bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe iBux.sk







Tisíc chlapčenských bozkov - Tillie Coleová

,,Bozk číslo štyristotridsaťtri. S Poppymin pod mólom. Srdce mi takmer vyskočilo z hrude."

Okamihy formujú náš život. Nikdy to nie sme my, kvôli komu sme takí, akí sme. Je to ľuďmi okolo nás, láskou, ktorou nás obdarúvajú naši najbližší, prostredie, ktoré nás núti stáť na vlastných nohách, ktoré nás učí nevzdávať sa.

Runeho formovali jeho vlastné okamihy. Okúzľujúci Nór, severské črty a nezbedná povaha. Poppy s hrdosťou znášajúca svoje poslanie. Čo iné mohlo vzísť z dvoch mladých ľudí plných nádejí do budúcna ako láska donekonečna.. a ešte ďalej? A čo ich rozprávkový koniec??

,,Na čo je ten pohár? Čo je vo vnútri?"
,,Babka ma poslala za novým dobrodružstvom. Takým, čo bude trvať celý život... Tisíc bozkov, Rune! Tisíc!"


Poviem vám príbeh, ktorý sa mi vryl hlboko do duše. Srdcia mesačného svitu a úsmevy slnečných lúčov. Nerozumiete?? Porozumiete ;) Je to mantra. Motto života, ktoré viedlo mnohých ľudí k statočnosti a nebojácnosti. Tento príbeh moje štyri posledné dni, najmä však ten včerajší. Musela som si to nechal prejsť hlavou. Potrebovala som čas, kým som sa dostala z tejto pocitovej supernovy, ktorá ma zachvátila vo všetkých smeroch.

,,Som dievča, ktoré vstáva skoro ráno, aby videlo východ slnka. Som dievča, ktoré chce v každom vidieť niečo dobré... Som to dievča, Rune. To, ktoré čaká vonku v daždi len na to, aby videlo dúhu. Prečo byť smutný, keď môžeš byť šťastný? Pre mňa je to jednoduché rozhodnutie."

Aj Rómeo a Júlia boli príliš mladí, no milovali sa a tu tomu nebolo inak. Rozdiel bol jedine tak v storočí. No na veku láske asi skutočne vôbec nezáleží. Ide o súzvuk dvoch spriaznených duší. Dve polovice jedného celku. Nerozlučná dvojica komplicov do dobrodružstva. Ja sama sa ešte stále cítim ako malé dievčatko so snami a nenaplnenými predstavami o svete. Možno aj preto som nebola stotožnená s vekom hlavných hrdinov. Preto sa mi viac páčila druhá časť knihy, kedy už obaja vyrástli a vyzreli. O niečo.

,,Iba ty, Rune Kristiansen. Iba ty vieš dať mojej nenávisti taký nádherný dôvod."

Zamilovala som si nádhernú obálku s motívom čerešňových kvetov. Obálka, ktorá sa na prvý pohľad v kníhkupectve zdá byť zelená je v skutočnosti dokonale modrá prepletená s mojou obľúbenou ružovou. Plus čerešňové kvety rovná sa totálny úžas u mňa. Túžila som si túto knihu prečítať od prvého momentu, ako som ju videla. Avšak nemám veľa možností, ako sa dostať ku novým knihám. A toto bolo znamenie. Osud. A to anotáciu som si prečítala až tesne pred prológom. :D Akoby som nejakým zvláštnym nevysvetliteľným spôsobom vedela, že to bude cute. Totálne úžasne coool-cute.

,,...najlepšie veci umierajú rýchlo, ako čerešňové kvety. Pretože niečo také krásne nemôže trvať navždy..."
A potom sa príbeh začal. Dostalo ma už len venovanie a srdiečka pri každom názve kapitoly. Neskôr som si uvedomila, že táto kniha je jeden obrovský citát v celom svojom znení. Pochopila som, že nesie posolstvo. Pochopila som, že život je krátky na to, aby naše okamihy boli premárnené. Pochopila som, že na svete je veľa ľudí, ktorí sa dokážu tešiť len z maličkostí.


