Zločiny ukryté v tieňoch

Vydavateľstvo Ikar má v preklade zahraničných trilerov zaujímavú stratégiu. Ponúka veľké množstvo autorov a autoriek, pričom často vydá u nás len jednu ich (väčšinou najnovšiu a najúspešnejšiu) knihu. Na jednej strane tak máme možnosť spoznať širokú škálu žánrovej tvorby, no ak vás niektorý autor zaujme, je dosť možné, že ďalšie knihy zoženiete už len v inom jazyku. Ja to vnímam radšej cez prvý uhol pohľadu a užívam si väčšinou ponúkaných titulov. Medzi tie vydarené patrí aj Tmavá komora. Spája minulosť s prítomnosťou a robí to šikovným a príťažlivým spôsobom. Samotný prípad je zaujímavý, pričom nejde o celkom tradičné pátranie po vrahovi (ako to býva u procedurálok zvykom). V popredí je vydieranie, hľadanie totožnosti, pochované tajomstvá (doslova) a, samozrejme, osobné problémy hlavného hrdinu. 

"Teraz, keď stál nad Christopherovou truhlou a pozeral do nej s jednou rukou pritisnutou na ochrannú masku, aby sa do nej nedostal ten odporný zápach, Cain pochopil, že v nej boli veľmi stiesnení. Chlapec bol scvrknutý, no keď naňho položili ženu a zatvorili truhlu, sotva sa v nej mohla pohnúť. Určite sa jej rýchlo minul vzduch. Vydržal jej desať minút... možno ešte menej, lebo v zúfalom úsilí dostať sa von spálila kyslík rýchlejšie."

Inšpektor Gavin Cain sa rozhodne nemôže sťažovať na nedostatok práce. Po tridsiatich rokoch exhumujú telo mladého chlapca, pretože majiteľ pohrebníctva sa krátko pred smrťou priznal k činom, čo ťažili jeho dušu. Ako sa ukáže, ktosi vložil do truhly k chlapcovi ženu, aby ju s ním pochovali zaživa. A navyše práve v tom čase je starosta mesta konfrontovaný s vydieračom, ktorý od neho žiada vyjasnenie tajomstiev, inak vypustí do sveta fotky dokazujúce jeho hriechy. Lenže starosta sa tvári, že netuší, o čo ide, a tak sa Cain púšťa do pátrania po žene z fotografií. Žeby nešlo v týchto dvoch prípadoch o náhodu a nakoniec budú mať súvis? Cain má na vydieračovi spolupracovať s agentkou FBI, ale radšej dáva prednosť novému parťákovi z radov oddelenia. Ani to však nie je celkom bezpečné, keďže ich nadriadená má so starostom dobré styky. Viac svetla by do všetkého mohla vniesť starostova rodina, ale je ťažké povedať, či majú viac veriť znudenej a alkohol obľubujúcej manželke, alebo voľnomyšlienkarskej a sexuálne otvorenej dcére. 

"Táto žena nebola pri vedomí. Oči mala zatvorené a pery pootvorené. Cain ju preskúmal a potom pozrel na nočný stolík vedľa nej. Všetky predmety z neho zmizli. Zostal na ňom iba prázdny pohár so škvrnou od tmavého rúžu na okraji. Znovu sa zahľadel na ženu. V predchádzajúcich ôsmich rokoch videl dosť mŕtvol, aby pochopil, že teraz sa nepozerá na smrť. Bola to iba fotografia, a navyše zle vyvolaná. Napriek tomu takmer videl, ako sa žene dvíha a klesá hruď, a cítil teplo sálajúce z jej tela. Nebola mŕtva, tým si bol istý. Ale ani nespala... Zhltla aspoň dvanásť tabletiek, už sa na nej prejavil účinok drogy."

Jonathan Moore zasadil príbeh svojho románu do San Francisca, čo je príjemná zmena oproti Los Angeles alebo New Yorku, kde sa odohráva väčšina amerických trilerov. Multikultúrne mesto sa v tomto prípade stáva centrom prepletenej hry, kde nie je celkom jasné, kto je páchateľ ani aký motív vlastne má. Rovnakou záhadou ostáva totožnosť obete a Cain má veru čo robiť, aby zistil pravdu. Spojivom je starosta, ale ako rodený politik zahmlieva a len ťažko mu veriť. Prípad siaha do roku 1985, ale jeho dôsledky pretrvávajú dodnes. Tmavá komora vybočuje zo zaužívaných rámcov. Nitky zločinu sú jemné a vôbec nie priamočiare. Autor sa nespolieha iba na čistokrvné naháňanie sa za páchateľom, ale na cieľavedomú prácu oddelenia vrážd. Čitateľa už v úvode vhodí priamo do deja a všetko potrebné vysvetľuje postupne. Mal som neraz pocit, že inšpektor Cain sa už v nejakej knihe objavil, ale všetko nasvedčuje tomu, že ide o samostatný román. No ktovie, možno sa s ním predsa len niekedy ešte stretneme. Ja by som tomu určite nebránil.

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/j-moore-tmava-komora/