bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe iBux.sk







Všade samé korytnačky - John Green

Tento raz sme opäť šťastné z nášho dvojitého nápadu písať recenzie spolu. Na túto knižku sme sa veľmi tešili. Obidve. Veď kto by nebol zvedavý? Črtá sa tu predsa detektívka. Ďalší príbeh neobyčajných tínedžerov od Johna Greena.

,,...život nie je príbeh, ktorý o sebe rozpoviete vy, ale príbeh, ktorý o vás rozpráva niekto iný."

Nečítala som všetky knižky od JG, no bolo ich dosť na to, aby ma táto kniha oslovila menej, než ako som očakávala. Hlavná hrdinka Aza je dievča, oukej, je to veľmi bystré dievča, i keď svoju šikovnosť využíva veľmi po svojom. Jej najlepšia kamarátka pridala do príbehu trochu živelnosti, a tak sa ich rozhovory zdali vtipnejšie a dynamickejšie, i keď Aza hovorila najmenej, ako sa dalo.. Pre mňa najlepšou postavou, ktorá pokojne mohla byť tou najhlavnejšou, bol Davis. Samotár, na prvý pohľad ho nemá čo trápiť, bloger, astronóm, jednoducho zaujímavý tínedžer. Narozdiel od Azy, ktorá mi častokrát so svojimi myšlienkami a obavami liezla na nervy.

Príbeh ma v začiatkoch nechytal, v polovičke nudil a keď sa konečne blížil zvrat a grand finale, nevytrelo mi to zrak. Vedela by som si predstaviť otvorený koniec, kedy by som si sama mohla predstaviť, čo sa udeje, no toto značne okresalo moju možnosť predstavivosti. Vedela by som si tento príbeh predstaviť aj v inom šate.

,,Robiť si starosti je správny životný postoj. Život je plný starostí... Ešte vždy máme pred sebou to najlepšie aj najhoršie."

John Green však v knižke nič nesilil, nekomplikoval a rovnako ako Sima, mám v knižke presne 19 záložôčok s citátmi, ktoré ma zaujali. V tomto autor ozaj nešetril a dokázal, že aj na málo stránkach sa dá postaviť niečo výnimočné a zaujímavé. I keď nie celkom dokonalé, čo sa páč všetkým. Sto ľudí, sto chutí. Nie je jednoduché byť autorom v dnešnej preplnenej dobe.

Avšak ako celok bola táto knižka rôznorodá, prekvapivá, vtipná, krátka a ľahká na čítanie. Taká oddychovka, ktorá ozaj padla vhod. Ako zoskupenie všetkého lepšieho aj horšieho knižka tvorí príjemnú voľbu.

,,Čo na tom záleží, či sa vie bozkávať? Vidí aj cez oblaky."

-Rony-

☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★☆★

A ak nemôžem rozhodovať o svojom konaní a myslení, možno ani nie som skutočná, alebo áno? Možno som len lož, ktorú si šepkám do ucha.


Keby mi niekto povedal v minulosti, že sa mi bude niekedy v živote páčiť kniha od Johna Greena, tak ho s najväčšou pravdepodobnosťou vysmejem.

Greenov štýl mi jednoducho nesedí. Nepáči sa mi, že má iba jednu myšlienku a tú aplikuje v každej svojej knihe len s inými okolnosťami, postavami. Papierové mestá boli pre mňa týranie mojej čitateľskej duše. Ale táto?
Napriek tomu, že od slovenských čitateľov objavujem skôr negatívne recenzie (na goodreads), tak ja sa vymykám z tejto negativity a pre zmenu budem pozitívna.

Áno, táto kniha je uletená, šialená, absurdná, môže vám pekelne liezť na nervy, ale ja som nevedela prestať čítať. Každá stránka bola pre mňa novým zážitkom, chcela som vedieť viac. A aj keď ma tie klasické greenovské postavy štvali, tak som si dokázala k nim vytvoriť aký-taký vzťah.

Do očí sa vám môže pozrieť každý, ale len zriedka nájdete niekoho, kto vidí rovnaký svet ako vy.


Hlavná postava Aza trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou. Miestami vám príde možno zbytočná jej hystéria, to, ako stále musí pozerať rôzne články, "prelistovávať" wikipédiu, prelepovať prst, pretože sa bojí infekcie, ale v určitom bode nastane taký zlom, že ju začnete akceptovať a hovoriť si, že predsa len to musí mať ťažké. Je síce sebecká, zaujímajú ju iba jej problémy a myšlienky, ustráchaná, ale v dokonalom kontraste s jej kamarátkou Daisy, ktorá je naopak, vtipná, nespútaná,  navyše spisovateľka, dievča s nejakým cieľom vo svojom živote.
Postavy u Greena tvoria pre mňa jeden veľký problém, pretože Green ich tvorí na jedno kopytu. Hlavná postava s nejakým problémom, najlepšia kamarátka, s ktorou majú nejaké nezhody, láska so šťastným, nešťastným koncom a podobne Tu to nebolo až také zlé. Daisy bola ako správna young adult hrdinka a Aza bola dievča, ktoré si žilo svoj svet a občas zasahovalo aj do toho nášho. (Davisa nespomínam, pretože je to presne tá Greenova postava, ktorú si nedokážem zamilovať a vytvoriť si k nej pozitívny prístup.)

"....Už si niekedy niekoho stratila?"
"Áno," zopakovala som.
"Tak potom vieš, aké to je,"...

Príbeh nebol ničím originálny, ale Green do neho vložil dušu. Citáty, ktoré boli doteraz jediným pozitívom Greena, opäť nesklamali. (Označila som si ich 19 !!! To sa mi ešte v žiadnej knihe nestalo!)

Dej je plný záhady, lásky, priateľstva, vyrovnávania sa s krutým osudom, poprepletaný umením, chorobami, peniazmi, absurdnými požiadavkami, výčitkami, vnútorným bojom, virtuálnym svetom...

"Trápi ma, že všetci vedia, že som sa zbláznila."
"Ach, zlatko," povedala. "Ty si sa nezbláznila. Šibnutá si odjakživa."


Green vytvoril ľahko stráviteľnú knihu na jedno posedenie, ktorá síce nemá vysokú hodnotu, čo sa deju týka, ale vždy budem obdivovať jeho inteligenciu, nové poznatky, miesta, situácie, ktoré vkladá do knihy. Práve pre ne sa kniha stáva niečím iným, niečím výnimočným, niečím, čo vás zaujme, zamyslíte sa nad tým a dozviete sa tým pádom nové veci, o ktorých ste možno ani len netušili.

Recenzovali:
Simona Tlacháčová
Rony
http://nakridlachknih.blogspot.sk/2018/05/vsade-same-korytnacky-john-green.html

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.