Komentár:
Antispamová otázka: Koľko je štyri deleno dva?	V odpovedi prosím používajte iba číslice

Komentáre

(4. marca 2013 v 10:06)

1. Jim 2. Vedia ma rozplakat knihy, urcite. Neviem byt nad vecou. Prežívam pribeh, ako by sa realne stal. Niededy mam problem odlisit pri knihe realitu a fantaziu. To je na kihach uzasne. Prezit pribeh a neprezit ho... :-)

(4. marca 2013 v 10:08)

1/Jim 2/ano, vzijem sa do deja tak ze ani nevnimam prezivam to vsetko intenzivne, takze sa smejem aj placem

(4. marca 2013 v 10:08)

1. Jim 2. Plačem pri dojímavých knihách veľmi často. Veď vtedy som súčasťou deja a neviem sa odtrhnúť a vstúpiť do reality.

(4. marca 2013 v 10:08)

1. Jim 2. Knihy ma dokážu rozplakať, prežívam ho ako skutočný, samozrejme musí byť dobre napísaný.

(4. marca 2013 v 10:09)

1. Jim 2. keďže väčšinou čítam pravdivé príbehy, tak ma vedia rozplakať... ale aj dojímavé romány ma rozplačú :)

(4. marca 2013 v 10:09)

1. JIM 2. Nie,pri knihách neplačem..som už veľký chlapec :)

(4. marca 2013 v 10:09)

1. Jim, 2. Dobrá kniha má dokáže rozplakať, najmä terajšie slovenské autorky, ktoré píšu výborne

(4. marca 2013 v 10:09)

1. Jim 2. Často ma dojímavé príbehy rozplačú najmä ak ide o veľmi smutné osudy alebo zážitky postáv v knihách. Nemám však rada veľmi smutné až depresívne príbehy tie mi vážne nerobia dobre.

(4. marca 2013 v 10:09)

1. Jim 2. občas áno, ale snažím sa držať nad vecou :)

(4. marca 2013 v 10:09)

1. Jim 2. Ja si skôr vyberám knihy, ktoré ma zrelaxujú a rozveselia môj deň. Pri čítaní knihy som zatiaľ ešte neplakala.

(4. marca 2013 v 10:09)

1. Jim 2. Ano, obcas sa to stane, ak je pribeh knihy natolko silny.

(4. marca 2013 v 10:10)

1. Jim,, 2. Málokedy čítam také knihy, ktoré by ma vedeli rozplakať.

(4. marca 2013 v 10:10)

Obvoďák sa volá Jim a dobrá kniha dokáže vyvolať viac emócií ako film či iné médium. Rada si poplačem pri knihe a ešte radšej sa vcítim do kože hlavného hrdinu a prežívam s ním všetky útrapy....Aj vďaka knihe si občas uvedomím, že sú ľudia, ktorý sú na tom horšie ako ja :)

(4. marca 2013 v 10:10)

1. Jim 2. samozrejme, že ma vedia dojať až k slzám, avšak musia byť fakt dobre napísané, aby som sa vedela ponoriť do deja a smútiť spolu s jej "hercami" :)

(4. marca 2013 v 10:10)

jasne

(4. marca 2013 v 10:10)

1. Jim 2. Zvykla som si poplakať z dôvodu, že sa dokážem dokonale vžiť do kože postáv.

(4. marca 2013 v 10:10)

1. obvoďák jim 2. ja sa do knihy vžívam :) zasmejem sa, poplačem si, dokonca sa viem na niektoré postavy aj riadne naštvať, aj im vynadať... čiže áno, rozplačú ma :)

(4. marca 2013 v 10:10)

1.) Jim 2.) Dojímavé príbehy ma väčšinou rozplačú, hlavne ak sa tam jedná o smutný osud zvierat. Ale sú aj také knihy, ktoré mamoc nerozplačú, lebo je to písané tak, že sa do toho príbehu až tak nevžijete. :-)

(4. marca 2013 v 10:10)

1. Jim 2. Plačem a ešte ako. V tej chvíli to nevnímam ako knihu, ale ako dej , ktorej súčasťou som aj ja.

(4. marca 2013 v 10:10)

1. Jim 2. Pri knihách plačem veľmi často....neviem sa odosobniť od príbehu, prežívam ho spolu s postavami a často sa mi stáva, že sa od knihy neodtrhnem, kým ju nedočítam.

(4. marca 2013 v 10:11)

1) Jim 2) Niekedy si pri knihách poplačem, síce len veľmi zriedkavo. Musí ísť totiž o veľmi silný príbeh, s ktorým som sa natoľko "zžila", až vo mne vyvolá ľútosť či slzy. Kniha ma vie rozplakať aj v takom prípade, ak sa až veľmi približuje k nejakej udalosti, ktorú poznám z vlastného života. Zrazu sa mi to vybaví pred očami a ja plačem. Kvôli knihe aj kvôli sebe.

(4. marca 2013 v 10:11)

1. Jim 2. knihy ma dokážu rozplakať, rozosmiať, vyčariť jemný úsmev na tvári, keď mám nanič deň - istým spôsobom je to fantázia autora, ale každý čitateľ si v knihe nájde kúsok seba - niečo svoje :)

(4. marca 2013 v 10:11)

1. Jim 2. obcas ano

(4. marca 2013 v 10:11)

1. jim 2.ked citam knihu,tak je to ako keby som to videla v skutocnosti....

(4. marca 2013 v 10:11)

1. Jim 2. citam detektivky tie ma nejak nevedia rozplakat ale dostala som odporucanie na knihu Dobre dni sa zacinaju v noci a ta ma dostala ... :-(

(4. marca 2013 v 10:12)

1)Jim 2)Občas mi pri knihe výjde slzička. Naposledy som plakala pri knižke Marley a ja :-)

(4. marca 2013 v 10:12)

1. Jim 2. ak ide o dobrú knihu, ktorá ma vtiahne do svojho príbehu tak áno...

(4. marca 2013 v 10:12)

1. Jim 2. Zatiaľ som pri žiadnej knihe neplakala, no myslím si že ak by ma nejaký príbeh naozaj chytil za srdce tak by som plakala

(4. marca 2013 v 10:12)

1) Jim 2) veru si poplacem, vzijem sa do deja a prezivam ho akoby sa ma to tykalo. Poplacem si veru od srdca :-) ale to ku kniham patri :-)

(4. marca 2013 v 10:12)

1) Jim 2) knihy ma vedia rozplakať,neberiem ich len ako fantáziu autora, naposledy ma rozplakala kniha umenie pretekať v daždi, ktorá ma fakt chytila za srdce...

(4. marca 2013 v 10:12)

1) Jim. 2) Ja si zvyknem poplakať. Dokonca som v minulosti čítala výlučne tie príbehy, v ktorých som vedela, že si aj zaplačem. Také ma prinútia viac rozmýšľať nad dejom a dumať, ako by sa to vyvinulo, keby skončilo všetko inak. Ostatné knihy po prečítaní zaklapnem a k deju sa už nejako v myšlienkach nevraciam - pri týchto je to naopak.

(4. marca 2013 v 10:12)

1. Volá sa Jim 2. Rovnako, ako ma dokáže dozplakať film, tak aj knihy. Mnohí sa dokonca pozastavujú nad tým, prečo roním slzy keď nejakému plyšovému mackovi utrhnú hlavu... Iný plač je pri romantickom príbehu, iný pri súcite či dojímavých príbehoch. Nie je plač ako plač. Len rovnaký prostriedok, avšak na vyjadrenie iných emócií.

(4. marca 2013 v 10:13)

1. Jim 2. Ak je príbeh dojímavý, tak ma vždy rozplače, nikdy neberiem knihu, len ako fantáziu, vždy sa do príbehu vžijem.

(4. marca 2013 v 10:13)

1.Jim 2. iba pri harrym potterovi, inak plačem len pri seriáloch

(4. marca 2013 v 10:13)

1.Jim 2.Dojímavé príbehy ma vždy rozplačú, pretože ich doslova prežívam

(4. marca 2013 v 10:13)

1. Jim 2. áno, niekedy rozplačú

(4. marca 2013 v 10:13)

1.Jim; 2. niekedy si veru pri knihe aj poplačem. ale záleží na tom, či je kniha dobre napísaná a dokáže ma vtiahnuť do deja.

(4. marca 2013 v 10:13)

1) Jim 2) kniha musí byť veľmi dobre napísaná aby ma rozplakala, ale občas sa to stane

(4. marca 2013 v 10:13)

1. Meno obvoďáka je Jim. 2. Vedia, a nielen to, vedia ma vystrašiť, rozosmiať, poštekliť, utešiť, jednoducho, keď ma kniha vtiahne do seba a pohltí, neviem sa od nej odtrhnúť, cítim s ňou, prežívam dej a pritom popíjam horúci čaj v posteli a stále obraciam ďalšiu a ďalšiu stránku knižky.

