Štátny režim dostal podobu smrtiacej katastrofy

Vitajte v Severnej Kórei, v krajine, v ktorej je všetko perfektné, kde sú portréty diktátora povinnou výbavou každej domácnosti a Boh vás ochraňuj, ak z nich nebudete pravidelne utierať prach! Absurdné zákony, verejné popravy, hladomor, samovraždy, posledné výkriky pred osudným pokusom vymaniť sa spod nadvlády režimu, ktorý ľudí ničí… Hyeonseo Lee v tejto naoko „úžasnej“ krajine, v ktorej sa manipulácia povýšila na dokonalosť, odmalička vyrastala. Na prahu dospelosti, kedy je svedkom tyranie štátneho režimu, sa odhodlá vykročiť za hranice. Len čo to urobí, návrat domov už taký ľahký nie je. Musí zabudnúť, odkiaľ pochádza, prispôsobiť sa novému svetu a snažiť sa, aby doň dokonale zapadla. Vráti sa raz do rodnej zeme? Uvidí svoju najbližšiu rodinu? Je život na úteku lepší ako ten, ktorý mala možnosť zažiť v Severnej Kórei?

„Všimla som si, že strelci mali červené tváre. Popravcovia boli známi tým, že pred popravou pijú alkohol. Zvuk výstrelov sa odrážal od suchého vzduchu. Tri strely: prvá do hlavy, druhá do hrude, tretia do žalúdka. Výstrel zasiahol hlavu obľúbeného mládenca a strela explodovala. Zostala po nej jemná ružová hmla. Jeho rodina sa musela prizerať z prvého radu.“

Kniha komplexne zachytáva celý život hlavnej postavy, od narodenia (i udalostí pre ním) až po súčasnosť. Čitateľ môže sledovať, ako sa formuje vnútro hrdinky a ako sa časom mení jej pohľad na konkrétne skutočnosti. Je ťažké povedať, čo sa odohráva na pozadí čoho, či skôr do popredia vystupujú informácie o diktátorskom režime alebo tvoria len pozadie, na ktorom sa rozprestiera neľahký život autorky.

Dievča so siedmimi menami predstavuje veľmi pozoruhodnú knihu, čo sa gradácie deja a čitateľskej atraktivity týka. Základ knihy tvoria opisy či útržky prežitých udalostí, prípadne informácie ohľadom štátneho zriadenia zreprodukované vo forme spomienok. Tak či tak tu však ide o opisy, ktoré napriek všetkému pôsobia viac ako pútavo a priam sa nalepia na ľudskú psychiku.

„Ako hladomor rástol, začali sa po provincii šíriť zvesti o kanibalizme. Vláda vydala dôrazné varovanie. Počuli sme, že jeden starší muž zabil dieťa a uvarené mäso vložil do polievky. Predával ju na trhu v kantíne, kde ju zjedli nedočkaví stravníci. Zločin odhalili, keď polícia našla kosti.“

Častým javom bolo, že na jednej strane som našla hneď niekoľko odsekov, ktoré spôsobovali zimomriavky a nad spomenutými skutočnosťami som mnohokrát musela privrieť oči. Menšia miera dialógov v tomto prípade nespôsobovala príbehu „žiadne zranenia“, dynamiku, ktorú zväčša do textu prinášajú práve dialógy, zabezpečovali desivé a ohromujúce informácie. K rýchlemu čítaniu bezpochyby prispeli i pomerne krátke kapitoly, rozprávanie z pohľadu prvej osoby a šikovne skomponované vetné konštrukcie.

Príbeh je rozdelený do troch celkov a každý z nich zachytáva inú životnú etapu hlavnej hrdinky, no všetky majú spoločnú charakteristickú črtu – snahu nájsť domov, pokoj a miesto, kde by sa autorka cítila v bezpečí. Prvá časť sa zväčša odohráva v Severnej Kórei a autorka je v tom čase dieťaťom. Tento celok obsahuje najviac informácií ohľadom krutého režimu, ktorý v krajine panuje. V druhej časti nastáva fáza úteku, kedy čitateľ pozoruje najmä snahu prežiť v cudzom prostredí, a v tretej časti sa do popredia derie pokus o návrat.

Dievča so siedmimi menami je nesmierne emotívna, zarážajúca i boľavá kniha, o to viac, že ide o skutočný príbeh, ktorý sa síce odohráva za našimi hranicami, no spolu s hrdinkou sa delíme o jednu planétu. Ide o literárnu jednohubku, ktorej sa nemožno vzdať, kým sa neotočí posledná stránka. Ak milujete pocitové a úprimné spovede, v ktorých sa dozviete skutočnosti, o ktorých niekde v kútiku duše síce tušíte, no akosi podvedome pred nimi privierate oči i myseľ, táto kniha je pre vás ideálna.

Recenzent: Sabina Walterová
http://plutonium.sk/2016/dievca-so-siedmimi-menami-2/