bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Slza #1 - Slza /recenzia/

Po moste na ceste k letisku sa vezie dcéra a matka. Eureka s mamou netuší, že o chvíľu ich auto zhodí do mora obrovská vlna. Pri tejto zdanlivej nehode zvláštnym spôsobom prežije iba Eureka.

Po prebudení si nedokáže spomenúť, ako sa dostala na breh a jej mama nie. Prežíva za Dianou veľký smútok, ktorý však vyjadruje iba uzatváraním sa do seba a pokusom o samovraždu. Žiadne slzy. Eureka za celý svoj život, odkedy bola malá, nikdy viac neplakala, pretože mama jej to prísne zakázala. Jej jedinou oporou sú jej priatelia Brooks a Cat. Eureka neskôr zistí, že má Diana pre ňu veľmi zvláštne dedičstvo - predmety, ktorým nerozumie. Raz za čudných okolností však stretne ešte čudnejšieho chlapca Andera a ten jej pomôže zistiť, kto vlastne je a čo znamenajú všetky tie odkazy od Diany, o ktorej postupne zisťuje, že jej tajila veľa vecí.

Poznámka zo zákulisia: Eureka to musela mať fakt ťažké, pretože keď som čítala túto knihu, raz mamina v kuchyni krájala veľa cibule a mne sa išli oči vyplakať, čo ma štípali a nemohla som čítať. Takže ku rade "nikdy nevyroň jedinú slzu" by som ešte pridala "nikdy nekrájaj cibuľu". Pozor na to!

Keď som začala čítať túto knihu, ako prvé som si pomyslela, že aj keby som nepoznala meno jej autora, okamžite by som vedela, že ju musela napísať jedine Lauren Kate. Od začiatku totiž cítiť jej nepopierateľný štýl písania, ktorý síce obsahuje veľa opisov prostredia, ale tie sú také pekné, že mi neprekážali. Proste ku Laureniným knihám patria. Jediné, nad čím som prekrúcala očami, boli opisy miest - myslím tým niečo ako "idem po tej ulici, východne od toho kopca, popri tej rieke a po pár metroch odbočím na tú cestu..." atď. Pripadala mi to ako by som počúvala GPS navigáciu či sledovala Google mapy, ale našťastie toho bolo v druhej polovici už menej.

Zo začiatku som si tiež nevedela predstaviť niektoré situácie, pretože na mňa pôsobili nereálne. Najmä niektoré rozhovory boli pre mňa mätúce a nezmyselné odveci. Ja by som sa s nikým takto rozprávať v skutočnosti nemohla. Myslím tým dialógy medzi Eurekou a terapeutkou a Brooksom - obzvlášť pri tých s Brooksom som sa len pýtala o čom to furt tára. Síce sa na konci vysvetlilo, prečo bol taký divný a celkom to chápem a ten nápad sa mi aj páči, ale pred týmto zistením som ho proste vnímala takto.

Na druhej strane na mňa v knihe príjemne pôsobili malé, nenápadné kresťanské vsuvky. Tiež sa mi veľmi páčili rôzne detaily zo života postáv, ktoré sa v príbehu objavovali ako také malé záblesky. Nijako síce nevplývali na dej, ale Lauren vymyslela a dala si záležať na kadejakých spomienkach a drobnostiach, ktoré mi o postavách povedali viac. Proste tam neboli len tak nahádzané, ale naozaj žili svoje životy a mali svoju minulosť.

Avšak pokulhávali charaktery hlavného páru. Tu som videla a cítila veľkú podobnosť s Laureninou predchádzajúcou sériou a jej prvým dielom Pád. Eureka bola ako Luce, Ander ako Daniel. Dievča utrápené smútkom, ktorému nik nerozumie a tajomný chlapec, ktorý ju sleduje už od narodenia, vie o nej všetko a nevedno prečo ju tak priťahuje. Ich stretnutie bolo asi také, že Eureka zažila už druhú autonehodu v priebehu niekoľkých mesiacov (hoci už nie takú vážnu ako bola tá prvá) a ona si doškriabaná, len pred chvíľou vyhrabaná spod airbagu hneď všimne ako Anderovi vidno svaly na hrudi. A mínusový bod u mňa mala aj za to, keď otca a nevlastnú matku (ktorá jej vôbec nič také strašné nezrobila) v duchu nazvala obludami. Ale zase si ma získala tým, ako mala úprimne rada svojich nevlastných súrodencov - malé dvojčatká. Ander sa tam dokopy objavil asi 6 krát, takže asi toľko o ňom. Ale inak mi tieto dve postavy nejako neprekážali, len dúfam že sa im Lauren v ďalšej časti povenuje viac.

Čo sa týka tej zápletky okolo Eurekinej slzy a strateného ostrova Atlantídy, kiežby tam toho bolo viac. Lauren by sa už mohla poučiť, že posledných 90 strán akcie, zvratov a informácií nestačí. Vyše polovicu knihy bola tá Atlantída naozaj stratená. :D Chcem menej Eurekinho žiaľu, divných rozhovorov s Brooksom a viac Atlantídy. Ale Lauren mi aj prichystala pár šokov, kedy som len zhíkla a vyvalila oči. A kupodivu mohol za to aj Brooks. V živote by ma nenapadlo, že povie to čo povedal... Ale najlepšími postavami boli aj tak Eurekina mama Diana a Madam Blavatská. Hlavne Diana mala skvelý charakter. Ešte som nevidela, že postava, ktorá vlastne hneď zomrela, bola tak prepracovaná. Veľmi ma zaujala a pritom v celej knihy boli iba spomienky na ňu.


Od tejto knihy som neočakávala veľa, pretože po piatich predchádzajúcich knihách už Lauren poznám, takže ma ani nemohla sklamať. Vlastne som dostala všetko, čo som čakala. Pri knižkách od Lauren je zvláštne, že hoci vnímam ich chyby, aj tak sa mi čítajú dobre a po konci sa mi páčia. Bude to pre mňa veľmi dlhá doba čakania na druhý diel - tuším, že dva roky.

Hodnotenie: ***

Recenzoval: Aly V.
http://ostrov-stratenych-pribehov.blogspot.sk

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.