(4. marca 2013 v 10:13)

1) vola sa Jim 2) veru, niekedy si aj poplacem pri dojimavych pribehoch :) vela z nich mi pripomina moje osobne smutne zazitky a slzam sa neubranim... :)

(4. marca 2013 v 10:14)

1. Jim 2. Ak je príbeh fakt dojímavýbtak sa aj rozplačem často si ako hlavnu hrdinku predstavujem seba :)

(4. marca 2013 v 10:14)

1. Jim 2. knihy má dokážu rozplakať pri čítaní sa tak vžijem do deja,že ani nevnímam okolie okolo seba

(4. marca 2013 v 10:14)

1) Jim 2) Keď je kniha naozaj dobrá cítim s každým jedním slovom. Slzy k dobrej knihe patria. Mám bohatú fantáziu a pokiaľ čítam, všetko mi príde skutočné.

(4. marca 2013 v 10:14)

1. Jim 2. noo niekedy aj ano, spominam ze knihy Pustny kvet, Modry zapisnik, Upalena zaziva dohnali k slzam,,,

(4. marca 2013 v 10:14)

1) Jim. 2) Vedia ma rozplakať, jasné.

(4. marca 2013 v 10:14)

1)Jim 2 2)Už sa mi to stalo. Ako chlapovi by sa to nemalo stávať, ale city sú niekedy silnejšie.

(4. marca 2013 v 10:14)

Obvoďák sa volá Jim. Ak je kniha dojímavá, tak si občas poplačem.

(4. marca 2013 v 10:14)

1. Jim. 2. Poplacem si. Aj ked viem ze to nie je skutocnost, ale velakrat to bez slz nejde.

(4. marca 2013 v 10:14)

1. Jim, 2. Knihy ma vedia dojat, ale iba ak maju silny pribeh

(4. marca 2013 v 10:14)

1. Jim 2. Pri knihách plačem takmer vždy - som citlivá osoba - momentálne plačem pri knižke od Renáty Beňačkovej - Odpúšťam a milujem. Pri tejto knižke mi vážne robí problém odpútať sa od deja - je tak realisticky napísaná, že sa cítim byť v koži hlavnej hrdinky. (Ešteže v nej naozaj nie som).

(4. marca 2013 v 10:14)

1.Jim. 2. Prva knizka, ktora na mna zanechala najhlbsi dojem este ako na decko, bol Harry Potter...a veru aj na tom som si poplakala. Ked zomrel Sirius, Dumbledore...Ale inak ma vie vela knih rozplakat. Obcas si kupim knihu, ktora nesie silny pribeh, ake nemozem ju hocikedy citat...napr. Klarina.vojna...

(4. marca 2013 v 10:15)

1. JIM 2.samozrejme dej kazdej knihy prezivam velmi intenzivne a neraz si aj poplacem. Naposledy to bola Sprava vo flasi.

(4. marca 2013 v 10:15)

1. jej obvoďák sa volá Jim 2. jasné, že si pri knihách zvyknem poplakať,pri všetkých

(4. marca 2013 v 10:15)

1. Jim, 2. áno, už ma to pár krát postretlo aj pri knihách :)

(4. marca 2013 v 10:15)

1. Jim, 2. ak je to príbeh, ktorý je dobre napísaný a kniha ma vtiahne do deja tak veru aj hej :)

(4. marca 2013 v 10:15)

1.Jim 2.Knihy citam preto,lebo milujem ten pocit akoby som bola dnu v deji a tak nie je problem ak sa v pribehu ocitnu smutne situacie,ze si aj poplacem.Vnimam ich ako fantaziu spisovatela,ktory mi svojim umom umozni sa ocitnut v inom case a na imńom mieste.

(4. marca 2013 v 10:15)

1.JIM 2. knihy ma vzdy rozplacu a vzdy zabudnem ze varim

(4. marca 2013 v 10:16)

1)Jim 2)urcite ano ak ide o pekny pribeh do ktoreho sa vzijem :)

(4. marca 2013 v 10:16)

1. Tak to bude JIM 2. Iste, že si sem-tam poplačem, ale nie každá to dokáže, pretože takým sugestívnym majstrovstvom nedisponuje každý. Naposledy som uronila slzy pri knihe SVETLO MEDZI OCEÁNMI. Zaslúžené.

(4. marca 2013 v 10:16)

1.Jim 2.malokedy,ale stane sa

(4. marca 2013 v 10:16)

1.jeho meno je Jim 2.myslim ze som este neplakala nad knihou...a ak aj ano asi to nesuviselo s jej dejom:-)

(4. marca 2013 v 10:16)

1. Jim, 2. Vačšinou ma dokážu rozplakať skutočné príbehy ľudí,udalostí, upútavo napísané...tie mam strašne rada :)

(4. marca 2013 v 10:16)

1. Jim 2. Knihy ma dokazu rozplakat, ale samozrejme sa mi to nestane pri kazdej. Moja TOP "preplakana" kniha je Zapisnik jednej lasky, citala som ju viackrat ale uz dopredu si pripravujem vreckovky. Nadherne napisany pribeh.

(4. marca 2013 v 10:16)

1.Jim, 2.často si poplačem, pri čítaní sa cítim občas ako hlavna hrdinka knihy, všetko spolu prežívame, rôzne dobrodrúžstva. Pri krásnych knihách mám pocit, že aj ja som súčasťou knihy, niekedy sa tak cítim a rada by som si to s hlavnou hrdinkou vymenila :-)

(4. marca 2013 v 10:16)

1.Vola sa Jim . 2.keď ma silný a dojimavy pribeh tak aj ano

(4. marca 2013 v 10:16)

1) Jim 2 2) Niekedy sa tomu nedá zabrániť,city sú už take.

(4. marca 2013 v 10:16)

1. Jim 2. áno, ale často sa mi to nestáva... len ak je to moc dojímavé

(4. marca 2013 v 10:16)

1. Jim 2. A zatial ma kniha rozplakal len raz - Legenda o lietajúcom Cypriánovi, čo ma dosť prekvapilo, lebo som už čítala kvantum kníh ale nikdy ma žiadna "nedohnala" k slzám.

(4. marca 2013 v 10:16)

1. Jim 2. placem skoro pri kazdej druhej knihe, kedze si zamerne vyberam dojimave pribehy

(4. marca 2013 v 10:16)

1) meno je Jim, 2) každá dobrá kniha má vie dojať a mnohokrát si aj poplačem.

(4. marca 2013 v 10:16)

1.Obvodný lekár sa volá Jim. 2.Aj plačem, aj sa smejem. Prežívam všetko, akoby to bolo reálne. Ale to len svedčí o kvalite príbehu. :-)

(4. marca 2013 v 10:17)

1. Jim 2. Určite áno, ak ma tá knižka niečim dojme:)

(4. marca 2013 v 10:17)

1. Volá sa Jim. 2. Áno, knihy ma vedia rozplakať. A nielen to, aj rozosmiať, rozcítiť,.. Vťahujú ma do deja, ktorého sa stávam súčasťou a potom je ťažké ostať nad vecou.. Pri čítaní knihy sa natoľko stávam jej súčasťou, že po dočítaní cítim dokonca zvláštne prázdno, akoby samotu, ľútosť nad tým, že dej nepokračuje. A aj keď niekedy nezačnem plakať "naostro", srdce mi zviera ako o život a pociťujem úzkosť a strach.. Na to predsa knihy sú :)

(4. marca 2013 v 10:17)

1. JIM 2. Áno, ak je taká pasáž, tak určité...

(4. marca 2013 v 10:17)

1. Obvoďák sa volá Jim. 2. Do kníh sa úplne vžívam. Nejde len o to, že čítam nejakú knihu, ja som priamo v deji, na tom mieste a v tom čase. Takže keď je kniha dojímavá, slzám sa jednoducho neubránim.

