Zlato z Líščieho nárožia /Život po živote - Kate Atkinson/

Hlavná postava – Ursula, je veľmi nezvyčajný človek z Anglicka. Má totiž schopnosť, o ktorej sme premýšľali a želali si ju už veľa krát, no vždy ostala len v našich snoch – istým spôsobom pretočiť čas a všetko, čo nebolo podľa našich predstáv znova prežiť a napraviť. A tak sa v roku 1910 počas veľkej snehovej fujavice narodí dieťa, no skôr, než prvýkrát spozná svet, nadýchne sa či pocíti dlane svojej matky, zomiera. 

V roku 1910 počas večera, kedy vo vzduchu búrlivo poletujú snehové vločky príde na svet ďalšie dieťa menom Ursula, no čoskoro sa znova, síce o čosi neskôr, dočká posledného výdychu. Ursula žije život po živote, zakaždým s iným momentom, kedy ju zahalí temnota. Ako jediná má možnosť nazrieť do budúcnosti, prežiť ju a v nasledujúcom živote ju napraviť, prežiť znova a možno si ju aj viac užiť a zakaždým ju prevádza pocit deja vu.

Dokáže ale sama zmeniť údely života správne a zabrániť svetovým katastrofám či dokonca druhej svetovej vojne? A bude vôbec môcť zmeniť plány osudu, ktorý už všetko dopredu určil?

„,Sladkých šestnásť!‘ vzdychol Hugh a s láskou ju vybozkával. ,Všetko najlepšie k narodeninám, medvieďatko naše. Tvoja budúcnosť leží pred tebou.‘ Ursula ešte vždy mala pocit, že niečo z budúcnosti je už za ňou, ale už pochopila, že také čosi nemá hovoriť nahlas.“

Romány z minulosti mám úprimne rada, pretože ma častokrát obohatia o niečo, čo by som sa na hodinách dejepisu dozvedela márne. Prvé strany vyzerajú ako vystrihnuté z 20. storočia, no neskôr dielo rýchlo naberá na mysteriozite. Venuje sa totižto zaujímavej téme, ktorá vtedy nebola vo verejnosti veľmi rozoberaná a to väčším množstvom životov ako jeden, a teda aj možnosť nahliadnuť do budúcnosti.To Život po živote robí výnimočnou a vzhľadom aj na jeho spracovanie i výbornou knihou. 

Zhruba 500-stranová kniha je nielen vďaka jej kvantite strán knihou múdrostí. Aj človekovi, ktorý tematike druhej svetovej vojny pozornosť veľmi nevenuje dokáže toto dielo zaujať a nielen ho poučiť o veľkých udalostiach sveta, ale najmä poukázať na ľudský pud, nenávisť ľudí z rozličných krajín a aj pomoc svojmu druhu za akýchkoľvek podmienok.

Ani teraz po týždňoch si nie som istá, čo mi kniha dala, alebo aký obraz som si z nej utvorila. Čo však viem je to, že čítať ju bol neskutočný zážitok a jednoznačne niečo iné, niečo, čo som ešte nezažila a čo robí samotné čítanie nevšedným a stále prekvapujúcim aj po tých desiatkach diel. 

„Pero treba držať zľahka a uvoľnene, aby sa stenografické znaky dali rýchlo písať. Zápästie sa nemôže opierať o zápisník ani o stôl. Zvyšok leta bol hrozný. Sedela pod jabloňami v sade a usilovala sa čítať Pitmanovu učebnicu stenografie. Rodina rozhodla, že bude radšej chodiť na kurz strojopisu a stenografie než do školy.“

Ursula a ani ostatné postavy neboli jedny z tých, ktoré ste si buď obľúbili alebo nie.Tým, že ste boli prítomní počas celého ich života, prežili ich detstvo, stáli po ich boku počas smútku, tragédie i radosti ste sa jednoducho stali skoro ich súrodencamia jednoducho ste si k nim museli vytvoriť silnú citovú väzbu. K Ursule prakticky najviac, keďže bola narodená do skorého obdobia vojny a okrem toho zažívala hrozné veci.

Čo tým myslím nezistíte po prečítaní tejto recenzie, ale až samotnej knihy. Takto na mňa zapôsobilo len takéto väčšie dielo a nič podobné som ešte nezažila. Okrem čarovného, unikátneho a miestami aj smutne reálneho som dostala aj skvelé spracovanie, plynulý a svojský štýl písania a nezabudnuteľné charaktery. Som rada, že som zavítala do Líščieho nárožia a ak sa nabudúce budete rozhodovať, do akej krajiny zavítate nabudúce, skúste zájsť aj sem. 

Lístok so zástavkou Líščie nárožie si môžete zakúpiť na tejto adrese.

Recenzovala: Zuzana Ľudviková
http://infinity-of-books.blogspot.sk/2015/06/zlato-z-liscieho-narozia-zivot-po.html