Stále vládne mráz

Viacerí čitatelia a fanúšikovia detektívok považujú spisovateľskú dvojicu Börjlindovcov, autorov kníh Skočný príliv či Tretí hlas, za jedného z najlepších tvorcov krimi príbehov. Podobne aj Michaela Hjortha a Hansa Rosenfeldta, ktorí sú autormi viacerých na blogu recenzovaných kníh. Kniha Stále vládne mráz je v poradí štvrtou z pera Börjlindovcov. Tentokrát sa venuje téme utečencov, ktorá je v súčasnosti stále aktuálna.

Jednej noci bezdomovkyňa Muriel natrafí v centre Štokholmu na plačúce dievčatko. Volá sa Folami, a podobne ako veľa iných detí, aj ona sem prišla na vlastnú päsť, úplne sama. Muriel ju odvedie na miesto, kde sama prechodne býva. V Smalande však našli zahrabané telo zavraždeného chlapca. Komisárka Mette Olsäterová a jej tím sa rýchlo presunú na miesto hrozného nálezu, aby čím skôr vyriešili obludnú vraždu. Vydávajú sa do Bukurešti, aby zistili čo najviac o chlapcovi aj možnom vrahovi. Keď sa začnú vypytovať a zbierať informácie, prídu na šokujúcu stopu – a sami sa ocitnú v ohrození života.

"Po lícach jej stekali slzy. So zahmleným zrakom
a  roztrasenými prstami sa pokúšala nachystať
si dávku. Vo chvíli, keď mala striekačku nachystanú, kovové dvere sa otvorili."

Spôsob, akým bol román Stále vládne mráz vyrozprávaný, je však iný než ten z príbehov o Sebastianovi Bergmanovi. Je tajomnejší a menej jasný. Taktiež sa do takej miery nesústreďuje na vyšetrovateľský tím a ich osobné problémy. V románe Stále vládne mráz sa neustále striedajú jednotlivé dejové línie, čo zabezpečuje komplexný pohľad čitateľa na vývoj zápletky. Čo by som však knihe vytkol, bol pomerne dlhý rozbeh úvodných kapitol. Obsahovali viaceré hluché miesta. Druhá polovica príbehu bola ale oveľa dynamickejšia a akčnejšia. Vyšetrovanie nabralo spád a jednotlivé úlomky začali do seba zapadať.

"...namieril. A vystrelil. Guľka ju trafila do brucha, telo narazilo o kapotu a zosunulo sa na zem. Opäť panovala tma. Vzápätí ju preťalo silné svetlo helikoptéry, čo sa vynorila z mrakov. Až keď pristála na dvore, rozoznal telo zvíjajúce sa pri aute. Podvedome namieril, aby vystrelil ešte raz, no ovládol sa."

Aj napriek tomu, že sa Börjlindovci nevenovali vyšetrovateľskému tímu do takej miery ako Hjorth a Rosenfeldt, treba povedať, že charaktery jednotlivých postáv vykreslili dostatočne dobre. Pozitívne takisto hodnotím námet tejto knihy a zobrazenie utečeneckej krízy, ktorá medzi verejnosťou vyvolala rozporuplné názory. Výhrady však mám voči pútavosti románu, ktorá mohla byť zvládnutá o niečo lepšie. Viacerí čitatelia tvrdia, že sa im predošlé knihy tejto autorskej dvojice páčili viac. Rozdiel medzi nimi však posúdiť nemôžem, keďže bol Stále vládne mráz mojou prvou knihou z ich dielne. Musím ale povedať, že ma čítanie románu bavilo. 

"Zastreliť človeka je ľahké... Stačí urobiť niekoľkomilimetrový pohyb prstom a potom niekto zomrie. V lepšom prípade niekto, kto si zaslúži smrť, alebo ho treba zneškodniť."

Stále vládne mráz splnilo moje očakávania. Tie však neboli príliš vysoké, keďže bol tento román úplne prvou knihou, ktorú som od jej autorov čítal. Príbeh spĺňal požiadavky kvalitného krimi románu, a aj keď mal zopár nedostatkov, či už z hľadiska jeho prvej polovice alebo celkovej pútavosti knihy, i napriek tomu ma príjemne prekvapil. Určite by ste si ho mali prečítať v prípade, že sa vám páčili predošlé knihy tejto autorskej dvojice, takisto aj v prípade, že vás téma utečencov zaujíma. Koniec koncov, týka sa každého jedného z nás. 

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2017/12/recenzia-stale-vladne-mraz-ca-r.html