(4. marca 2013 v 10:17)

1. Jim 2. rozplakat ma nerozplacu, ale ked je dojimavy pribeh ostane vo mne este dlho a som napr. smutna z toho

(4. marca 2013 v 10:17)

1. Jim 2. hm pár krát sa mi to už stalo... ale väčšinou sa "urdžím" :-D

(4. marca 2013 v 10:18)

1) Jim. 2) Mňa nie, viem, že ide len o fikciu, ale v prípade napätia ma vie kniha pekne dostať. Zato moja priateľka sa do knihy úplne vžije. Vtedy viem, že jej mám ísť trošku bokom a nechať jej priestor dočítať. Potom za mnou príde a objíme si ma, vtedy viem, že kniha je dočítaná a bol happyending :D

(4. marca 2013 v 10:18)

1. Jim 2. určite sa nájdu aj knihy, kt. na mne zanechajú tak obrovský emocionálny zažitok, že plačem nie len pri ich čítaní, ale pri spomienke na danú knihu

(4. marca 2013 v 10:18)

1,Jim 2,Ano, nad knihami si zvyknem aj poplakat, pre mna je citanie prezivanim daneho deja/pribehu, vzijem sa do kniznej reality a prezivam vsetko tak ako hlavni hrdinovia v knihe. V puberte to boli romanticke zamilovane romany, kde som sa zamilovala aj ja s hlavnou postavou :)

(4. marca 2013 v 10:18)

1. obvodak je Jim 2. väčšinou som "nad vecou" no pri jednej sa mi slzy tisli do oči... nedalo mi inak, kniha je Krásna - Katie Piper.. ale zda sa mi že sa to pribudajucimi rokmi zhoršuje a som viac zňrozcitlivena :)))

(4. marca 2013 v 10:18)

1. Jim. 2. ano a este ako :) Nedokazem to vnimat iba ako fantaziu autora, pretoze si myslim, ze kazdy autor do urcitej miery musi mat aspon nejaky dotyk s realitou a prezit nejake emocie, aby ich vedel dat na papier. Pamatam si, ako som strasne plakala este ako pubertacka pri knihe Laska je len slovo od Simmela ci Love Story od Segala. Naposledy som citala a plakala pri knihe ked som si precitala My Mad, Fat Teenage Diary od Rae Earl.

(4. marca 2013 v 10:18)

1. Jim 2. väčšinou ani nie, ale tak 2x sa mi to už stalo :-)

(4. marca 2013 v 10:18)

1.volal sa Jim 2.Keď som bol menší, vnímal som knihy ako niečo, čo prináša radosť, potešenie a samozrejme niečo, čo mi pomôže vo chvíľach samoty, keď boli rodičia mimo domu a ja som sa utiahol do postele vo svojej izbe a ,,stratil" som sa niekde v deji. Nechápal som, prečo starká, mama a aj otec majú slzy v očiach, pri čítaní kníh, či pri sledovaní televízie... Už to chápem, sám sa neraz pristihnem, ako sa s knihou v ruke smejem, usmievam, či mi tečú slzy ako hrachy, dokonca som sa pár krát pristihol, ako sa s knihou a jej hrdinami rozprávam, či hádam, radím im. Ja osobne neviem len tak si čítať, prežívam každú knihu, každý príbeh a myslím si, že tak je to správne. Po tejto knihe určite siahnem a chladným ma nenechá určite, nakoľko som pred pár rokmi prežíval niečo podobné, keď mi rakovina vzala otca... No taký je život nielen v knihách, ale, žiaľ, aj ten skutočný.

(4. marca 2013 v 10:18)

1. Jim 2. Pri čítaní sa strácam z reálneho sveta a vžívam sa priamo do osudu postáv. Všetko prežívam, ako keby som ja bola hlavná úloha a životný príbeh na papieri bol môj. Takže áno, niekedy si skutočne od srdca poplačem, či už od zármutku alebo od šťastia.

(4. marca 2013 v 10:19)

1. Jim 2. Áno

(4. marca 2013 v 10:19)

1. Jim 2. Dojímavé príbehy ma rozplačú takmer vždy..a to vlastne nemusia byť ani dojímavé. Plačem aj pri tých šťastných, pretože nevidím problém v tom že si poplačem, keď sa príb eh nakoniec skončí šťastne. Najviac ma však, samozrejme, dojímajú tie smutné, alebo čiastočne smutné..napríklad Charlieho malé tajomstvá, Zlodejka duší, Medzi odtieňmi sivej. No najviac som plakala pri HP5, keď zomrel Sirius. To bola priam fyzická bolesť.

(4. marca 2013 v 10:19)

1.) Jim 2.) Keď čítam, vžívam sa do role. Smejem sa, plačem, hnevám sa :) Ovšem, iba ak som doma :D na verejných miestach svoje emócie kontrolujem :D :D

(4. marca 2013 v 10:19)

Meno je Jim. Áno, rada si na knihe niekam uletím,čiže buď si poplačem alebo sa zasmejem.

(4. marca 2013 v 10:19)

1. Jim. 2. Poplacem si. Aj ked viem ze to nie je skutocnost, ale velakrat to bez slz nejde.

(4. marca 2013 v 10:19)

1. Jim, 2. veľa krát ma príbeh v knihe dostane a som rozcitlivená, ale slzy ešte zatial nevyšli :)

(4. marca 2013 v 10:19)

1) Jim 2) Niekedy si pri knihách poplačem... Pokiaľ ide o veľmi silný príbeh, s ktorým som sa natoľko stotožnila, až vo mne vyvolá ľútosť či slzy. Kniha ma rozplače aj keď sa až veľmi približuje k udalosti, ktorú poznám z vlastného života...

(4. marca 2013 v 10:20)

1. JIM 2. Plakať nezvyknem

(4. marca 2013 v 10:20)

1. Jim; 2. poplacem si, hlavne vtedy, ak sa vcitim do pribehu, do toho, co asi dana postava preziva, ako sa citi, co stratila, resp. ziskala. preto aj mam radsej knihy ako filmy, lebo v knihe su tie postavy uprimne, vo filme dana postava nemusi hercovi "sadnut", pripadne to proste tak neodzije.

(4. marca 2013 v 10:20)

1-Jim 2-ˇano poplačem si

(4. marca 2013 v 10:20)

1. jim 2. plakať nie , iba hrčka v krku :)

(4. marca 2013 v 10:21)

1. obvoďák JIM 2. zvyknem si poplakať, ale príbeh musí byť ozaj silný

(4. marca 2013 v 10:21)

1. Jim 2. Áno zvyknem vyroniť slzičku

(4. marca 2013 v 10:21)

1.Jim. 2.Niektoré ma vedia aj rozplakať.

(4. marca 2013 v 10:21)

1. Jim, 2. Raz som sa rozplakal pri knihe Chatrc, velmi silna kniha

(4. marca 2013 v 10:21)

1 jim 2 aj keď je pasáž niekedy dojímavá neplačem

(4. marca 2013 v 10:22)

1. Jim 2. Málokedy sa nad knihou rozplačem, ale tých pár nad ktorými som plakala sa práve vďaka tým silným emóciám, čo vo mne vyvolali zaradili na popredné priečky: je to hlavne Anna zo zeleného domu, to bola prvá kniha pri ktorej som kedy plakala a Jeden deň

(4. marca 2013 v 10:22)

1.Jim 2.Ak je kniha emotivna a chyti ma za srdce pustim si aj slzicku, dostavam sa priamo medzi postavy a niekedy sa stane ze sa kniha dotyka prave mojej zivotnej situacie alebo stavu potom sa slzam neda ubranit. milujem citanie knih dostavam sa tak do roznych svetov a mozem si predstavovat ze som kymkolvek.

(4. marca 2013 v 10:22)

1.) obvodak sa vola Jim 2.) ked je v knihe nejaka vtipna situacia, valam sa od smiechu, ked je tam trapny moment, cervenam sa aj za hlavneho hrdinu a ked je tam tragedia, tak mi tecu slzy velke ako hrachy... strasne to vsetko prezivam... no co uz ;)

(4. marca 2013 v 10:22)

1. Jim ... 2. Ano, najviac ma daojala kniha Ema od vydavatelstva Evitapress

(4. marca 2013 v 10:22)

1. Jim 2. Príbehy ma vedia veľmi dojať a hlavne ak ide o skutočné príbehy, ktorých čítam neúrekom. Osud ľudí v príbehoch je niekedy nepredstavitelný, ťažký, bolestivý. Pokiaľ ide o príbehy žien z Afriky, z arabských krajín a pod. niekedy ani nedýcham. Mnohokrát som si aj poplakala a niektoré pasáže som si i napriek tomu prečítala opakovane aby som si plne uvedomila ťažkú situáciu, ktorú si musela daná osoba prežiť.Pri takýchto skutočných príbehoch si človek mnohokrát uvedomí aké má šťastie že niečo také nemusí prežívať a aký ľahký život mnohý máme a nevážime si ho.... Pri vymyslených príbehoch sa snažím byť nad vecou, čo je ale ťažké keď sa do príbehu úplne vžijem a neviem prestať čítať, tak s napätím čítam až do konca a nedám sa ničím vyrušiť :)

(4. marca 2013 v 10:22)

1.Jim. 2.Prežívam to naplno s postavami v knihe.

(4. marca 2013 v 10:22)

1. Jim 2. Áno

(4. marca 2013 v 10:23)

1. Jim 2. Ak je kniha dojímavá, tak slzy naozaj neudržím

(4. marca 2013 v 10:23)

1. Jim 2. Tak to veľmi záleží od knihy, respektíve autora, ktorý knihu napísal. Pretože niektorí autori skrátka nevedia správne vystihnúť tú pochmúrnu atmosféru a práve naopak niektorí sú jednotkami vo svojom obore. Práve za takúto jednotku považujem Johna Greena, ktorý vie city dávkovať v tých pravých chvíľach. Jeho príbehy sú uveriteľné a veľmi dojímavé.

