Súdna lekárka opäť na stope zločinu

Lekárske vzdelanie a znalosti z oblasti forenznej antropológie vo veľkom využíva v príbehoch súdnej lekárky Kay Scarpettovej. Vlastná krv má v sérii poradové číslo dvadsaťdva, čo je úctyhodné aj pre zabehnutých autorov. Samozrejme, že Kay nie je vo svojom boji proti zločinu sama. Ako obvykle jej robí spoločnosť manžel Benton, agent FBI, policajný detektív Marino a jej neter Lucy, analytička a počítačová macherka. Cornwellovej fanúšikom odporúčam siahnuť po tejto novinke, pretože do deja sa vrátia staré známe postavy aj na strane zloduchov. Nechcem vám prezradiť, koho osobný život sa prejaví v neželanom smere, pretože by ste zrejme ľahko odhalili podstatu príbehu. Rozhodne sa však máte na čo tešiť.

"Znovu sa zahľadím na krv. Vymokla mu z rany na zátylku. Tiekla po mierne sklonenom asfaltovom povrchu a vsiakla do bielej košele v hornej časti chrbta. Stopa sa končí asi šesťdesiat centimetrov od jeho tela. Rana v oku mu až tak nekrvácala, len pár kvapiek stieklo po tvári a zašpinilo golier. Vzhľadom na to, že má také vážne zranenia vaskulárnych oblastí, nekrvácal veľa."

Kay Scarpettová sa teší na dovolenku so svojím manželom, ale ako to už býva, na poslednú chvíľu ich zastihne nepredvídateľná situácia. V ich susedstve dôjde k zastreleniu muža, s ktorým sa Kay dostala do sporu priamo v Bielom dome. Situácia je zrejme vážnejšia, ako sa na prvý pohľad zdá, pretože rovnakým spôsobom boli zabití aj ďalší ľudia. V meste vyčíňa sériový ostreľovač používajúci medené guľky, a keď Kay nájde na múriku pri svojom dome úhľadne zoradené medené mince, pojme nepríjemné podozrenie. Je azda na vrahovom zozname? Alebo je to odkaz pre niekoho z jej blízkych? Dôležitým vodítkom v zdanlivo nesúvisiach vraždách je, samozrejme, Kayina dôsledná analýza stôp. Či už výsledky pitiev, alebo spoznanie aj najmenšej čiastočky z miesta činu. Čím je Scarpettová bližšie k odhaleniu motívu, tým si je istejšia, že pozadie celého zločinu je pre jej rodinu omnoho osobnejšie. Všetci budú mať opäť dočinenia s niekým, kto im už neraz prevrátil život naruby, a očividne sa nemieni vzdať bez boja ani tentoraz...

"Benton drží zbraň pri boku. Odchádza ďalej od auta a počúva. Je napätý. Som pri ňom, lebo nie je bezpečné, aby som zostala sama v jeho aute. Kráča k zadným dverám nehlučne ako mačka. Ubezpečí sa, že stojím za ním.. Ak máme pred sebou nejaký problém, nijaké miesto tu pre mňa nie je bezpečné. Vyjde po schodoch a chodidlom ešte viac pootvorí dvere. Volá menom Joa Hendersona. Niekoľkokrát naňho zakričí, no neozve sa nijaká odpoveď. Otvorí dvere ešte širšie. Mám pripravený telefón, chcem zavolať políciu, no Benton zdvihne prst, aby ma zastavil."  

Vlastná krv je exemplárnym príkladom gradujúceho deja. Spočiatku trochu vláčny príbeh sa postupne rozbehne a až do poslednej strany je nabitý zvratmi a otázkami. Prvých sto strán som len obracal strany, kým sa skutočne začalo niečo diať, ale verte mi, oplatí sa vydržať. Kay sa aj po desaťročiach vyšetrovania stále drží nad vodou i pod ňou (pri čítaní knihy pochopíte). Patricia Cornwellová je miestami príliš vedecká (čo je vzhľadom na jej profesiu a zameranie hlavnej hrdinky pochopiteľné), no sú to práve detaily, ktoré sú významné pre odhalenie páchateľov. Hrdinovia nemladnú, no naďalej si zachovávajú vaše sympatie a ich osobný život je významnou zložkou deja. Vlastná krv je vydarenou kriminálkou. Verím, že na pokračovanie nebudeme čakať dlho.

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/p-cornwellova-vlastna-krv/