Vražda dobrého mena sa netrestá

Dvojica autorov, ktorá má na svedomí Šokujúcu aféru, prvotinu, čo rozvírila stojaté vody v ženskom oddelení kníhkupectiev, je v stabilnej forme. Adriana Macháčová a Róbert Dyda našli v segmente na pomedzí akčnej a dámskej literatúry prázdne miesto a zdá sa, že svoju pozíciu mienia dôkladne zabetónovať.

Čítala som teda a každou kapitolou som bola nahnevanejšia. Svet redakcií bulvárnych novín je tristný a pre silné žalúdky. Za trocha peňazí, popularity, za pocit moci nad životmi iných, úspešnejších, obľúbenejších, či krajších, novinári v týchto médiách upíšu dušu prvému Mefistovi, ktorý o to požiada.

Keď príde objednávka na likvidáciu dobrého mena podnikateľa Petra Waltera, nikto ani na chvíľu nezaváha. To, že príbeh, ktorý v podstate nestojí za reč, patrične nafúknutý a skreslený, privedie jeho rodinu na pokraj skazy, že mu zničí renomé čestného človeka a filantropa, nehrá žiadnu úlohu. Ide len o to, ktoré noviny prídu prvé s najnovšou bublinou vytrhnutou z kontextu. Kráľom je počet predaných výtlačkov, nech je cena akákoľvek, u obetí, ale aj u žurnalistov, z ktorých sa po čase stanú len vyprázdnené, ale aspoň stále smrdiace žumpy. Bulvár zomelie každého.
Samozrejme, keby nebol dopyt, keby neboli ľudia, ktorí sú ochotní za dennú dávku blata platiť, nebolo by takých smutných príbehov. Ale žiaľ, časť spoluobčanov nachádza tú trochu životnej radosti práve v nešťastí iných.

Obete nie sú bez poškvrny, ich chybou je, že sú ľudia. Ak odrátame mediálne prostitútky, ktoré sa vnucujú bulváru samé, závislé na popularite osobnostne aj pracovne, zostanú jedinci, ktorí sa dopúšťajú bežných omylov. Kto, okrem falošných fanatikov morálky, tymianových narkomanov (copyright R.D.), neprežije občas niečo, čo by nerád videl na titulke novín? Kto chce, aby detaily zo súkromia ranili jeho rodičov, deti, partnerov a priateľov? Aby sa aj oni stali priamym terčom súcitu, či posmechu?

Tieto otázky nastoľuje kniha Vieme prví. Jej hrdinovia budia celú škálu pocitov, od sympatií, cez údiv, pohŕdanie až po hnev. Nechýba láska, aj zľahka graficky znázornená, ale hlavný dôraz je na popise mechanizmu práce svorky mediálnych hyen. Ak si na záver aspoň časť čitateľov uvedomí svoju spoluvinu, ak sa rozhodnú, že sú hodnotnejšie médiá, ktoré dušu očistia a nestiahnu do stoky, splní dielo svoj účel. Má potenciál otvárať oči.

Recenzoval: Beáta Beregrad Grünmannová
http://www.sietovka.sk/?p=10558