Tajomstvá, ktorých odhalenie vami zamáva

Všetci si v kútikoch svojej duše starostlivo ukrývame niečo, čo v nás vyvoláva obavy. Obavy predtým, že ak by sa naše tajomstvo prezradilo, klesli by sme v očiach iných. Malé klamstvo či jemné prifarbenie istých skutočností ale nikomu neublíži. Avšak niekto má i tajomstvá, ktoré zraňujú. A to poriadne.

Ak pracujete ako policajt, zmiznutie tínedžera je prípad, ktorému sa venujete pomerne často. To, že je Roger nezvestný, nahlásila jeho matka, pričom vo vyšetrovacom tíme táto skutočnosť spočiatku nenarobila veľký rozruch. Veľké haló, ktoré vyvoláva zimomriavky, prišlo o pár dní neskôr, keď Rogera nachádzajú mŕtveho s vyrezaným srdcom. Ide tu o vraha so zvláštnou úchylkou alebo má tento rituál úplne iný pôvod? Na koreň celej veci sa snaží prísť niekoľko vyšetrovateľov, ktorí si na pomoc prizvú aj policajného psychológa Sebastiana Bergmana. Hoci sám neprechádza práve najľahším obdobím, po čase je v tíme viac ako nápomocný. Potvrdí sa jeho tušenie, že všetky „krvavé stopy“ vedú do snobskej školy, ktorú Roger navštevoval? Aké temné tajomstvo sa mu nakoniec podarí odhaliť?

Na základe anotácie si čitateľ môže myslieť, že bude mať tú česť s poriadne krvavým a drastickým krimitrilerom. Sama som však bola prekvapená, že som v texte nenašla žiaden surový opis, ktorý by mi dopodrobna priblížil vrahovo vyčíňanie. Môže za to i fakt, že so samotným zločincom sa čitateľ v príbehu stretne len veľmi zriedka. Drvivú väčšinu príbehu totiž nazerá ponad plecia vyšetrovateľom a spolu s nimi nachádza súvislosti, ktoré ho malými krôčikmi posúvajú až k rozlúšteniu celého kriminálneho prípadu.

V príbehu sa nachádza väčší počet postáv, chvíľu teda potrvá, kým sa v ňom čitateľ zorientuje a k jednotlivým menám si priradí aj ich charaktery. V druhej tretine knihy som však už žiaden zmätok nepociťovala. Zaujímavosťou je, že tak ako v každej severskej kriminálke, aj v tomto prípade má každá postava svojské povahové črty a okrem prípadu rieši i osobné problémy, no nie v takej miere, ako sme na to zvyknutí. Súkromný život vyšetrovateľov sa tu násilne nederie do popredia. Zatiaľ čo iní autori venujú veľký priestor osobným problémom svojich postáv, tu je súkromie zachytené o čosi v menšom pomere. Pozornosť sa sústreďuje najmä na psychológa Sebastiana a scéna z jeho súkromia celú knihu i uzatvára.

„Sebastian bol v zvádzaní žien dobrý. Odjakživa. Za dlhé roky tejto kariéry neraz iných mužov udivilo, aký má u opačného pohlavia úspech. Nebol fešák v klasickom zmysle slova. Hmotnosť mu večne kolísala v intervale medzi nadváhou a takmer nadváhou a v poslednom čase sa ustálila niekde uprostred.“

Občas dej stagnuje a naskytnú sa i pasáže, v ktorých vyšetrovatelia nezaznamenávajú žiadne pokroky, čo je však pri takom rozsahu, aký kniha má, úplne bežný jav. Nedočkavcov ale môžu tieto hluché miesta trochu potrápiť. Aj v týchto chvíľach je však citeľné mierne napätie, ktoré čitateľa prinúti ponoriť sa do príbehu a postupovať v ňom i naďalej. Po jazykovej stránke taktiež nemusia byť všetci čitatelia spokojní. Tí náročnejší si tu všimnú zopár úryvkov, ktoré konkrétne situácie či postavy opisujú pomerne amatérsky a pôsobia skôr ako ukážky zo slohovej práce priemerného školáka.

„Ursula okrem krvavého trička, ktoré poslala na analýzu, nemala veľa nového. Prezreli garáž i moped, na ktorom našli stopy krvi, a chystali sa pustiť do prehliadky domu. Vanja jej pripomenula, aby zvlášť dôkladne prezreli Leovu izbu. Ursula odvetila, že už nemôže byť dôkladnejšia, ako je. Nech ide o čokoľvek.“

Temné tajomstvá by som charakterizovala ako kriminálku, ktorá je vhodná aj pre slabšie žalúdky, nakoľko sa autori úplne vyhli akýmkoľvek surovostiam. Záver bol prekvapivý, myslím, že len nepatrné percento čitateľov by si trúflo odhadnúť koniec, ktorý je pre nich prichystaný. Ak v texte strpíte zopár nedostatkov, tento príbeh dozaista oceníte. 

Recenzovala: Sabína Walterová
http://plutonium.sk/2016/temne-tajomstva/