Tu žila Britt-Marie / Fredrik Backman

 Uhundraný Ove sa mi doslova "votrel" do života. Asi aj preto som ho začínala čítať s nechuťou, ktorá prerastala do niečoho oveľa hlbšieho. Zrazu sa mi Ove dostal pod kožu, na konci som vyronila slzy a zo života mi už nikdy celkom neodišiel...
Neskôr prišla Babička, ktorá sa každému ospravedlňovala a ktorá vymýšľala nekonečné množstvo rozprávok. Síce to bol príbeh s viac ako krásnym posolstvom a myšlienkou... Nefungovalo to. Aspoň nie na mňa. Bavilo ma to, páčilo sa mi to, ale nebolo to ono...
A potom je tu Britt-Marie... Keby som mala odpovedať úprimne, musela by som priznať, že som si ju vybrala ani tak nie preto, že by som ju čítať chcela, ale preto, že som nechcela porušiť zbierku. Nechcelo sa mi ju čítať. Nemala som na to chuť. Mala som obavy... Aké enormne veľké prekvapenie na mňa čakalo! Nikdy by som si pri Babičke nepomyslela, že suseda, ktorá každému robí napriek a je vykreslená ako stelesnené zlo, zažije toľko dobrodružstva a že sa ukáže, akým skvelým človekom vlastne je. Britt-Marie ma bavila od začiatku...

...až do konca. Čo strana - to prekvapenie. Po celý čas som nevychádzala z údivu, pretože tak krásny príbeh som rozhodne nečakala. V prvom rade som už ani nedúfala, že sa mi od Fredrika Backmana bude niečo páčiť, tak veľmi ako Ove. Ale! Prišla Britt-Marie a prevrátila môj život naruby. Nielen, že sa mi páčila rovnako ako Ove, možno sa mi páčila aj o niečo viac. Aj keď nechcem zrovnávať dva rozdielne príbehy. Britt-Marie mala osobité čaro, ktorému som podlahla na plnej čiare. V malej dedinke Borg som sa cítila ako doma. Občania, napohľad nervrlí, mi postupne prirastali k srdcu a zisťovala som, že knihu naozaj netreba súdiť podľa obalu.

Na koho sa mi však názor menil najviac, bola samotná Britt-Marie. Ak ste čítali Babičku, tak si určite pamätáte nevrlú, zatrpknutú Britt, ktorá vám isto iste išla na nervy v mnohých ohľadoch. Nevedela som si predstaviť príbeh vyrozprávaný z jej pohľadu a ešte k tomu s takou zápletkou! No opäť hovorím, že netreba súdiť a robiť predčasné závery. Ako dej plynie, Britt-Marie sa čitateľovi odhaluje čoraz viac. Ukazuje sa, že nie vždy bola taká, akú sme ju spoznali. A že tiež je iba obyčajným človekom, ktorý zažil veľa nepekných vecí. Jej život sa v pokročilom veku nekončil, ale naopak začínal. Absolútne som nečakala, že toto niekedy poviem, ale Britt mi neskutočne prirástla k srdcu. Oľutovala som všetko zlé, čo som si o nej kedy myslela a počas čítania som jej veľmi držala palce. Bavila ma a jej osobnosť si ma získala. Je to žena, ktorá neodchádza, keď ju iní potrebujú pri sebe. Žena, ktorá je silná, odhodlaná, sebavedomá a konečne predovšetkým sama sebou.

Fredrik Backman si to u mňa urovnal a jeho štýl písania si ma opäť získal späť. Bavila som sa. Prežívala som to. Užívala som si... Z rúk sa mi kniha nepúšťala ľahko, preto ma sprevádzala aj počas dňa popri povinnostiach a spríjemnila mi mnohé chvíle. Obľúbila som si tu také veľké množstvo posláv! To ani nejde opísať aké obrovské čaro Britt-Marie má, a ako si ma získala. Som šťastná, že sa mi to páčilo, pretože ma po Ovem mrzelo ako to so mnou a Backmanom padá. Niežeby bola Babička zlá, ale vie to aj lepšie. Skrátka a dobre... prečítajte si Britt-Marie! Odporúčam všetkými desiatimi! Je mi až troška ľúto, že som už dočítala, pretože mám pocit akoby som opustila svojich priateľov. Verím však, že sa s nimi časom ešte určite zvítam :).

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2017/04/tu-zila-britt-marie-fredrik-backman.html