Šťastná sedmička malého veľkého dievčaťa /Šťastná sedmička - H. Goldberg Sloan/

Na knižný trh zavítal ďalší nováčik s milučkým obalom a ešte zaujímavejšou anotáciou, ktorá sľubovala maximálny čitateľský zážitok. Hovorila o milom a silnom príbehu o výnimočnom dvanásťročnom dievčatku, s ktorým sa osud veľmi nemaznal. V jej živote je výnimočné práve číslo sedem, ktorým násobí, sčituje a čaruje. Mimo toho sa namiesto pobehovania okolo chlapcov zaujíma práve o botaniku a kožné choroby. Na záhrade pestuje bambusy, v škole exceluje, učí sa vietnamčinu.. Je jednoducho dieťaťom, ktoré by si každý prial. 

Jej viac-menej idylický život plný poznatkov, vedomostí a niekedy i nepochopenia naruší jedna malá nehoda, ktorá ju ale poznačí na jej celý život. Dvojica, ktorá si ju adoptovala, keď mala 7 mesiacov a 7 dní ju v jednom momente opustila a malá Willow Chanceová ostala na všetko sama. A tu sa stretávame so záhadnou sedmičkou – hŕstkou odlišných ľudí, ktorých ale niečo spája a to silné puto s Willow.

„Mám dvanásť rokov a už som druhý raz bez rodičov. Ak si rozanalyzujete pravdepodobnosť, že sa vás pri narodení vzdajú a potom opäť stratíte oboch opatrovateľov po 147 mesiacoch a 7 dňoch, som priamo na spodku grafu. Z jedného percenta jedno percento.“

Tá to naozaj nemá ľahké už od jej pôsobenia na školách. Považujú ju za nadpriemerne nadanú, no niektorí učitelia toho názoru nie sú. Myslia si, že podvádza, a tak ju vietor zavanie k výchovnému poradcovi, ktorý si svoju prácu plní len preto, aby nejakú mal. Keď sa na konci stretnutia dostane do kontaktu s vietnamskými súrodencami, vtedy ešte netuší, že práve oni sa stanú číslami v jej sedmičke.

Pri čítaní príbehu som nachádzala isté podobnosti s mojou osobou a vo Willow som videla seba. Zažívala som podobné pocity ako ona, a tak som mala možnosť úprimne sa do nej vžiť a v tom momente mi prišla ešte sympatickejšia. Onedlho sa však z našej vševedky stalo smutné dievča bez života, ktoré už v číslach viac nenachádzalo útechu, kde som objavila celkom iný príbeh, nielen mňa v inej verzii. Na druhej strane som síce stala srdcervúci a silný príbeh malého dievčatka, ktoré nažíva bez rodičov, ale nezapôsobil na mňa v takom smere, ako som si predstavovala. Vysvetlím.

Šťastná sedmička je nabetón nádherná kniha. Obsahuje mnoho hlbokých myšlienok, ktoré dokážu chytiť za srdce, no pri niektorých výnimkách i rozmliaždiť pri prvej smutnej a dojímavej situácii a potom už nenechať žiadne emócie pre zvyšok príbehu. Niet pochýb, že dielo o malej bojovníčke má zaručene veľký potenciál, avšak ten ostal nevyužitý. 

Pri takomto druhu knihy by ste čakali, že dieťa, ktoré stratí rodičov bude stále plakať.. alebo? Willow sa uzavrela do seba, čísla pre ňu už nepredstavovali nič a otvárala sa len počas monológov v knihe. 

„Jediný dôvod, prečo pravidelne opúšťam dom je pozorovanie chorôb u bežnej populácie. Najradšej zo všetkého by som sedela každý deň niekoľko hodín v nemocnici, ale vyšlo najavo, že sestričky to vyrušuje.“

Knihu sprevádzajú veľmi prepracované postavy, na ktorých vidno, že si na nich dala záležať a vykreslila ich veľmi realisticky – neboli dokonalé, mali svoje chyby a protiklady. Naopak som si k žiadnej z nich nevytvorila nijakú citovú väzbu. Neoznačila by som ich za suché postavy, len ničím výnimočné.

Kniha sa číta naozaj rýchlo, pretože je písaná veľmi jednoducho a stručne, no pritom zaujímavo a pekne. Takisto je vedený nielen z prvej osoby Willow, ale aj z tretej a kopy iných pohľadov. Tak sa dostaneme do hlavy mnohým postavám, ktoré sú zvonka tichí, ale vnútri celkom otvorení.

Šťastná sedmička určite dokáže človeka zaujať už len svojim nevšedným námetom. Spracovanie je o trochu horšie, ale všetko je to na človekovi – ako sa s tým popasuje a čo si z tohto neobyčajného príbehu odnesie.

Recenzoval: Zuzana Ľudviková
http://infinity-of-books.blogspot.sk