(4. marca 2013 v 10:23)

1. Jim 2. Samozrejme. Ale záleží to aj od sily príbehu aj môjho momentálneho citového rozpoloženia...

(4. marca 2013 v 10:23)

1 Jim 2 Kniha ma vie dojať ale ešte ma žiadna nerozplakala

(4. marca 2013 v 10:23)

1)Jim 2)zvyknú mi vybehnúť aj slzičky, naposledy pri knihách Waris Dirie

(4. marca 2013 v 10:24)

1. Volal sa Jim. 2. Áno, zvyknem si poplakať, aj keď viem, že nejde o reálny príbeh, lebo všetci títo úžasní spisovatelia sú natoľko dobrí v tom, čo robia, že vás dokážu vtiahnuť do deja, až máte pocit, že sa jedná o váš život :)

(4. marca 2013 v 10:24)

1 JIM 2 Nie

(4. marca 2013 v 10:24)

1. Jim 2.okamžite ma dokaže rozplakat dojimavy pribeh..ale ovela radšej sa zasmejem nad knižkou

(4. marca 2013 v 10:24)

a) Jim b) Určite áno, dojímavé príbehy ma doženú k slzám, hlavne od kedy mám deti a emócie väčšinou vyhrávajú :-)

(4. marca 2013 v 10:24)

1. Jim 2. neronim slzy pri citani pribehov, ale jeden či dva razy mi slzička stiekla, ale naisto si neviem spomenut na konkretne knižne dielo..a pravte v takych pripadoch je poznat, aky to je majster spisovatel/ka a vie vas vtiahnut do deja so vsetkou empatiou ;)

(4. marca 2013 v 10:24)

1. Jim; 2. ano, dost casto sa mi stava, ze si poplacem. Tak sa zahlbim do deja a vcitim sa do pocitov postav, az mi vyhrknu slzy...

(4. marca 2013 v 10:25)

1.Jim 2. nad knihou som nikdy neplakal,pri filme občas , ale vnímam to stále ako príbeh, nie realitu

(4. marca 2013 v 10:25)

1)Jim 2)Veľakrát si pri knihe poplačem... hlavne vtedy pokiaľ viem, že je napísaná na základe skutočného príbehu... vtedy si uvedomím, že ak mňa dokáže rozplakať keď o tom len čítam, čo asi musela cítiť osoba, ktorá to prežívala...

(4. marca 2013 v 10:25)

1. JIM 2. pri knihách neplačem

(4. marca 2013 v 10:25)

1. volá sa Jim 2. áno, ja si vždy poplačem :)

(4. marca 2013 v 10:25)

1.Jim 2: plačem stále

(4. marca 2013 v 10:25)

1. Jim 2. Jasné, niekedy tá slzička sa vykotúľa, som predsa žena ale závisí to od momentálnej situácie.

(4. marca 2013 v 10:26)

1. Jim, 2. Ano, ked je to dobra kniha so silnym pribehom, tak preco si sem tam aj nepoplakat.. ;)

(4. marca 2013 v 10:26)

1)Jim 2)ak ide o silný príbeh, ktorý ma pohltí natoľko, že sa cítim ako jeho súčasť, vtedy si poplačem nad svojim osudom :)

(4. marca 2013 v 10:26)

1.Meno obvoďáka je Jim 2.Keď čítam knihu,vžívam sa do všetkých postáv.Ak prežívajú radosť,prežívam to s nimi.Ak je to smútok,plačem aj ja.

(4. marca 2013 v 10:26)

1. Jim, 2. pri knihach placem, su take, ktore ma nerozplacu, ale su aj take, ktore ano. Napr. Voda pre slony, velmi silny, krasne napisany pribeh.

(4. marca 2013 v 10:26)

1; Jim 2; Samozrejme že ma kniha vie rozplakať. Pri čítaní dobrej knihy sa vcítim do deja a všetko mi pripadá skutočné.

(4. marca 2013 v 10:26)

1. Jim 2. Do deja sa viem úplne vcítiť a prežívam všetky emócie naplno...takže si aj poplačem

(4. marca 2013 v 10:26)

1)Jim 2)občas sa to stáva, ale to len vo výnimočných prípadoch ;)

(4. marca 2013 v 10:26)

1.Jim, 2. nie, ja nezvyknem plakať

(4. marca 2013 v 10:26)

1) Volá sa Jim 2) Jednoznačne áno. Ak je kniha dobre napísaná, a postavy ma vtiahnu do deja, stávajú sa z nich reálni ľudia,ku ktorým si vytvorím citové púto a prežívam všetko s nimi :)

(4. marca 2013 v 10:26)

1.Jim. 2.Ja som veľmi citlivá dušička, rozplačem sa lahko pri filmoch aj pri knižkách :) Je mi ľúto účinkujúcich, ako by som to prežívala na vlastnej koži, preto smutné príbehy ani nevyhľadávam, snažím sa skôr rozveseliť. Smutný príbeh som zažila, keď mi mamka pred dvoma rokmi zomrela na rakovinu, podobným príbehom sa rovno vyhýbam, lebo sa viem predstaviť v ich situácií a potom mi len pripomenú tie ťažké chvíle.

(4. marca 2013 v 10:27)

1) volal sa Jim 2) áno, najmä ak sú obeťami nevinné deti

(4. marca 2013 v 10:27)

1.Jej obvoďák sa volá Jim 2.Ja si pri knihe viem aj poplakať aj sa zasmiať. Som dosť citlivá, a preto ma vedia smutné príbehy dosť často dohnať až ku krokodílím slzám, kedy musím knihu nachvíľu zatvoriť aby som ju celú nerozmočila.

(4. marca 2013 v 10:27)

1.Jim, 2. nie

(4. marca 2013 v 10:27)

1. Jim 2. Veľakrát si aj poplačem

(4. marca 2013 v 10:27)

1.Volá sa Jim 2.Plačem skoro pri každej knihe. Ked sa stane niečo dobre tak su to slzy štastie a ked niečo tragicke tak slzy neštastne.

(4. marca 2013 v 10:27)

1. Jim 2. Pri knihách plačem často až sa niekedy divím, ako je to možné. Pri dojímavých príbehoch je to normálne, lebo sa vždy vcítim do kože postáv.

(4. marca 2013 v 10:27)

1. Jim 2. väčšinou neplačem, ale párkrát sa to stalo :)

(4. marca 2013 v 10:27)

1.Jim 2.áno,ak je príbeh dojímavý

(4. marca 2013 v 10:27)

1. Jim 2. Ked ma nieco velmi vezme tak ano lebo az velmi precitujem pribehy

(4. marca 2013 v 10:28)

1. JIM 2. Zatiaľ ma žiadna kniha nerozplakala

(4. marca 2013 v 10:28)

1. Jim 2. samozrejme, bez toho to neide a ani by to nebolo ono keby kniha nechytila za srdce

(4. marca 2013 v 10:28)

1. Jim 2. stáva sa mi, že niekedy počas čítania sa mi tisnú slzy z očí (keď čítam v súkromí) a inokedy sa zas smejem. Keď sa zasmejem, následne sa na to ľudia v mojom okolí pýtajú, či je v tej knižke niečo vtipné a chcú počuť detaily :)

(4. marca 2013 v 10:28)

1.Jim. 2. Stáva sa mi to veľmi často, zvlášť, keď je príbeh dobre napísaný. A tak veľmi ho chcem dočítať a cez slzy nevidím na písmená. Stalo sa mi to aj na pláži v Chorvátsku, keď som sa tak začítala, neviem,čo si o mne mysleli ostatní dovolenkujúci :-)

(4. marca 2013 v 10:28)

Jim, málokedy plačem :)

(4. marca 2013 v 10:29)

1.Jim, 2.Pri jedinej knihe som plakala a to bola Schindlerov zoznam, velmi silná kniha, plna silných emócií :)

(4. marca 2013 v 10:29)

1. Jim 2. veľa kníh ma dokáže rozplakť, či sú to inšpirované skutočnosťou alebo aj úplne vymyslené...ak je tam niečo čo je dojemné tak revem :) najmä ženské knihy z Evitapress

(4. marca 2013 v 10:29)

1. Jim 2. ak je príbeh silný a chytí ma za srdce, tak si aj poplačem

(4. marca 2013 v 10:29)

1. Jim 2. Zopárkrát sa stalo že som mala slzy na krajícku

(4. marca 2013 v 10:29)

1,Jim 2, Občas si aj poplačem

(4. marca 2013 v 10:29)

volá sa Jim,stáva sa mi že si aj poplačem

(4. marca 2013 v 10:29)

obvoďák Jim...a áno, občas si pri knihe aj poplačem:)

(4. marca 2013 v 10:30)

Jim, a ano dokazu ma rozplakat...

