Sova loví v noci. A s ňou prichádza smrť

Samuel Bjørk píše veľmi pútavo. Niekde som nedávno čítala, že pri tejto knihe nenastala žiadna zmena oproti jej predchodkyni Cestujem sama. Musím nesúhlasiť. Autor si vytvoril osobitý štýl písania, ktorý aplikoval do oboch svojich príbehov a ja mu to kvitujem. Je to umenie, napísať ďalší príbeh, s ešte hrozivejším a pútavejším dejom a nestratiť pri tom vlastnú identitu. Je to ako pri spevákoch, ktorí by každú svoju ďalšiu pesničku spievali iným hlasom, aby sa odlíšili od predošlej piesne. Nezmysel. Zbožňujem, keď sa autor dá identifikovať už podľa úvodných strán knihy. Sú takí, ktorých by som dokázala identifikovať bez toho, aby som vedela o akého autora sa jedná, len po prečítaní zopár strán z knihy.
Dôležítým faktorom je, že autor čitateľa opäť strhne do deja knihy, písmená ho pohltia, ani si nestihne uvedomiť, ako rýchlo prevracia strany. Temnota zloby ho začne pohlcovať, je vtiahnutý do nesmierne zvláštnych sledov udalostí. Počnúc nájdením mŕtvej dievčiny v zvláštne naaranžovanej polohe v lese, končiac odhaleniami, ktoré šokujú svojou autenticitou. Pretože kto sa trochu viac zaujímate o skutočný význam slobodomurárov v našej spoločnosti, dané detaily nebudú pre vás žiadnou novinkou. Akurát z toho vedomia ešte viac zamrazí. Ako môžu byť niektorí tak skazení? Ako hľadajú uspokojenie na utrpení druhých, pretože samotní sú tak emocionálne prázdni. A sú ochotní za rôzne hrôzostrašné scenáre zaplatiť obrovské sumy zo svojho majetku. Tu sa naskytuje dôležitá otázka; ani nie že prečo, ale dokedy?!
Hlbšia podstata príčiny skazenosti osobnosti a absolútne prázdne vnútro srdca, bez emócii a lásky, je možné hľadať u každého takéhoto jedinca, v jeho detstve. Nespočetné množstvo štúdii tvrdí, aká dôležitá je výchova dieťaťa v jeho ranom detstve. Ako dieťa potrebuje lásku, pochopenie, nasmerovanie na správne chodníčky, vedené ku správnym krokom. Keď sa tak u dieťaťa nedeje, keď vyrastá v zvláštnych rodinách, bez rodičov, s tyranom otcom či matkou, v biede, v izolácii, nedokáže si vybudovať hranice správania, mantinely dobra a zla, v zásade len nasleduje príklad, ku ktorému bolo vedené. Nie je jednoduché takého človeka pochopiť, odpustiť mu. Vieme však, častokrát, psychologicky popísať dôvod jeho konania. Vo vzorcoch jeho správania vidíme minulosť, ktorou si sám prešiel.
Inak tomu nie je ani v tomto prípade. Stretávame sa s mládežou, ktorej bolo ubližované nesmierne krutým spôsobom. Následky takého konania sa s deťmi tiahnu až do ich dospelosti, pravdepodobne ich neopustia po celý život. Musia čeliť svojim neduhom, často s nepochopením od okolia, čo je zrejmé, preto sa naučia tieto neduhy schovávať. A tak medzi nami v spoločnosti žije mnoho psychopatov a sociopatov, bez emócii, bez lásky v srdci, bez svedomia a bez pochopenia.
Tak ako deti, ktoré pod svoje ochranné krídla vzala Helene Eriksenová. Vytvorila Záhradníctvo Hurum, čo je tzv. inštitúcia pre problemovú mládež. Helene to vo vlastnom živote nemala jednoduché, preto svoj život zasvetila pomáhaniu problémovým deťom, ktoré sú odstrčené, siroty, či nemajú kam ísť. Okolo tohto záhradníctva sa odvíja celá zápletka. Mŕtve dievča pochádza práve z tohto inštitútu. Tu sa to všetko začína. Akým spôsobom je do všetkého zapletená Helene, to je veľkým prekvapením.
