Zapálili sme onen svet

Mysteriózny svet dvoch mladých duší, ktorých spojenie sa zdá byť osudové, je už od začiatku spečatené koncom. Koncom v zmysle katarzie. Autor však svoje postavy dostáva do hraničných situácií. Kto z nich zvládne tlak vlastného vedomia? Za akú cenu? Je možné tento príbeh vnímať ako realitu na Slovensku alebo je to všetko vymyslené? 

Sofia sa rozhodne pricestovať za svojím virtuálnym priateľom Havranom do Bratislavy, aby konečne spoznala človeka, ktorý jej do života priniesol skutočnú hodnotu niečoho nadpozemského. Počas cesty vlakom sa však zo všetkých strán ozývajú správy o rituálnom upálení dievčaťa pred prezidentským palácom, ktoré sa samo rozhodlo ukončiť svoj život takouto formou.  Keď Sofia stretne Havrana v klube plnom podivných ľudí, ich stretnutie sa od začiatku začne niesť v znamení drog, ktoré si spoločne vysypú do nápoja. Keď však príde za Havranom jeho priateľ, Sofia sa dozvie, že dievča, ktoré sa podpálilo, bolo Havranovou bývalou priateľkou. Ten sa však od jej smrti dištancuje. Razia, ktorá vtrhla do klubu, pokazila náladu intelektuálneho večera a Havran so Sofiou utekajú cez tajný východ. Má sa Havran čoho obávať?

Príbeh je vyrozprávaný prostredníctvom zážitkov, ktoré vedú obe duše k vytúženému cieľu. Množstvo duchovných prerodov, ktoré musí Sofia podstúpiť pre „vyšší“ cieľ, ktorý chce cez ňu Havran dosiahnuť, je však pre bežných čitateľov veľmi zložitý. Taktiež autorov rozprávačský štýl je prinajmenšom svojský.

„,Výborne,‘ potešil sa. ,Pripíjam na túto nesúrodú bandu čurákov bez talentu desiacich sa dňa, keď stvoria niečo hodnotné. Na zdravie!‘“

Takmer archaické slovné spojenia dodávajú príbehu nánosy, ktoré sa v literatúre 21. storočia už nepoužívajú. Prípustné by to bolo vtedy, ak by autor zasadil svoj príbeh do prostredia dôb minulých, prípadne by príbeh pôsobil ako sen. V prípade, že berieme do úvahy, že dej sa odohráva v nedávnom čase, sú slovné spojenia ako luna, chytro, neviestka atď. v prozaickom texte modernej beletrie považované za redundantné a text nijako neozvláštňujú, práve naopak, stáva sa pre čitateľa oveľa zložitejším.

Príbeh má však aj dva prvky súčasnej populárnej literatúry. Prvým je motív osudovosti, ktorý je reprezentovaný rovnakým snom oboch postáv. Druhým motívom je láska, ktorá sa svojím spôsobom naplní vzájomnou obetou  oboch ľudí. Taktiež je tu silne zastúpený motív cesty v zmysle putovania, ale aj v oblasti duchovného naplnenia. 

Nakoľko autor si zvolil veľmi neštandardný štýl písania, ktorý je zrejme v kruhoch, v ktorých sa preberajú nadpozemské veci, bežný, slovenský literárny kontext naň nie je celkom zvyknutý. A, pravdupovediac, ani pripravený. Samozrejme, ľudia, ktorých zaujímajú veci týkajúce sa okultizmu a rituálov všetkého druhu, majú možnosť prečítať si prinajmenšom pozoruhodnú knihu, ktorej záver je však celkom ľahko predvídateľný. Oceňujem, že príbeh hlavného hrdinu zostal otvorený, čo dáva priestor čitateľovi na dotvorenie si jeho vlastného záveru.

Štylizácia viet a slovných spojení bola podľa môjho názoru veľmi nešťastnou voľbou. Príliš zložité súvetia, ktoré si často vyžadovali výkladový slovník, by sa mnohokrát dali zjednodušiť, text by nabral dynamiku a čítanie by sa stalo príťažlivejším. Dalo by sa však diskutovať o tom, či je autorovým zámerom pritiahnuť pozornosť čitateľa a zviditeľniť opísanú komunitu.

„Musím žiť vyšším aristokratickým životom, povzneseným nad pozemské túžby tohto malého ľudu.“

Ako som už vyššie spomínala, jazykovo je text veľmi slabý. Mnoho prekonaných výrazov, ktoré sa už nepoužívajú, nespisovné výrazy, bežnú lexiku nahrádzajú vety z minulých storočí… To všetko pôsobí v príbehu rušivo. Už po pár stranách sa stáva kniha po jazykovej stránke príliš nedokonalou.

Dej príbehu je vystavaný pomerne dobre. Nie je to však dielo, ktoré by svojím dejom nesmierne vynikalo. Vidíme tu klasický príbeh milostného trojuholníka, jedného muža, pre ktorého sú ochotné ženy obetovať sa. To však neznamená, že prostredie a psychika postáv nie sú výnimočné. Práve naopak. Už len postava hlavného hrdinu, ktorého meno takmer nikto nepozná, je pozoruhodným javom.

Napriek tomu, ako knihu hodnotím, autora by som celkom neodpísala. Psychologicky silné postavy a príbeh ukazujú spoločnosti, že mystické veci, ktoré mnohí považujú za mýtus, sa dejú, a to priamo medzi nami. Tu už nejde iba o fenomén puberty, no mnohí si nesú svoje duchovno a túžbu po dosiahnutí vyššieho bytia v sebe po celý život.

Recenzent: Mária Pažmová
https://vrabcenastreche.sk/zapalili-sme-onen-svet/