(4. marca 2013 v 10:30)

1.Jim 2.pár krát :D

(4. marca 2013 v 10:30)

1.)Jim. 2.)áno, určite ovplyvnia ma tie city, Slzu som ešte asi nevyronil, ale som smutný aj dlhšiu dobu po prečítaní takých príbehov

(4. marca 2013 v 10:30)

1.Jim 2.Hry o život ma rozplakali :P

(4. marca 2013 v 10:30)

1) Jim; 2) občas

(4. marca 2013 v 10:30)

1. Volá sa Jim 2. Pokiaľ mi kniha dojme, vôbec neriešim či je to fikcia alebo podľa skutočnosti a jasné, že si poplačem :)

(4. marca 2013 v 10:31)

Jim...a áno, občas plačem..niekedy až po prečítaní, ked precítim situáciu..no často sa smejem dokonca nahlas..:)

(4. marca 2013 v 10:31)

1.JIM 2.Viem si samozrejme poplakať a vcitiť sa do deja a potom rozmýšlam aj nad svojím životom,všetko mi príde ľúto,som proste človek so srdiečkom a nie chladný robot

(4. marca 2013 v 10:31)

Jim Uz ma par knih rozplakalo, urcite ich precitujem a mam rada skor romanticke,ktore vedia naladit atmosferu. A super su aj vtipne knihy,nech je lepsia nalada!

(4. marca 2013 v 10:31)

1. Jim 2. áno, niektoré knihy ma dokážu aj rozplakať

(4. marca 2013 v 10:32)

Ja tomu nerozumiem! Štyri otázky a "Odpovede na obidve otázky píšte pod tento článok." Ktoré obidve? Mám si vybrať?

(4. marca 2013 v 10:32)

1.Jim 2.Knihy ma vedia dojať a dokonca niekoľko krát za sebou. Minule som sa po niekoľkýkrát vrátil ku knihe Forrest Gump a to som si povedal, že teraz už sa to na 100% zaobíde bez sľz a ....nezaobišlo! Plakal som ako malé dieťa!!! A to nie je zďaleka jediná kniha, ktorá ma dokáže rozplakať. Záleží od deja, sily príbehu, umenia autora opísať danú situáciu a pod. Ale čítal som aj také knihy, ktoré ma nechali chladným a nejako som to neprežíval. Záleží od autora, príbehu, ako som už spomínal.

(4. marca 2013 v 10:33)

Jeho meno je Jim, a áno zvyknem plakať keď sú v knihe smutné chvíľky a som vžitá do deja

(4. marca 2013 v 10:33)

1 - Jim 2 - myslím si, že knihu prežívam ešte intenzívnejšie ako filmy, kedže všetky obrazy sa mi premietajú v mysli a príbehy prežívam spolu s hrdinami, to je na knihách krásne, človek sa cíti súčasťou deja. Určite si pri knihe niekedy aj poplačem, nie vždy len pri negatívnych veciach, ale slzička vybehne aj pri pozitívnom vyvíjaní deja. Kniha, ktorá ma naposledy dostala, veľmi dojemný príbeh chlapca a jeho rodiny, vyrovnávajúcej sa s jeho náhlou smrťou.Anjel Johnny od Danielle Steel.

(4. marca 2013 v 10:33)

jim. 2. Ano pravidelne si zvyknem poplakat alebo sa hlasno zasmiať;naposledy ma rozosmiala kniha v čakárni u lekára tak si musím dávať pozor čo kde čítam

(4. marca 2013 v 10:34)

1, Jim. 2, niekedy ano vedia ma niekedy rozplakať hlavne keď sa vžijem do deja :-)

(4. marca 2013 v 10:35)

1, obvoďák je JIM :) 2, plačem pri knihách nonstop, ale taká najsmutnejšia čo som čítala bola od Lenky Gáherovej jej prvotina "A zajtra bude nový deň" ..

(4. marca 2013 v 10:35)

1. volá sa Jim, 2. plakala som pri knihe Púštny kvet. Každú knihu prežívam - buď smiechom alebo plačom :)

(4. marca 2013 v 10:36)

1. Jim 2. áno niektoré knihy ma dokážu rozplakať, hlavne tie smutné s nešťastným koncom

(4. marca 2013 v 10:36)

1. Jim 2. áno dojemné knižky ma vedia rozplakať

(4. marca 2013 v 10:36)

1.Obvoďák Jim 2. Knihy ma častokrát dokážu rozplakať, lebo veľmi rada mám smutné príbehy plné emócii.

(4. marca 2013 v 10:36)

1. Jim 2. som citlivy clovek, rada si poplacem aj pri filmoch, naposledy som plakala pri jednej evitovke a najlepsie bolo, ze som knizku docitavala vo vlaku... ludia sa iba pozerali preco mi tecu slzy, ale stalo to za to....clovek ma city a preto sa za ne netreba hanbit a ak ta kniha stoji za to, poplacem si pri nej aj 100 krat

(4. marca 2013 v 10:36)

1) obvoďák Jim 2) každá jedna kniha určite vyvolá mnoho emócií v čitateľovi. a často sa mi stáva, že musím prestať čítať, lebo sa mi mimovoľne rozostrí zrak, oči sa zalejú slzami.. vedľajší efekt dojímavých príbehov :)to k tomu patrí..

(4. marca 2013 v 10:37)

1. Jim, 2. zatiaľ som si poplakala iba pri jednej knihe a to bola kniha Kvety pre Lauru od Táni Keleovej-Vasilkovej ;)

(4. marca 2013 v 10:37)

1. volá sa Jim 2. pri pár knihách som si už poplakal

(4. marca 2013 v 10:37)

1.Jim 2.Jedine pri knihách, ktoré vychádzajú z reality a histórie, záleží od toho ako to dokáže autor opísať.Nemám prečítaných veľa kníh, ale najsmutnejší a najviac dojatý, lebo som sa úplne vcítil do prostredia hrdinov bolo u kníh Remarqua.

(4. marca 2013 v 10:38)

1.Jim 2. áno dobré knihy ma dokážu rozplakať, pri čítaní kníh /aj podľa pravdivého príbehu/ sa vcítim do jednotlivých postáv- ich myslení a konaní

(4. marca 2013 v 10:38)

obvoďák je Jim a knižky ma dokážu rozplakať. Vžijem sa do deja a uz to ide :)

(4. marca 2013 v 10:39)

1 JIm, 2 pri pár knihách som si už poplakala, aj ked niekedy sa mi zdá, že je tá dojímavosť cielená a účelná, aby sa čitateľ rozplakal a to sa mi nepáči

(4. marca 2013 v 10:40)

JIM 2 stava sa aj že si poplačem a hlavne pri príbehoch detí trpiacimi chorobou ,týraním

(4. marca 2013 v 10:41)

1.Jim 2. Milujem knihy, ak má nejaká dobrý dej, ktorý ma úplne pohltí, žijem s ňou, plačem, smejem sa, prežívam každý riadok... :)

(4. marca 2013 v 10:41)

1.Jim 2. pri pár knihách som si veru poplakala - až som musela chvíľu prestať čítať

(4. marca 2013 v 10:41)

1.) Jim 2.) Či sa niekedy rozplačem pri knihe? Musím sa priznať, aj keď ma nič nerozplače pár výnimiek sa našlo. Ide hlavne o knihy, v ktorých som si našla kúsok môjho príbehu, a mohla som si povedať, áno aj takto to bolo somnou a nebolo to práve najlepšie, ale oto viac som sa tešila na to, ako to hrdina/hrdinka knihy vyrieši, občas som sa aj ponaučila z knihy a pochopila, že to ja som bola tá čo spravila knihu, a že sa to dalo aj inak. :)

(4. marca 2013 v 10:42)

1.Obvoďák sa volá Jim. 2. poplačem si podľa toho akú knihu čítam, hlavne keď je to emotívny príheb prirastie mi k srdcu, tak ju prečítam aj 5 krát :) teraz čítam práve knižku Dobré dni sa začínajú v noci- úžasný príbeh. Pekný deň

(4. marca 2013 v 10:43)

1, Jim 2, Obcas si aj poplacem, hlavne odkedy sa mi narodili deti, tak zvyknem udalosti (ci uz citanie, pozeranie tv, rozpravanie) viac prezivat a slzy k tomu rozhodne patria a nehanbim sa za ne!