Netuším, do akej miery táto kniha zmenila môj postoj a vnímanie. Minimálne moje oči na ňu budú ešte dlho spomínať Teraz sa možno budete smiať, ale smejte a, pretože smiech je úžasný. Ja už som raz taká. Prekliato sentimentálna. Beznádejne romantická. Zúfalo pozitivistická. (A rada si vymýšľam nové slová!! :"D ) Sto strán som sa usmievala, sto strán som premýšľala a zvyšné strany boli cieleným útokom na moje zásoby vreckoviek.

Nebol to jednoliaty príbeh o láske bez hraníc, čakalo ich množstvo zádrhelov a dostať sa na koniec, bolo pre mňa najťažšie. Odmietala som sa podvoliť svojim emóciám. Bála som sa dôjsť na poslednú stránku. Nie som kúzelník, nedokážem meniť osudy, neviem premeniť zlo na dobro.. No v tejto knihe smútok nenájdete. Prebíja ho šťastie a radostné prežívanie života. Pri čítaní tohto dobrodružstva som sa cítila milovaná. Pohltilo ma. Celú a úplne.

,,Byť milovaná Runem ma napĺňalo teplom. Byť nenávidená Runem bolo ako stáť na arktickom ľade."

Tam, kde by som to ja ako autorka stopla, Tillie pokračovala v roztomilých scénach a klišé vyznaniach. No aj cez všetky tie trmy-vrmy, ktoré mne tak celkom nesadli, som si vytvorila o knihe obraz, ktorý neviem či niektorá iná v najbližšej dobre prekoná.

Páčilo sa mi vidieť svet ich očami. Čítať o vnútri každého z nich. Cítiť to, čo opisovali. Zbožňujem chlapčenské pohľady, to už viete ;)

Ak váhate, tak neváhajte. Ak sa bojíte, Poppy vám ukáže, že strach nie je prekážkou. Ak hľadáte inšpiráciu, tu ju máte. Ak sa cítite na dne, oplatí sa bojovať, a tu je dôkaz! Šarmantný sladký Nór a roztomilé šťastné dievča v každej situácii vás prevedú svojim nekonečnom.

,,Keď som vyskočil von a  bežal k domu, začul som jej smiech. Iba niečo také čisté dokázalo potlačiť temnotu v mojom srdci."

Skúsim to zhrnúť. Krásny príbeh. Super námet. Striedanie pohľadov. Moc mladí na lásku?? Možno áno, možno nie. Miliónkrát spracovaný motív hry na violončelo. Tentoraz som však od úžasu zabudla, ako sa dýcha. Rozhovory, ktoré boli niekedy až príliš. Dve úžasné postavy. Množstvo dojímavých scén. A ten emočný hurikán...

Viem, že toto nie je recenzia ako by mala byť, ale mňa toto prekvapenie zo zaváraninovej fľaše úplne vykoľajilo a len ťažko hľadám slová, ktoré by to vedeli dokonale opísať. Chcela som kričať, chcela som sa smiať, chcela som lietať. Už od začiatku som cítila, že tento príbeh je neobyčajný. Totálne presladené, motivačné (prepáčte mi ten výraz) jak ,,hovado" a úžasné a krehké ako čerešňový kvet. Aj s pár výhradami sa mi tento príbeh zaryl hlboko do pamäti. Dostal ma na lopatky.

,,Bola čerešňový kvet. Bezkonkurenčná krása s krátkou životnosťou. Krása taká extrémna vo svojej sláve, že nemohla trvať naveky."

Recenzovala: Simona Tlacháčová
http://nakridlachknih.blogspot.sk/2017/05/tisic-chlapcenskych-bozkov-tillie.html

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.