Súmrak dňa

Preto som sa do knihy začítala bez predsudkov a zároveň sa snažila potlačiť všetky spomienky na už spomínaný film a udalosti v ňom. Myslím, že nie je chybou, ak už film poznáte. Knižná postava pána Stevensa nám prináša oveľa subjektívnejší pohľad na celý problém vymierania "dôstojných" komorníkov a zároveň veľmi atypicky popisuje jeho vzťah-nevzťah so slečnou Kentonovou. Preto som sa rovnako atypicky a so všetkou úctou ujala aj tejto recenzie. Pretože som chcela, aby bola iná. Napísaná tak svedomito a s reálnou hodnotou, že by bol na mňa aj pán Stevens hrdý.
K. Ishiguro vytvoril skvelý komorný psychologický román, zameraný predovšetkým na vnútorný svet a prežívanie pána Stevensa.
Zároveň je knihu možné chápať ako autorove nastavenie zrkadla ľuďom z vyššej, buržoáznej spoločnosti, ktorú autor vykresľuje ako pyšnú, seba-zameranú skupinu so skostnatelými spôsobmi a vzorcami slušného správania, vysokej spoločenskej etikety a vyšperkovaného slovníku.
Poukazuje na vzájomné odcudzovanie ľudí z tejto vrstvy, rovnako na ich postoje voči nižšie postaveným a na ich častokrát ani nevnímané pohrdanie ostatnými, ich problémami a životmi.

Práve v tejto dobe, v časoch pred a po 2. svetovej vojne pracuje aj pán Stevens, úctivý pán z komorníckej rodiny, vychovávaný a celý život žijúci pod názormi, že dobro pána je prvoradé, osobný život pána je prvoradý, pohodlie pána je prvoradé, starosti pána sú najdôležitejšie, jeho názory sú prvoradé a teda aj tie správne.

Preto práve p. Stevens vystupuje ako hrdina so silným zameraním na uctievanie klasických zvykov, pozdvihuje fádny a nudný život komorníkov na najvyššiu úroveň, chápe rolu sluhu ako životné poslanie bez možnosti zmeny, svoj život, svoj skutočný život, či už ten reálny, či psychický, potláča až úplne stráca.

Hlavne preto v knihe absentuje expresívne vyjadrovanie, dokonca aj zmýšľanie p. Stevensa, všetky hlbšie citové prejavy k svojej rodine alebo k ľuďom, ktorých má rád a pod. Môžme vycítiť, že vyjadrovanie citov či negatívnych, či pozitívnych, chápe ako nepotrebnú činnosť, ktorá výrazne kazí vzťahy sluha-pán, stráca na dobrom mene "veľkého" komorníka a tak horší reputáciu aj jeho pána.
Nikto totiž netúžil po pres-príliš expresívnom komorníkovi, ktorý by nebol schopný ustáť akúkoľvek situáciu a city by si bral príliš k srdcu. Preto aj p. Stevens vyznáva správnosť takpovediac "roboto-komorníkov", ktorí nesúdia, nerozmýšľajú, so všetkým súhlasia a hlavne počúvajú a pracujú tak, ako majú.

Tento postoj však nechápe slečna Kentonová, zmýšľajúca, citovo založená žena ktorá chce všetkými silami vydolovať z p. Stevensa aspoň za štipku prejavenia citu, ktoré v sebe tak dobre skrýva. Vidíme, že z jej strany prichádza akoby určité rozdvojenie názorov :  túži po prejavených emóciách, po možnej náklonnosti  a láske, na strane druhej obdivuje p. Stevensa za jeho pevné presvedčenie, profesionalitu a chladnú hlavu v každej situácii.

S gradovaním deja však čitateľ a rovnako obe postavy začínajú zisťovať, že vlak zo svojich koľají vyjsť nikdy nemôže. Že zvyk je zvykom, týžba túžbou, no vek vekom a človek vždy len človekom. A že niektoré deje sa skrátka meniť nedajú. Nech sa snažíme akokoľvek. Práve preto kniha končí tak ako končí. Všetci romantici určite trpko zaplakajú nad možnosťou happyendu, ja osobne však chápem konanie oboch a rovnako aj osud, ktorý si obaja zvolili.

Stačí snáď, že zo strany Stevensa bolo naozaj pozoruhodné sledovať, ako slečna Kentonová jemne zvýrila hladiny jeho stálych, stereotypných citov a zanechala v ňom emócie, ktoré ani sám popísať nevedel.
Rovnako pôsobí aj scéna, kedy Stevens po rokoch cestuje na ich spoločnú stretávku. Všetci, rovnako ako on tušíme,že sa nič neudeje a predsa v sebe cíti neurčitý pocit, ktorý ho tlačí vpred a núti niečo očakávať.

Kniha Súmrak dňa je teda hlbokým rozborom duše človeka s jemnými, no potlačovaným citmi, zároveň však ponúka aj určitú romance bez slov "Milujem Ťa", ktoré sú však častokrát vyslovené v letmom chladnom dotyku či zavadení pohľadu. Dáva tiež pohľad na anglickú spoločnosť 30.-60. rokov 20. storočia, tajné dohady, politické názory a podobne.

K. Ishiguro teda neponúka len jedno-motívový román, no komplexnú komornú psychologickú sondu ľudí anglického predmestia a skvelé zachytenie vtedajších zvykov, tradícií a noriem.

Recenzovala: Aneta Zacharová
http://welikebooksforever.blogspot.sk/2016/12/preco-si-tak-chladny-ishiguro-kazuo.html