(4. marca 2013 v 10:43)

1. Jim 2. áno

(4. marca 2013 v 10:43)

1. obvodak sa vola Jim 2. ano, dojemna situacia ma dokaze rozplakat, ci uz v knihe alebo nie... raz som citala jednu, pri ktorej som striedala slzicky so smiecom.. len si neviem spomenut, ktora knizka to bola :)

(4. marca 2013 v 10:44)

1. Jim 2. Ano, obcas si zvyknem pri knihe aj poplakat

(4. marca 2013 v 10:44)

1. Jim 2. niektore knihy ma dojmu ak su zo sucastneho zivota

(4. marca 2013 v 10:44)

1. Jim 2.často sa mi to síce nestáva, ale raz za čas sa aj z mojich očí spusti nad stránkou knihy nejaká ta slza...

(4. marca 2013 v 10:44)

1. Jim 2. občas

(4. marca 2013 v 10:45)

1. Jim, 2. ano, to je zmye,sel citania knih :) Stat sa sucastou deja a prezivat vstko na vlastnejo koži :)

(4. marca 2013 v 10:45)

1)volá sa Jim 2)na čítanie kníh potrebujem úplný pokoj, s každou postavou, ktorá je mi blízka sa dokážem zžiť a prežívam s ňou všetko, jej sklamanie, úspechy, lásky ... takže, ak je kniha smutná, určite si aj poplačem

(4. marca 2013 v 10:45)

1,JIM 2 2,Plakať rovno nie ale rozcitlivieť ma kniha vie.

(4. marca 2013 v 10:46)

1.jim 2. nie nezvyknem plakať, aj ked niektoré príbehy ma vedia naozaj dojat a mam slzy na krajíčku. väčšinou sa viem povzniesť nad smutné veci

(4. marca 2013 v 10:48)

1. Jim 2. Niektoré knihy ma vedia dojať, dokonca som si už zopár krát pri čítaní aj poplakala

(4. marca 2013 v 10:48)

1) obvoďák sa volá Jim 2) občas si pri knihách poplačem, niektoré príbehy či situácie ma úplne dostali. Čítanie je kníh je aj o prežívaní príbehov spolu s hrdinami, občas sa tam aj nájdeme, preto si myslím, že tie slzičky nie sú hanbou :)

(4. marca 2013 v 10:48)

1.Volá sa Jim.2.Prežívam osudy hrdinov,či sa jedná o tie šťastné,ale aj tie plné strachu a bolesti. Pamätám sa ako ma rozplakala kniha Bez dcéry neodídem.Silno na mňa zapôsobila aj kniha Veronika sa rozhodla zomrieť,ktorej hlavná hrdinka pocítila silnú chuť do života po úskaliach,ktoré prežila.Naposledy som prežívala osudy hlavnej hrdinky v knihe Zázračné dieťa.Je to autobiografická kniha a hlavnej hrdinke prajem v osobnom živote len pekné dni.

(4. marca 2013 v 10:48)

1. Jim 2. Musím sa priznať, som strašne romantická duša a veľa kníh, ktoré prešli mojimi rukami ma rozplakali :)

(4. marca 2013 v 10:49)

1. Volá sa Jim. 2.Pri knihách väčšinou neplačem. Výnimočne pri tom, keď umrie obľúbená postava, ale inak nie. A aj tá smrť musí byť napísaná dobre, aby ma rozplakala.

(4. marca 2013 v 10:50)

1. obvodak je Jim. 2. samozrejme, niektoré knihy si tak prisilno obľúbim, že mi je až za nimi smutno ked ich dej speje ku koncu, ked už dočítavam poslednú stranku knihy. fantáziu musí mať každý spisovateľ inak by neprikrášloval niektoré javy v knihe, alebo to riadi sám život a spisovatel len píše?

(4. marca 2013 v 10:50)

1.Jej obvoďák sa volá Jim. 2.Zvyčajne ma nerozplače každý dojímavý príbeh. Ja sa proste vždy vžijem do hl. postavy a keď tú knihu čítam mám pocit akoby som to bola ja, čiže ja ju neľutujem a neplačem nad ňou, ja prežívam to čo ona :)

(4. marca 2013 v 10:50)

1.Jim 2.pri čítaní zvyknem plakať často

(4. marca 2013 v 10:50)

1. Jim, 2. Určite áno, niektoré knihy sú fakt dojímavé, čítala som napríklad knihu Marley a ja a pri nej som sa rozplakala veru, nehovoriac o filme. Krásny príbeh.

(4. marca 2013 v 10:51)

1. Jim, 2. záleží od knihy... Doteraz som plakala len pri 2 knihách, a to Púštny kvet a pri knihach od Tvrtka Vujity

(4. marca 2013 v 10:51)

1,Jim 2, Fííha, tak to je moja slabá stránka. Príbehy naozaj prežívam, a rozmýšľam, ako by som ja reagovala v podobnej situácii. Pri poslednej knihe Marley a ja sa neblistali slzy len v ociach, ale poriadne sa kotulali po licach O:-)

(4. marca 2013 v 10:51)

1. Jim 2. áno, niekedy naozaj dokážu, ale iba keď sa dokážem vžiť do postáv. V Lese kostí zomierali a zomierali a nič, ale Mariotovi dediči ma rozplakali viackrát.

(4. marca 2013 v 10:51)

1,Jim 2,keď je kniha dobre napísaná,tak prežívam všetky emócie,keď je to smutné,tak si aj poplačem

(4. marca 2013 v 10:51)

1. Jim 2. Pri čítaní sa viem poriadne vžit do deja a tak ako sa viem pri knihe zasmiat, tak si veru viem aj poplakat. Naposledy pri knihe Son -Rise Zázrak pokračuje.

(4. marca 2013 v 10:52)

Jim, výnimočne áno

(4. marca 2013 v 10:52)

1.Jim,2. Pri knihe som zatial plakala len raz bol to krásny dojimavy pribeh.

(4. marca 2013 v 10:52)

Dobrá kniha ma vie tak zaujať, že sa neviem od nej odtrhnúť, kým ju nedočítam.

(4. marca 2013 v 10:53)

1. obvoďák sa volá Jim 2. každú knihu prežívam, vcítim sa do nej, a veru aj poplačem, aj sa zasmejem, neviem si predstaviť, že by bol niekto "nad vecou" :-)

(4. marca 2013 v 10:54)

1) Jim 2)áno, občas sa mi v oku zaleskne slzička

(4. marca 2013 v 10:54)

1.Jim, 2.zatiaľ sa mi ešte nestalo aby ma kniha rozplakala, beriem to ako fantáziu autora, ale pri vtipnej knihe sa zasmejem :D

(4. marca 2013 v 10:55)

1. Jim 2. Skôr o tom príbehu rozmýšľam,... :-)

(4. marca 2013 v 10:55)

obvoďák- Jim, kniha ma dokáže častokrát rozplakať, myslím, že dokonca častejšie ako filmy.

(4. marca 2013 v 10:55)

1. Jim, 2. Pri niektorých dojímavých príbehoch si rada poplačem, ale nie často... spisovatelia, čo ma vedia rozplakať, sú naozaj majstri :) A viem, že každú ďalšiu knihu od nich sa oplatí prečítať :)

(4. marca 2013 v 10:56)

1. Jim 2. Musím priznať, že pri knihách si poplačem celkom často, ale nie je pravidlom, že smutný príbeh = slzy. Záleží dosť aj na spôsobe, akým autor píše, a niekedy sa tiež stáva, že sa pri knihe rozosmejem tak, že mi vybehnú slzy z očí.

(4. marca 2013 v 10:56)

1. Jim 2. stalo sa mi to dvakrát , že som pri knihe plakal a to bola posladná časť Harryho Pottera,keď zomrel škriatok Dobby a druhýkrát, keď Harry kráčal odsúdený na smrť zakázaným lesom k Voldemortovi. Pri iných knihách som bol akurát tak smutný, ale neplakal som pri nich.

(4. marca 2013 v 10:57)

obvodak sa vola Jim .Dobrá kniha ma vie tak zaujať, že sa neviem od nej odtrhnúť, kým ju nedočítam.

(4. marca 2013 v 10:57)

1.JIM,2. sem tam si aj poplačem :(

(4. marca 2013 v 10:58)

JIM..... niekedy smiech a niekedy aj plač....

(4. marca 2013 v 10:58)

1.volá sa JIM,2.veru často si poplačem,som citlivá hned si predstavujem že sa to môže stať mňe alebo detom alebo len tak mi to príde lúto a už rumázgám ale to určite patrí k dobrej knihe

(4. marca 2013 v 10:58)

1. Jim 2. Ešte som asi neplakala pri knihe

(4. marca 2013 v 10:59)

1/ JIM 2/ Záleží od toho, o akú knihu sa jedná. Či je to fikcia, alebo skutočný príbeh. Pri skutočnom dojímavom alebo smutnom príbehu je skoro zaručené, že ma dokáže aj rozplakať. Niekedy k tomu dôjde však aj pri príbehu vymyslenom, ak je realisticky napísaný. No najviac ma rozplačú knihy z obdobia 2. svetovej vojny. Pri nich je zážitok taký silný, že sa prenesie aj do mojich snov a niekedy si doslova musím dať od takýchto kníh pauzu, aby nočné mory ustali. Podobne je tomu aj pri príbehoch o týraní, či neprávosti na deťoch, o ľuďoch žijúcich v biednych pomeroch, alebo trpiacich chorobami. Silný emocionálny zážitok z knihy je umocnený aj vplyvom fantázie. Viac ma rozosmutní kniha, ako film – pri filme si viac uvedomujem, že je to len vyvolaná ilúzia, že to herci len hrajú. Často si pri citlivých príbehoch predstavujem, ako by som danú situáciu zvládala ja a obdivujem ich hrdinov, obzvlášť tých skutočných, ktorý príkorie a trápenia prežili a vyrovnali sa s nimi. Zaiste sa nikto pri čítaní kníh nechce trápiť, ale aj smutné príbehy je potrebné vypovedať, aby si ľudia viac vážili to dobré, čo majú, rodinu, priateľov, prácu aj hmotné statky. A ak im čokoľvek z toho chýba, tak majú o to silnejší pocit spolupatričnosti pri čítaní podobných problémov knižných hrdinov.

