Vzkriesené nádeje

Kto čítal prvú knihu Dady S. Brezovskej "Rozlúčka s (ne)slobodou", určite si nenechá ujsť príležitosť prečítať aj jej druhú knihu "Vzkriesenie nádeje" o ženských osudoch.

Pre mňa bola táto kniha určitým spôsobom prelomová, preto som rád, že mám možnosť o nej niečo napísať. Ani v knihe "Vzkriesenie nádeje" sa Dada neodchýlila od svojej základnej schémy, je to rozprávanie o osudoch 4 žien, ktoré sa skoro vôbec nepoznali, napriek tomu, že žili v jednej bytovke. Len ich ťažký život z nich nakoniec urobil nerozlučné priateľky.

Príbehy 4 žien sa začínajú na rôznych miestach, až ich ťažký osud spojí do šťastného spojenectva. Najprv však musia prejsť rôznymi útrapami, aby našli východiská k naplneniu svojich nádejí  a vymanili sa z nešťastných vplyvov okolia. Nádej je zvyčajne to posledné, čo človeka opúšťa a kto sa nevzdá, tomu sa vízie naplnia. Aj to je motívom príbehov v tejto knihe. Bez šťastného konca by však život, ani kniha, nebol spravodlivý.

Najviac sa mi páčil úvodný príbeh lásky Vojta a Júlie. Vojto bol vychovaný v ústave, nepoznal svojich rodičov a Júlia mladá, pekná a šťastne vydatá. Milostný príbeh je nakoniec poznačený zradou a osobnou tragédiou. Vojto sa neskôr ožení a stane sa otcom Slávky.

Knihy Dady S. Brezovskej sa výborne čítajú, aj keď táto sa nesie v celkom vážnej rovine. Spočiatku som sa ťažšie orientoval v množstve postáv, ale postupne som sa zapájal do tej rodiny - Pavla je postaršia pozorovateľka ľudí na balkóne v prízemí, Slávka je jedináčik, Viera a Svetlana sú sestry. Broňa v bytovke nebýva, ale je v príbuzenskom vzťahu s Pavlou. Ďalšie podrobnosti až v knihe...

Milan Lasica kdesi povedal, že najťažšie je napísať prvú vetu, ja sa obávam, že ťažké je napísať aj poslednú a tak sa rozlúčiť s knihou. S každou dobrou knihou zažívam najkrajšie chvíle pár dní po jej prečítaní. Vtedy prežívam znova to duchovno, ktoré mi kniha priniesla. Tak ako teraz.

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/451390/vzkriesene-nadeje.html