bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Zabijak Anders by neublížil ani storočnému starčekovi, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Aj v poradí tretia Jonassonova kniha je jedna veľká groteska, plná gagov založených na omyloch, náhodách a roztržitom konaní hlavných postáv. V pasážach, kde sa terčom stávajú cirkevné spoločenstvá, autorov zmysel pre humor dokonca veľmi pripomína cynicko-sarkastickú komediálnosť Josepha Hellera.

Jonas Jonasson –  autor bestsellerov Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol a Analfabetka, ktorá vedela počítať, je späť. Kým však jeho prvé dve spomenuté knihy boli vstúpením do tej istej rieky, teda akoby odliate v jednej a tej istej forme, tretia kniha s názvom Zabijak Anders a jeho priatelia z tejto šablóny mierne vybočuje.

Zabijak Anders a jeho spoločníci sú síce opäť typické jonassonovské bizarné postavičky, no ich príbeh je menej košatý, skôr lineárny, neprechádzajúci rôznymi časovými rovinami, pričom do minulosti sa vracia iba výnimočne, aj to iba v rozmedzí spomienok hlavných hrdinov. Na rozdiel od predchádzajúcich Jonassonovských príbehov sa ten o Andersovi a jeho priateľoch stáva prirodzene oveľa ľudskejší, pretože hlavné postavy už nemajú dosah na svetové dejiny a geopolitiku.

Hlavnými postavami sú: Per Persson živiaci sa ako zle platený recepčný v treťotriednom hoteli, bývalom bordeli. Ďalej do deja vstupuje farárka Johanna Kjellanderová, ktorá vlastne ani nie je oddaná Bohu a svoje kňazské poslanie vykonávala iba z donútenia, kým nadobro neopustila kazateľnicu. Trojuholník uzatvára Johan Andersson, recidivista prepustený z väzby, ktorého osud sa zhodou náhod skríži s cestami farárky a recepčného v lacnom penzióne.

Všetci traja túžia po rýchlom finančnom zabezpečení, a preto sa pustia do pochybnej obchodnej činnosti. Išlo o vykonávanie vrážd, fyzického násilia a vyhrážania sa na objednávku, pričom každý prispieva do biznisu svojím umom a zručnosťami. Per Persson zúročuje svoje logistické skúsenosti z praxe recepčného, farárka Johanna Kjellanderová plánuje a predkladá vízie, no a zabijak Anders má byť vykonávateľom, keďže v jeho prípade sa o ume dalo hovoriť len veľmi ťažko.

Poznámka pod čiarou:

Nie, v Jonassonovom svete tento druh podnikateľskej činnosti vôbec neodporuje exkňazskému poslaniu farárky Johanna Kjellanderovej. Podľa nej „hlavná podoba medzi Zabijakom Andersom a Bohom bola tá, že obaja zabíjali ľudí, ale Zabijak Anders na rozdiel od Boha ušetril deti“.

Objednávky sa hrnú, platby sa vyplácajú vopred, no skutky sa kvôli lenivosti a dobrosrdečnosti potenciálneho vykonávateľa násilnej činnosti neuskutočňujú. Je preto prirodzené, že nespokojní zákazníci pribúdajú, a tak hrozí, že sa samotní „likvidátori“ stanú obeťami mafiánskej dekapitácie.

Hlavní hrdinovia sa preto potrebujú dostať do pozície nedotknuteľných osôb, no zároveň sa nemienia vzdať plánov na majetkovo zabezpečenú budúcnosť. Keďže Zabijak Anders v spoločnosti farárky náhodne nábožensky precitne, rozhodnú sa pre nový podnikateľský zámer. Cieľavedomá farárka, majúca ťažké srdce nielen na nebeského, ale aj na vlastného otca –kazateľa, uváži, že potrebujú „vymyslieť náboženstvo, s Ježišom, ale úplne bez Boha“.

Založia si preto cirkevné spoločenstvo, ktorého ústrednou postavou je práve Zabijak Anders, tentoraz v roli obráteného hriešnika a kajúcnika. Podľa môjho názoru práve tieto konfrontácie s náboženskými predstavami a dogmami sú tými najvtipnejším miestami knihy, a to autor pritom satirizuje relatívne liberálne škandinávske náboženské prostredie.

Samozrejme, že aj v poradí tretia Jonassonova kniha je jedna veľká groteska, plná gagov založených na omyloch, náhodách a roztržitom konaní hlavných postáv. V pasážach, kde sa terčom stávajú cirkevné spoločenstvá, autorov zmysel pre humor dokonca veľmi pripomína cynicko-sarkastickú komediálnosť Josepha Hellera.

Celkovo však situačný humor už nenadobúda také hyperbolické rozmery, aké boli typické pre Janassonovho starčeka a analfabetku. Čo je na jednej strane možno aj dobre, pretože už v rozprávaní o analfabetke bola citeľná až nekritická recyklácia samého seba.

V prípade Zabijaka Andresa si už našťastie autor zvolil inú formu zaujatia čitateľa. Všetko má však svoje pre a proti. Jednoduchší sujet autorovi nedovolil podnikať absurdné rozlety typické pre jeho svetový debut, a tak sú mnohé humorné situácie iba variáciami seba samých, čo v niektorých pasážach čitateľa zbytočne nudí.

To je samozrejme škoda, keďže kniha má naozaj veľký potenciál rozosmievať. Opakovaným vtipom sa však podľa mňa dalo predísť prísnejšou redakciou textu, čím by možno utrpel rozsah, no zároveň by sa opäť naplno potvrdilo, že menej je niekedy viac.

Recenzoval: Jozef Kuric
https://dennikn.sk/blog/zabijak-anders-priatelia/


Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.