Tiene minulosti

V jeho detektívke "Tiene minulosti" nejde len o minulosť, vlastne je to takmer aktuálna prítomnosť v literárnej forme. Podarilo sa mu zakomponovať do jedného príbehu dva deje, medzi ktorými uplynulo takmer 30 rokov. Našiel spoločného menovateľa, odhalil vraha, ktorý veril, že už nebude odhalený.

Udalosti dostávajú istý spád po náhodnom objavení zakopanej kostry v lese neďaleko Borinky. To samo o sebe dáva tušiť akúsi duchovnú spriaznenosť príbehu Neuera a TV seriálu "Kosti". Síce ho často nepozerám, ale aj tam vždy ide o staré kostrové nálezy. Pri takom veľkom časovom rozpätí musí byť príbeh perfektne premyslený, aby nedošlo k neželaným omylom.

Vôbec som nepochyboval, že tu bude všetko klapať ako švajčiarske hodinky, autorove majstrovstvo už dobre poznám. Bola mi blízka aj lokalizácia udalostí do okolia Borinky. V tých miestach sme boli niekoľkokrát na rodinných výletoch, a  raz som tam bol aj na návšteve v pionierskom tábore.  

Skrátka a dobre, "Tiene minulosti" je detektívka ako lusk a má všetko, čo má mať. Okrem logických súvislostí je v nej aj niekoľko náhod, lebo kriminalisti musia mať občas aj šťastie. Hlavne ak ide o riešenie tak starého prípadu vraždy, ktorá je už vlastne z hľadiska zákona premlčaná.

Mám jedinú výhradu ku kapitole č. 2, ktorá mi obsahove pripomenula aktuálne novinové správy. Autor síce v preambule zdôrazňuje, že príbeh aj osoby v ňom i realita sú vymyslené, ale takéto upozornenia majú zväčša svoj jasný cieľ...

V minulej opisovanej dobe, ako píše, všetci fajčili, to som chápal, ale aj väčšina spomínaných aktuálnych policajtov fajčí i v súčasnom príbehu. Ako bývalému fajčiarovi mi to je trochu proti srsti. Všímal som si aj niektoré opisy - detektív napríklad "... vytiahol rolku toaletného papiera zo šuplíka..." Myslel som si, že dnes už sú rolky, aj na krajskej správe tam kde majú byť. Sú to síce nepodstatné drobnosti, ale vplývajú na atmosféru a tiež dávajú príbehu šťavu.

Páčil sa mi opis situácie pri výjazde polície na miesto činu v roku 1987 "škodovky a žiguláky s výraznými čiernymi nápismi VB na bokoch (ako by som ich videl), olivovozelené uniformy s červenými výložkami". Skrátka, perfektný opis. Situácia na výsluchu ŠTB, ktorá do vyšetrovania starého prípadu v tom čase zasahovala, pôsobila dôveryhodne (nieže by som niekedy zažil taký výsluch, ale mohlo to tak byť). 

Nebudem písať o príbehu, v ktorom sa hlavnej úlohy zhostila skupina už známych detektívov Ledecký, Machrák a Korejs. Kto už prečítal niektorú Neuerovu knihu, bude sa tu cítiť ako doma. Môžem odporúčať, určite budete knihu hlavne v druhej (väčšej) polovici hltať. Báť sa nemusíte, všetko bude jasné, nebude to ako na Tríbeči...

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/504255/tiene-minulosti.html