Uličnica

Môj pohľad: Po prečítaní anotácie som sa celkom nadchla, že si prečítam niečo iné, niečo z prostredia, ktorému bežne nevenujem svoju čitateľskú pozornosť. Vedela som, že knihu prečítam rýchlo, pretože také už Benkovej knihy sú – prudko čitateľné. Nech píše o čomkoľvek, jej štýl je vždy ľahký a veľmi dobre čitateľný, preto čitateľ nebude mať problém knihu prečítať ani ju nebude odkladať, pretože by sa nedokázal prehrýzť niektorými časťami, ktoré by mohli byť menej zaujímavé.

Uličnica je pomenovanie pre hlavnú hrdinku Svetlanu, ktorá príde o rodičov a od tej osudnej chvíle žije a dýcha len preto, aby ich smrť pomstila. Dej je už od začiatku vsadený do akcie, po úvodnom predstavení skočíte v čase a ocitáte sa so Svetlanou zoči-voči pripravovanej vražde, ktorú je ochotná dotiahnuť do konca, pretože svojmu presvedčeniu verí. Ale ako to už býva, nie vždy sa nám všetko podarí a často za svoje chyby musíme zaplatiť. Svetlana sa tak ocitá na dne, všade kam sa pohne ju sprevádza strach zo smrti a pomsty za pomstu (ktorá jej nevyšla), a tak sa uchyľuje i k takým veciam, o ktorých si myslela, že sa jej nikdy týkať nebudú.

Dej románu je vcelku dobre premyslený, hoci má viaceré muchy. Občas som sa zamyslela nad nejakými detailmi, ktoré by si text ešte žiadal, ale iným možno chýbať vôbec nebudú. Bola som prekvapená, koľko opisov pre mňa dosť nepodstatných vecí sa v knihe vyskytovalo (napr. obsah nákupu v potravín na tri – štyri riadky), pretože knihy Jany Benkovej sú vždy dynamické a najmä plné dialógov. Tie, samozrejme, nechýbali ani v tomto titule, hoci miestami ich bolo, pochopiteľne, menej, nakoľko si to situácia vyžadovala (Svetlana strávila mnoho času osamote).

Oceňujem, ako autorka poňala tému, ako z nej plynie ponaučenie, ktoré vôbec nie je nútené, ale úplne prirodzené, a aj to, že hlavnú hrdinku nechala padnúť až na samotné dno a to v úplne každej oblasti jej života. Príbeh tak pôsobí oveľa reálnejšie. V texte mi však chýbalo o niečo viac akcie, drámy a vyhrotených situácií, ktoré som od tejto témy očakávala, ale to je tiež na diskusiu, pretože tým by sa kniha mohla odkloniť od svojho žánru. Takisto koniec sa mi zdal mierne unáhlený – taký, čo si pýta pokračovanie.

Ak sa chcete ponoriť do duše ženy, ktorá je už od mladosti ťažko skúšaná a ktorých je na svete naozaj veľa, preto by sme pred nimi nemali zatvárať oči ani ich súdiť bez poznania, prečítajte si Uličnicu.

Recenzovala: Janka Šulková
http://www.onavie.sk/knihy/ulicnica-recenzia