(4. marca 2013 v 10:59)

jim 2.....

(4. marca 2013 v 10:59)

1. Jim, 2. no priznám sa, že si aj poplačem, dokonca viac ako pri filmoch... najmň teda na konci príbehu, ak to skončí smutne... závisí od knihy, ktorú čítam... niekedy ma dojme niečo, čo by iným možno ani nepohlo...

(4. marca 2013 v 10:59)

1. JIM, 2. Jasné, že plačem :)

(4. marca 2013 v 10:59)

1. Jim 2. Nepovažujem za hanbu poplakať si pri dobrej knihe, taká tá, čo človeka proste opantá, zamotá do slov, a on nechce nič iné, len sa niekde usadiť s čajom a dekou a dočítať ju do konca. Avšak... Napríklad, keď som prvý krát čítala zlodejku kníh akurát som cestovala na intrák a bolo mierne nepríjemné, že ma chytil plač v kupé s 5 ľuďmi, čo na mňa pozerali ako emocionálnu trosku... Ale za tú knihu to stálo.

(4. marca 2013 v 11:00)

1/ volá sa Jim 2/ výnimočne áno

(4. marca 2013 v 11:00)

1. Jim 2. Veru sú aj knihy pri ktorých slza padla

(4. marca 2013 v 11:01)

1. Jim 2. Pri knihe plačem často, niekedy to vyplýva samo z príbehu, niekedy aj okolnosti v mojom živote zahrajú svoju rolu. Napríklad minule po nie veľmi vydarenom víkende som sa pustila do Harryho Pottera (asi po stí krát) a plakala som :D ale čím viac príbeh prežívam, tým lepší je :)

(4. marca 2013 v 11:02)

jim, plakala som npr. pri pustnom kvete...a hlavne pri knihach podla skutocnosti a z moslimskeho prostredia, pretoze nedokazem pochopit ich "kulturu" a zvyky!!!

(4. marca 2013 v 11:03)

1. Obvodak sa vola Jim 2. ano, zvyknem si poplakat nad knizkou...

(4. marca 2013 v 11:04)

1) Jim 2) nie som velmi citlivy typ cloveka, avsak jednej knihe sa podarilo rozplakat ma, vola sa Trust me od Lesley Pearse..autorka opisovala skutocny pribeh, ktory bol neskutocne smutny a naozaj ma rozplakal. Ak je teda pribeh dobre napisany, tak, ze clovek tomu vdaka spisovatelovmu talentu uveri, nie je nemozne citatela rozplakat. Vtedy ma citatel naozaj zazitok, ako napr. ja s vyssie uvedenou knihou. Navzdy si budem pamatat, o com je a ze ma rozplakala a ze bola vyborna :)

(4. marca 2013 v 11:07)

1, Jim 2, Záleží od knihy a hlavne od schopnosti autora vtiahnuť ma do deje. Čítala som niekoľko smutných príbehov, ktoré ma rozplakať nedokázali, no niekedy ma autor vtiahne do deju tak, že som schopná preplakať aj pár kapitol. Naposledy sa mi to stalo pri čítaní Nebezpečnej lásky od Kateřiny Petrusovej. A kniha ktorú som preplakala takmer celú bola Triaška od Maggie Stiefvaterovej.

(4. marca 2013 v 11:07)

1. Jim 2. este som nenatrafil na knihu, pri ktorej by som plakal

(4. marca 2013 v 11:08)

1) Jim. 2) Veľakrát plačem. Naposledy som plakala nad celou knihou: Medzi odtieňmi sivej. Veľmi silný a smutný príbeh.

(4. marca 2013 v 11:11)

1) Jim 2) Áno zvyknem plakať pri knihe, zvlášť keď sa stane nejaká nečakaná smutná udalosť, plačem ako mimino :-) a tiež pri nie moc šťastných koncoch.

(4. marca 2013 v 11:11)

1,Jim 2, ja si pri knihách zvyknem poplakať dosť často :) väčšinou tak vždy rozpoznámm či je kniha naozaj dobrá. keď ma rozplače mám z nej naozaj dobrý pocit a určite si ju prečítam znovu. ak ma nerozplače, nemusí byť zlá, ale už na ňu viac nemyslím. ale nad knihou ktorá ma rozplače premýšlam ešte dlhý čas :) a vždy si z nej odnesiem nejaké ponaučenie, nejakú radu :)tato kniha vyzera na naozaj dojímavý príbeh, a ked ju aj nevyhrám, istotne si ju prečítam :)

(4. marca 2013 v 11:12)

1.) volá sa Jim. 2.,pri knihách sa občas aj rozplačem

(4. marca 2013 v 11:14)

1,Jim 2, Do knihy sa dokážem vžiť až tak, že aj niekoľko dní po jej prečítaní mám problém vrátiť sa do reality. Splyniem s psychikou hlavného hrdinu/hrdinky a spolu s nimi prežívam emocie. Takže áno, často si aj poplačem.

(4. marca 2013 v 11:15)

1.JIM. 2.Pri dobrej knihe si občas aj poplačem.

(4. marca 2013 v 11:16)

1. jeho meno je Jim 2. ešte sa mi nestalo že by som sa rozplakal aj keď niekedy k tomu už nie je ďaleko :D

(4. marca 2013 v 11:17)

1. Jim. 2. Áno, pamätám si celkom presne, kedy sa mi to stalo prvý krát. Bolo to pri knihe Komu zvonia do hrobu. Nestáva sa mi to často, ale ak ma autor dokáže vtiahnuť do príbehu tak, že dej prežívam spolu s hlavnými hrdinami,poplačem si veru aj ja...

(4. marca 2013 v 11:19)

1. Jim 2. Neplacem, ale zamyslam sa nad pribehom a nad tym, co si z neho mozem vziat.

(4. marca 2013 v 11:20)

1.Jim je meno obvodaka 2.ano dokazem sa aj rozplakat,knihy prezivam ako skutocnost a ked je dobra kniha do deja sa vzivam.Avsak v poslednom case citam skor literaturu faktu :o)

(4. marca 2013 v 11:21)

1.) Jmenuje se Jim. 2.) Ano, občas si u knihy i popláču, nedokážu příběh brát pouze jako fantazii, postavy mi vždycky přirostou k srdci, nebo si situaci vztáhnu na sebe. :)

(4. marca 2013 v 11:22)

1. Jim 2. Určite ak je príbeh dojímavý, tak určite áno a to aj pri filme, všetko prežívam s nimi, či radosti, či starosti, smiech, plač, samozrejme trvá mi chvíľku kým sa dostanem do normálneho života, ale to väčšinou len pri tých romantických a dram,atických knihách a keď je to už scifi, fantasy tak som nad vecou :-)

(4. marca 2013 v 11:27)

1. Jej obvodný lekár sa volá Jim. 2.Normálne sa nedokážem rozplakať, ale dojímavé scény v knihách ma niekedy rozplačú tak, že si nestíham utierať slzy.

(4. marca 2013 v 11:28)

1. Jim 2. Uz sa mi parkrat stalo, ze som sa tak vzila do pribehu a poplakala si:)

(4. marca 2013 v 11:29)

1. Obvoďák sa volá Jim. 2. Nie, no vnútorne ma to dokáže "rozhádzať".

(4. marca 2013 v 11:37)

1.volá sa Jim 2.určite hej,zanechajú vo mne určitý dojem a ja ešte dlho po ich prečítaný nad nimi rozmýšľam

(4. marca 2013 v 11:38)

jejobvoďák SA VOLA Jim! ja vzdy placem pri citani vzdy my to este lieta aj cely den po rozume hlavne ked zaspavam citam

(4. marca 2013 v 11:38)

1. Jim 2. pri dojimavých scenach sa občas rozplačem hlavne ked sa jedná o nestastnu lasku

(4. marca 2013 v 11:39)

Odpoveď na prvú otázku je JIM. Odpoveď na druhú otázku - áno, zvyknem si pri knihách poplakať... (a nielen pri knihách, aj pri filmoch). Dodnes vo mne rezonuje napríklad príbeh od Vasilkovej Slzy a smiech, a to som čítala pred niekoľkými rokmi... Alebo od Doris Lundovej ERIK, čo je tématikou rovnaká kniha ako Na vine sú hviezdy, ktorú ak nevyhrám, určite si ju kúpim :-)A ešte nesmiem zabudnúť Príbeh našej lásky... Úžasné knihy!!!!

