Z pozvánky na večierok sa môže razom vykľuť pozvanie do pekla

Nore to pripadá čudné a skontaktuje sa s ďalšou pozvanou Ninou. Aj ona je prekvapená. Rozhodne sa, že si toto zvláštne pozvanie nenechá ujsť. Nora sa po dlhom váhaní pridáva ku kamarátke. Ak by som nečítala pútavú anotáciu knihy, do tejto chvíle by som si myslela, že pôjde o dievčenský román, kde sa sivá myška, vďaka párty, premení na riadnu divošku. No v momente ako Nora s Ninou prichádzajú na chatu, ktorá ako chata vôbec nevyzerá, sa začína pravá temná atmosféra a Leonorinim životom prechádza doslova hurikán strachu a neistoty. Už prvotné opisy prostredia, kde sa nachádzalo miesto rozlúčky navodia strašidelnú atmosféru.

„Za najbližšou zákrutou sa však ukázalo, že sme naozaj dorazili na miesto. Vošli sme cez úzku bránu, zaparkovali a Nina vypla motor. Vyšli sme von a hľadeli na dom. Neviem, čo som čakala, ale toto určite nie. Možno dáky zrub so slamenou strechou a nízkym stropom z hrubých trámov. Na čistinke pred nami sa vypínala neskutočná stavba z ocele a zo skla, ktorá pôsobila, akoby ju tu nedbanlivo odhodilo nejaké dieťa, ktoré sa s ňou už dosť nahralo. Jednoducho sa sem vôbec nehodila, a tak sme na ňu civeli s otvorenými ústami.“

Autorka svoj príbeh zastrela rúškom tajomnosti, čo vo mne vyvolávalo zvedavosť a strach. Stále som premýšľala, aké veci sa dejú za stenami domu, odkiaľ jeho obyvateľov môže každý vidieť, a prečo by ich mali nejakí ľudia vôbec sledovať? Spisovateľkin štýl je ľahký, nenašla som žiadne vety, nad ktorými sa čitateľ musí poriadne zamyslieť, alebo sa vrátiť na začiatok riadku, aby pochopil autorovu myšlienku. Myslím, že k tomuto žánru nejaké „ťažké“ úvahy nie sú vôbec potrebné – skôr naopak. Postavy vykreslila vierohodne. Išlo o mladých ľudí a k nim adekvátne prispôsobila rozhovory. A práve pri týchto som občas musela viac zbystriť myseľ, pretože sa stalo, že rozprávali jeden cez druhého a ľahko by som mohla stratiť zmysel dialógu, ak by som mu nevenovala plnú pozornosť. Ale tento fakt nepovažujem za negatívum, pretože vďaka „chaotickým“ rozhovorom (iba občas) pôsobil text na mňa veľmi skutočne. Nemusíte sa obávať, že by vám niečo ušlo, pretože to „skákanie do reči“ bolo iba, keď sa hlavní hrdinovia rozprávali, prípadne hádali o nejakých banalitách. Ako to už v dobrých trileroch býva zvykom, autorka nezabudla ani na „zvláštne“ správanie niektorých postáv, ktoré nás nasmerováva k rozuzlenie. No môže sa stať, že sa ocitneme v slepej ulici. „Prestaň sa správať ako šibnutá!“ bránila sa Melanie. „Viem, že je to pre teba dôležité, ale pozri sa na seba. Clare je úplne jedno, či tu zostanem, alebo pôjdem domov. Lenže ty si si niečo vysnívala a teraz, každého nútiš, aby sa podľa toho správal. Spamätaj sa!“ „Ty,“ ďobla do nej Flo prstom, „si zlý človek a ešte horšia kamarátka.“

Samotný dej je písaný zaujímavo a hoci už na začiatku knihy viete, že Leonora je v nemocnici a stala sa na chate nejaká hrôza, netušíte, čo, ako alebo kto. A to vás bude nabádať otáčať stránku za stránkou. Kniha začína prítomným časom rozprávania Nory z nemocničného lôžka a pokračuje v minulom čase, kde Nora opisuje, ako prebiehala podivná rozlúčka so slobodou a ku koncu príde aj na to, prečo práve Nora dostala pozvanie do presklenej vily uprostred tmavých lesov. Ak ste milovníkmi záhad, vypätých situácii, nevšedných zápletiek, ale prekáža vám priveľa krvi, rozhodne siahnite po tomto vydarenom titule. Dočítala som sa, že toto je Ruthina prvotina a ja sa veľmi teším na jej ďalšie príbehy, ktoré budú dúfam minimálne také pútavé ako tajuplné POZVANIE.

Recenzovala: Lucia Braunová
http://www.luciabraunova.sk/news/pozvanie/