Telo mladej tínedžerky Camilly Greenovej, rituálne naaranžované na podstielke z vtáčieho peria, týrané a mučené, bolo nájdené v lese. Vrah po sebe nezanechal žiadne viditeľné stopy. Vyšetrovací tím si začína zúfať. Keď však začnú na svetlo sveta vychádzať skutočnosti, nik z poverených vyšetrovateľov na tak ničivé zlo nie je pripravený. Nerozumejú, ako môže byť niekto tak krutý a aké popudy ho vedú k realizácii mučivých postupov pri väznení svojej obete. Nechcem predbiehať, ale ste si istí, že ste na to pripravení vy?
Postavy, ak ste čítali predchádzajúci diel, nie sú prekvapením. Mia Krügerová je stále rovnako labilná, zmietajúca sa vo vlastných psychických problémoch, bojujúca s vlastnými vnútornými démonmi. Hlavný vyšetrovateľ Holger Munch robí rovnaké chyby, ktoré mu pred pár rokmi rozbili rodinu. Nekomunikuje s nimi, nieže by nechcel, ale, tradične, nemá čas. A to sa mu vypomstí, a veľmi! Pretože čas je iba veličina, za ktorú keď dosadíme činnosti ako, rodina, priatelia, práca, ja sám, a to rovnakým podielom, vo výsledku nemôže nastať niektorej z vymenovaných veličín deficit. Inak sa tomu hovorí zanedbávanie. A to smeruje k nespokojnosti, či už zo strany rodiny, priateľov, alebo seba samého. Či v neposlednom rade Holgerova dcéra Miriam Munchová, ktorá vedie vlastný vnútorný boj s novovzniknutými okolnosťami, s ktorými sa celý čas snaží oboznámiť svojho otca. Neúspešne, čo vedie ku katastrofálnym následkom.
Ak ste predchádzajúci diel nečítali, nevadí, budete nadšení! Postavy sa svojim konaním perfektne dopĺňajú. Holger Munch vytvoril perfektný tím, kde každý člen prispieva svojim kúskom osobnosti. Ich nadanie, špeciálne prednosti a v neposlednom rade ich záväzky voči ďalším postávam, ako napríklad priateľka, kamarát hacker a iní, vedú tými správnymi krokmi k vyriešeniu prípadu. Inak tomu nebolo ani v prvom dieli. Nemôžeme to nazvať happy endom, to v žiadnom prípade. Keď by ale kriminálny príbeh skončil nevyriešením záhady, kto za zločinom stojí a prečo, keby autor viedol čitateľa stránkami až k záveru bez vyriešenia záhady, čítanie by bolo k ničomu. O to nám nadšencom predsa ide! Zažiť extázu v podobe perfektne zapletenej zápletky, prekvapivého vyvrcholenia a šokujúceho rozuzlenia. Nemám pravdu?
Kniha je veľmi kvalitne spracovaná. Autor nezaťažuje čitateľa zbytočne dlhými opismi. Dokonca sa niektoré záležitosti dejú akoby na pozadí príbehu a čitateľ je už "len" oboznámený s účinkom a následkami. Výborné! Akoby sa tiahli dva paralelné deje, jeden na stránkach pred očami čitateľa a ďalší na pozadí a perfektne sa oba dopĺňajú. Čitateľ nie je o nič ukrátený.
Budete nemilo prekvapení, aké prekvapenie si pre vás autor prekvapil. Záver nebudete očakávať, je hmlistý a vy tušíte jeho kontúry, nie však podstatu. Stále budete chcieť ukázať prstom na jedného vinníka, to však nebude možné. Prečo? Možno preto, že nie je len jeden. Alebo preto, že vôbec nebudete tušiť, kto za tým všetkým stojí. Tak ako to zvyčajne býva v kvalitne napísanom kriminálnom románe.
Zrazu si všimol, že pred ním niečo leží. Modrobiele nahé telo. Dievča. Tínedžerka. Tom Petterson od ľaku pustil z ruky fotoaparát a v šoku si ani nevšimol, že padol do vresového porastu. Pred ním ležalo telo mŕtveho dievčaťa. Perie? Preboha. V lese leží nehybné a nahé telo mladej dievčiny. Telo pokrýva perie. A v ústach má bielu ľaliu. Tom Petterson sa zvrtol na päte, náhlivo sa predieral hustým porastom, až kým nenašiel chodník. Bežal, čo mu sily stačili. Dobehol až k autu a zavolal 112.

Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/samuel-bjork-sova/