(4. marca 2013 v 11:39)

1. Jim, 2. Dobre napísaná kniha s prepracovanými postavami ma dokáže rozplakať.

(4. marca 2013 v 11:40)

1. Obvoďák sa volá Jim. 2. Niekedy si poplačem, hlavne ak si postavu veľmi obľúbim, a tá neskončí práve dobre :(

(4. marca 2013 v 11:41)

1. Jim 2. pri knihách neplačem, no vedia ma rozhodiť, niekedy aj na celkom dlhý čas...

(4. marca 2013 v 11:50)

1.Jim 2.na vonok nie,ale vo vnútri ma to zvykne rozhádzať...

(4. marca 2013 v 11:52)

1. Jim 2.Ešte ma kniha nikdy nerozplakala,ale nad vecou až tak nie som :)

(4. marca 2013 v 12:12)

1. jim.2 ked som bola mladsia a ked sa ublizovala niekde zvieratkam tak hej ale inac som nad vecou

(4. marca 2013 v 12:38)

1.jim2. prezivam dej s hlavnymi postavami ale este som nikdy neplakala

(4. marca 2013 v 12:43)

1. Jim 2. Zvyknem si poplakať..niekedy spisovateľ dokáže vo mne vyvolať takú emóciu, že až ma štípu slzy v očiach..slzy mi tiekli napríklad pri Poslednej piesni od N. Sparksa...ale stáva sa mi aj opačný efekt, že sa smejem..raz sa mi to stalo vo vlaku, až na mňa ľudia zazerali :)

(4. marca 2013 v 12:47)

1.Jim 2.Áno, poplačem si. Nie je to pri každej knihe,ale občas natrafím na takú,ktorá ma rozcíti nakomplet a popri tom mi aj slzy vybehnú. A je jedno či čítam doma alebo vo vlaku.

(4. marca 2013 v 13:05)

1. Jim 2. Pri knihe som zatial neplakala,asi preto ze si vyberam radsej knihy pri ktorych sa da dobre zasmiat, naposledy napr. na Ja malkac alebo Spoved sialenej matky

(4. marca 2013 v 13:14)

1,Jim 2, rada si poplačem pri dobrej knihe,milujem príbehy ktoré chytia za srdce ;)

(4. marca 2013 v 14:06)

1. Jim 2. Áno, zvyknem si poplakať, najmä pri skutočných príbehoch.

(4. marca 2013 v 14:08)

1., Jim. 2., Nezvyknem plakat pri ziadnej knihe, resp. taku knihu som este necital, ktora by ma rozplakala.

(4. marca 2013 v 14:09)

1. Volá sa Jim. 2. Plakala som pri knihe Bez dcéry neodídem a pri knihe z Evitapress- Ema. Rozcítia ma najmä príbehy, ktoré sú skutočné a reálne, ktoré sa týkajú chorých a najmä detí.

(4. marca 2013 v 14:33)

1. Obvoďák sa volá Jim 2. súcitím s postavami ale zatiaľ som pri knihe neplakal

(4. marca 2013 v 14:35)

1) volá sa Jim 2) myslela som si, že nie ale raz som čítala knihu pri ktorej som musela prestať lebo som plakala až tak, že som cez slzy nedokázala vôbec čítať a celú knihu som zmáčala slzami :D

(4. marca 2013 v 14:36)

1) Jim a 2) nie väčšinou to beriem normálne

(4. marca 2013 v 14:36)

1.Volá sa Jim 2. Raz ma kniha rozplakala, veľmi prežívam čítanie a určite nie som nad vecou

(4. marca 2013 v 14:36)

1) Jim 2) áno

(4. marca 2013 v 14:43)

1. Jim 2. Áno kniha má na mňa niekedy veľmi silný účinok, keď si napríklad predstavím, že by som ja bola postava, alebo že by si mi niečo také stalo ..

(4. marca 2013 v 14:52)

1. Jim 2. ano, ked je kniha dobrá že sa do nej vžijem, poplačem si :)

(4. marca 2013 v 16:08)

1) Jim 2) ked je kniha putava uplne sa do nej vzijem a ano zvyknem si aj poplakat

(4. marca 2013 v 16:13)

1) Obvoďák sa volá Jim. 2) Väčšinou áno. Ale berem to tak, že sa do toho poriadne vžijem, vnímam ako reálne a preto si s radosťou poplačem. :o)

(4. marca 2013 v 16:37)

1. Jim 2.vždy pri dojímavých knihách plačem, lebo pri čítaní žijem s hrdinami príbehu

(4. marca 2013 v 17:02)

jim ano zvyknem sa rozplakat nad peknou a dojimavou knihou

(4. marca 2013 v 17:03)

1.Jim 2.záleží od knihy, ale väčšinou ma to zlomí:)

(4. marca 2013 v 17:06)

1. Jim 2. Pri knihách si rada poplačem, niekedy dokonca emocionálne ladené príbehy vyslovene vyhľadávam :) (The Fault In Our Stars, Harry Potter knihy, posledná časť Narnie, P.S. I Love You, atď.)

(4. marca 2013 v 18:26)

1.Jim 2. zalezi na knihe

(4. marca 2013 v 18:36)

1. Jim 2. Až príliš sa vžívam do knižiek a často si poplačem pri ich čítaní.

(4. marca 2013 v 18:58)

1.Jim 2.Podľa toho, aká kniha, ale väčšinou mi nejaká menšia či väčšia slzička vykĺzne

(4. marca 2013 v 19:38)

Obvoďák sa volá Jim. Knihy majú pre mňa vzácne čaro. Dokážu si ma podmaniť a vtiahnuť do deja. Pri čítaní dojímavých príbehov sa mi už neraz stalo, že sa mi rozbúchalo srdce, zovrelo mi hrdlo a po lícach mi pomaly tiekli slzy.Obdivujem autorov, ktorým sa podarilo toto vo mne spôsobiť.

(4. marca 2013 v 20:00)

1. Jim 2.súcitim s postavami, ale zatiaľ slzy netiekli

(4. marca 2013 v 20:24)

1. Jim 2. áno, zvyknem, keď majú veľmi smutný koniec, hlavne vtedy, keď si to hlavná postava nezaslúži.

(4. marca 2013 v 20:48)

1. Jim 2. áno, vždy veľmi súcitím a prežívam všetko spolu s postavami

(4. marca 2013 v 21:13)

1. Jim 2. Niektoré sitácie a príbehy v knihách si jendoducho slzičku vyžadujú.

(5. marca 2013 v 10:02)

1. Jim 2. áno ,často. Toto na knihách milujem. Dokážu ma tak vtiahnúť do deja ,že si ani neuvedomím a plačem, smejem sa... som smutná a zas plačem. Takéto knihy milujem.

(5. mája 2013 v 17:48)

1.Jim 2.Samozrejme, neviem si predstaviť, že by som si prečítala knihu PS:Milujem ťa a nepoplakala si. Slzy proste ku knihám patria tak isto ako smiech, záleží od žánru a od toho, ako dokáže spisovateľ zasiahnuť čitateľovo srdce. Pre mňa je to jeden z najúžasnejších pocitov, keď čítam nejakú knihu, ktorá ma tak rozcíti až sa rozplačem ;)Človek si potom pripadá ako keby bol spätý s danou postavou. Cíti to isté čo on/ona. A to je na knihách to magické čaro. Tá schopnosť stiahnuť vás do sveta kde je všetko možné a vaše problémy sú zrazu nepodstatné.

(5. februára 2014 v 17:59)

1. Jim 2. Nie vždy sa ma príbeh moc dotkne, ale fakt sú knihy pri ktorých mi tečú slzy a ešte dlho myslím no to čo sa tam práve udialo a rozmýšľam ako ďalej. Myslím že ak autor dokáže rozplakať človeka tak tá kniha určite stojí za to a síce nemusí mať najkrajší koniec, ale dá človeku väčšiu možnosť stále na ňu myslieť. Práve také ja najviac milujem a moc moc by som sa potešila tejto knihe. A určite si ju kúpim keby ju nevyhrám :))

(18. júna 2014 v 15:43)

JIM :) či ma dokažu rozplakat? Ja ich žijem:) vždy ked začnem čítat knhu ktorá ma zaujme cítim sa ako postava ktorá tam hra takže v tomto prípade som sa cítila ako Hazel prežívala som to nielen večer ked som s baterkou ležala pod paplonom ale aj cez den pripadalo mi tak. Pri knihách si poplačem ale to určite hlavne preto ked zistím ,že skončili! :)